Jozef Jedľovský

Ešte raz Ad: Kruté zločiny proti ľudskosti v rokoch 1945-1946

Keď som si prečítal v jednom z ostatných čísel „Kultúry“ poznámku k uvedenému článku, vyhľadal som si v mojom archíve prvé číslo z tohto roku, aby som si znova obnovil v pamäti príspevok Vladimíra Miškoviča.
Našej verejnosti je dostatočne známe a konečne vyplýva to i z publikovaných článkov, že exekuovaný prof. JUDr. Vojtech Tuka trávil posledné roky svojho života po prekonanej mozgovej mŕtvici v penzióne v Tirolsku. Je viac ako isté, že okrem imobility nebol schopný sa vyjadrovať, teda trpel na tzv. afáziu. Ako teda mohlo prebiehať vyšetrovanie? V takomto prípade, keď sa jedná o ťažko chorého človeka, mohli by sme povedať, že patril pod dg.: Moribundus adlatus, teda prinesený umierajúci, má nezastupiteľnú úlohu súdny znalec. Kto to bol, kto svojím súdnolekárskym posudkom umožnil vyšetrovanie a konečne i samotnú exekúciu?
Z jeho životopisných údajov vyplýva, že bol menovaný ihneď po exekúcii za vysokoškolského profesora - ešte Benešom. O predchádzajúcej habilitácii nie je ani zmienky. Že by už vtedy boli politické menovania, známe posledným generáciám zo sedemdesiatych rokov? V časoch najtvrdšej diktatúry proletariátu roku 1953 bol menovaný za člena korešpondenta SAV, roku 1956 sa stal doktorom lekárskych vied, vraj vtedy išlo o titulárneho doktora vied, nebolo treba odovzdať doktorskú prácu a roku 1964 nakoniec sa stal akademikom SAV.
Odborne tento človek v lekárskej obci neznamenal nič. Pracovisko, ktoré viedol, bolo dnešnou liečebňou dlhodobo chorých. Mnohých z jeho pacientov zachránil nebohý doc. MUDr. Jozef Žucha, ktorý bol habilitovaný za I. Slovenskej republiky, čo mu nový režim nikdy neuznal. Vynikajúci neurochirurg a detský chirurg sa trápil a po dvoch prekonaných infarktoch zomrel pomerne mladý. Hlboko veriaci človek, kresťan-katolík, ktorý aby zachránil sestričkám domček oproti Detskej fakultnej nemocnici, tesne pred likvidáciou rádov ho od nich odkúpil. Plakal, keď mu kádrovník nariadil, aby z operačky odstránil kríž...
Vráťme sa však k nášmu „súdnemu znalcovi“. Určite si myslíte, aký to musel byť straník. Mýlite sa. Nikdy nebol v strane. Nebolo to treba. Stačil iba jeden podpis. Jeho podpis. Že prvý rektor Slovenskej univerzity prof. JUDr. Vojtech Tuka je schopný výkonu trestu smrti povrazom.