František Kľuska
Skúšky našej kvality
Na konci roka natískajú sa nám viac ako inokedy rozličné, ale najmä osobné úvahy. Hodnotíme svoje celoročné smerovanie, jeho výsledky, dávame si predsavzatia pre nový rok. Znova zisťujeme, že od danosti bytia náročnejšia je schopnosť kvalitného žitia. Rozmanité sú však skúšky či testy kvality. Podľa ich výsledkov možno hovoriť aj o kvalite či nekvalite aj nás kresťanov. Dôležité je najmä naše ideové i sociálne vedomie, povedomie i sebavedomie, ich komplexná realizácia v životnej praxi.
Naším testom je akceptovanie existencie osobného Boha ako stvoriteľa a udržovateľa vesmíru, uznanie Ježiša Krista ako Bohočloveka, spasiteľa ľudí a zakladateľa Cirkvi pre dobro ľudstva.
Aj pri týchto východiskách svet i život zostávajú v istej miere tajomstvom, ktoré bez prijatia Najsvätejšej Trojice a Cirkvi má známky absurdnosti. Jedinečnosť a pevnosť Cirkvi spočíva v Bohom zjavenom učení, zhrnutom v Biblii a rozvinutom učiteľským úradom Cirkvi, ktorý ustanovil Ježiš.
Výnimočnosť pôvodu kresťanského učenia je v tom, že ho šírili prevažne jednoduchí a nevzdelaní ohlasovatelia, prípadne predošlí odporcovia (apoštol Pavol), a to tak, že mu uverili i špičkoví učenci. Smerodajní nie sú tí kresťania, ktorí demonštrujú, že Boh je na ich strane a perami často opakujú Judášov bozk, ale tí, ktorí sa modlia a konajú tak, aby oni boli na Božej strane.
Málokedy máme príležitosť na hrdinstvo, ale každodenne máme možnosť byť či nebyť zbabelcom. Aj keď “slabosť” dobrých umožňuje “silu” zlých, treba robiť, čo vládzeme – s tým, čo máme, tam, kde sme. Najistejšie môžeme realizovať všeobecné a skutočné bratstvo, ak teoreticky a prakticky uznávame Božie otcovstvo. Len jeden boj je skutočne spravodlivý – boj proti ľudskej biede a morálnemu úpadku.
Osvedčené testy kvality overili dve tisícročia. Božie svetlo stelesnené v Kristovi je najlepším základom osobnosti jednotlivého človeka, ale aj celej spoločnosti. Ak niekto má čisté svedomie a vnútorný pokoj, môže vytvárať priaznivú pracovnú či spoločenskú atmosféru. Prijatie Kristovho učenia v plnosti spôsobuje optimálne vytvorenie Božieho prostredia medzi nami. Otec, ktorý naplno prežíva Božie otcovstvo, môže byť dobrým modelom pre svoju rodinu, pre výchovu a rozvoj detí, pre okolie. Dobrý kresťan odborne ovláda svoju profesiu i práva a povinnosti človeka ako kresťana a zo všetkých síl ich realizuje. Usiluje sa aplikovať cirkevné dokumenty a metódy. Komunikuje s myšlienkovo blízkymi i vzdialenými ľuďmi, angažuje sa v prospešných aktivitách, aj v politike (ako volič i ako volený zástupca), uvedomuje si riziká nielen zlých skutkov, ale aj nečinnosti a mlčania, ak treba hovoriť a konať. Kresťania majú byť soľou sveta a soľ aj štípe a páli, preto je zrejmá pravdivosť Kristovho výroku: “...budú vás nenávidieť”. Ľudia tohto sveta nemajú radi kritiku, odmietajú nositeľov národného svedomia. Mnohí novinári bojujúci proti Cirkvi prekrúcajú aj výroky jej predstaviteľov.
Z toho plynú aj určité závery. Ak napr. člen Cirkvi, tobôž jej hierarcha málo preferuje naliehavé témy (sociálne, výchovné, legislatívne – napr. proti korupcii a pod.), ak si málo všíma príčiny a dôsledky negatívnych javov, ak sa nechá oklamať dílermi falošných informácií, ak podporuje úpadkovú tlač, ak nerozlišuje negatíva dôsledkov kňaza od všeobecného pozitívneho poslania kňazstva, ak nepozdvihne hlas na obranu vyučovania náboženstva, na obhajobu hospodársky diskriminovaných (napr. cirkevných škôl), ak sa nezúčastní volieb, alebo volí neschopných či zneužívajúcich svoje postavenie... – taký člen Cirkvi robí jej ujmu a hanbu, preukazuje nekvalitu kresťanov. A naopak.
Treba sa nám viac angažovať, viac sa modliť slovami i skutkami, aby svet nevalcovali aktivisti lži. Problémom súčasnosti nie je nedostatok veriacich, ale naša kvalita, praktické preukazovanie našej kvality.