Imrich Bako

19. august – Deň kresťanskej Európy?

(Dokončenie z predchádzajúceho čísla)
Dnes žijeme inú dobu, veľmi zaujímavú najmä preto, že pomaly nevieme posúdiť ani len to, či máme byť na tieto kapitoly našich dejín hrdí, alebo sa za ne máme hanbiť. V masmédiách totiž priam bez prestania beží kampaň na diskreditáciu kresťanstva. Každé iné náboženstvo sa podsúva ako lepšie. Ľudí nabádajú opovrhovať všetkým, čo súvisí s kresťanstvom.
Je teda na mieste ešte oslavovať aj dnes toto víťazstvo – víťazstvo kresťanských síl, alebo ako tí, čo prelievali krv za nesprávnu vec, by sme sa mali za toto víťazstvo hanbiť a nemali by sme viac upútavať pozornosť (medzinárodnej) verejnosti na tieto udalosti?
Vážnosť geopolitickej situácie, ktorá viedla k založeniu Nových Zámkov, vedie k zamysleniu o histórii mesta aj k zamysleniu sa nad tým, čo by sa bolo stalo, keby boli Turecké vojská predsa len zvíťazili pri Viedni? Ako by sa asi bola Európa a svet vyvíjali, keby tu bola zavládla náboženská a politická doktrína prezentovaná Osmanskou ríšou a kresťanstvo by sa bolo stratilo zo scény dejín sveta? Je pre nás a pre tento svet kresťanstvo prínosom? To sú priame otázky a žiadajú priamu odpoveď: Áno alebo nie? Od odpovede na ne závisí, či máme byť na novozámockú históriu hrdí, alebo nie a či požiadavka na vyhlásenie dňa Európy na 19. augusta je aktuálna, alebo nie.
Aby sme si takýto svet vedeli lepšie predstaviť, odmyslime si ho zo sveta, odmyslime si, že kresťanstvo vôbec existuje. Ako by dnes svet asi vyzeral, keby nebolo kresťanstva? Zoberme si rad za radom kontinenty a náboženstvá, ktoré nie sú zanedbateľné početnosťou svojich vyznávačov a pozrime sa na to trocha bližšie.
Americký kontinent: V časoch jeho objavenia tam žili len Indiáni. Najrozvinutejšie národy stavali pyramídy, ale aj to len pomocou kamenných nástrojov. Hoci sa preslávili meraním času podľa hviezd zapísaného obrázkovým písmom, stále ešte nepoznali koleso. V ich náboženskom myslení dominovali božstvo Slnka, ktoré bolo treba uzmierovať pri rituáloch ľudskými obetami - vytrhávaním živých sŕdc a krvavým samotrýznením. U Aztékov sa tieto obete dokonca aj jedli. Najväčší panovníci sa uchádzali o tituly bohov. Kňazi a čarodejníci svojimi predstavami, čarami a zaklínaniami udržiavali ľud ako všade inde vo svete v neustálom strachu pred rozličnými duchmi a silami, aby ich potom mohli uzmierovať a oslobodzovať spod ich vplyvu a tým aj od tohto strachu.
Afrika: V časoch jej odhaľovania tam žili kmene na veľmi nízkej úrovni spoločenského života. Náčelníci najrozličnejších kmeňov vládli medzi domorodým obyvateľstvom otrokárskym spôsobom. Šamani a čarodejníci ovládali ľudí cez strach zo všetkého. Kanibalizmus a predaj otrokov boli častým dôvodom vedenia miestnych vojen. Okrem Severnej Afriky, kde bolo otrokárske zriadenie podľa vzoru Rímskeho impéria, vôbec nepoznali písmo a nevynikali prakticky v žiadnej oblasti.
Austrália: v časoch objavenie tohto kontinentu, ale ešte aj storočia potom, tam žili domorodí obyvatelia, ľudia na úrovni doby kamennej. Ani Oceánia nevynikala ničím zvláštným okrem chorobného strachu z neprajných duchov a zo zosnulých predkov, čo bolo živnou pôdou pre primitívne názory a pohľady na život a svet, vďaka čomu tam opäť vládli len čarodejníci a zaklínači ako i nimi vedení miestni panovníci.
Subkontinent India: Už tisícročia tam dominuje ideovo rôznorodé národné náboženstvo – hinduizmus. Základné životné postoje ľudí však vyplývajú z viery v reinkarnáciu. Kastový systém spoločenských vzťahov je len dôsledkom tejto ich viery. Každý človek má totiž podľa nej taký život, aký si zaslúži na základe svojho správania sa v predchádzajúcom živote. Ak niekto trie núdzu a je chudobný, tak len preto, že si nič iné nezaslúži a keď sa chce z toho vymaniť, musí tým prejsť. Preto akákoľvek poskytnutá forma pomoci v núdzi vlastne takému človeku nerieši jeho problém, len sa mu tým oddiali jeho utrpenie, cez ktoré musí beztak prejsť. Pomoc umierajúcemu pri ceste je preto nemorálna, ale je morálne uctievať kravy, opice, hory a duchov. Do doby stretnutia s kresťanstvom sa ženy zaživa upaľovali pri spopolňovaní svojich zosnulých manželov. Všeobecná chudoba, hlad, krajná bieda a nezáujem o človeka hovoria za seba.
Čína a juhovýchodná Ázia: Dominuje tam budhizmus. Je známy ako cesta k dokonalosti a k nirváne. Kým ju človek nedosiahne, musí sa reinkarnovať. Človek dosahuje tento stav ako stav nebeskej blaženosti sám vlastnými silami a nepotrebuje k tomu vôbec žiadnu pomoc, ani pomoc nejakého Spasiteľa či Boha. Potrebuje sa iba vzdať svojich túžob, aby nebol nešťastný, lebo za príčinu nešťastia sa považuje nenaplnená túžba a chcenie. Ak človek túži po peniazoch, kráse, spoločenskom postavení, zdraví, rodine... a nedostáva sa mu, je nešťastný. Lenže je už tým samým, že sa zriekne svojich túžob a tým prestane byť nešťastný, automatický už šťastný? Človek, ktorý vo svojom najhlbšom vnútre vedome či nevedome túži po tom, čo je nekonečné (nirvána), sa dokáže nasýtiť sám sebou, ktorý je údelom nirvány a je pritom konečný?... Ťažko si vieme predstaviť, túto časť sveta bez vplyvu kresťanstva a kresťanských ideí, pretože duchovný vplyv i samotné idey komunizmu, ktorý tam ešte momentálne vládne, pochádzajú taktiež z kresťanstva.
Arabský svet: prv než sa zamyslíme nad tým, čo dalo svetu kresťanstvo, si musíme uvedomiť, že Islam vznikol v Arábii na základe židovsko-kresťanských tradícií až v 6. storočí po Kristovi. Pôvodne kresťanské krajiny blízkeho východu a severnej Afriky boli zotročené a násilím podrobené Islamu. Bez obchodnej spolupráce s vysokorozvinutými krajinami kvôli rope by to boli dnes jedny z najchudobnejších štátov sveta.
Európa: Vráťme sa na náš kontinent do doby, kedy ešte nebolo kresťanstva. V čase jeho objavenia sa dominovalo v Stredomorí otrokárske Rímske impérium s galejami a cisármi, gladiátormi a krvavými arénami. Cisárovi nedať úctu ako samotným bohom, ktorých bol celý panteón, znamenalo prísť o život. 3 000 000 veriacich v Ježiša Krista museli podstúpiť mučenícku smrť, aby ho oslobodilo, ale aj celé ľudstvo od viery v božstvo mocných sveta. Žiaden panovník nie je boh. Život otroka nemal žiadnu cenu, lebo sa otrok nepovažoval za človeka. ...
Keď opustíme Stredomorie a pozrieme sa na hranice Rímskeho impéria a na úroveň národov, ktoré tam žili (Kelti, Germáni a Slovania) a ktoré sa tam neskôr od východu ešte prisťahovali, ev. ho plienili, (Avari, Góti, Huni, Bulhari, Vandali, ...Maďari a Tatári) boli všetci vospolok na veľmi nízkej, priam primitívnej úrovni spoločenského vedomia: opäť sú tu čarodejníci, strach a uzmierovanie neprajných duchov a duchov predkov ... zotročovanie ľudí ako všade inde. Písomníctvo, kultúra, a pod. – absentovali.
Prichádzame k bodu: Čo dalo Európe a svetu kresťanstvo?
Jedným slovom – zvrat. Zvrátilo stagnáciu ľudstva a oslobodilo ho od čarodejných síl a strachu. Prinieslo nový život a pokrok -písomníctvo, umenie, vzdelanosť a vedu, matematiku, fyziku, astronómiu... Pri kláštoroch a katedrálnych školách sa od 11. storočia zakladali univerzity. V 13. storočí sa založilo 27 univerzít, čo je v priemere jedna nová univerzita za necelé 4 roky a v 14. storočí ich bolo 36, čo je jedna za necelé 3 roky. Vzhľadom na oveľa menšiu hustotu obyvateľstva to bolo také vysoké číslo, ako keby sa v dnešnej dobe otvorilo 4-5 nových univerzít za rok. Vieme si uvedomiť význam toho, že v nich vyučovalo a používal tým jediný medzinárodný jazyk - latinčina! Treba niekomu pripomenúť, že to bola doba, ktorú novovek označil za dobu temna?
Za éry kresťanstva ľudstvo získalo objav motorov - parných, výbušných, tryskových, raketových a ich využitie a ďalší rozvoj v železničnej, námornej, a leteckej doprave a pri letoch do kozmu... objav elektriny, dynám a alternátorov, elektromotorov a ich aplikácia v najrozličnejších oblastiach života, v doprave, pri automatizácii a robotizácii technologických procesov, ... ako i pri prenose zvuku, obrazu a dát: objav telefónu, rádia, kinematografie, televízie, videotechniky, počítačov, reprografie, modernej telekomunikácie - mobilov, e-mailov, ... Na vrub vedy, ktorá sa ”počala” práve na týchto univerzitách, treba pripísať aj objav a využívanie atómovej energie, štúdium vesmíru, zostup ľudskej nohy na Mesiac, medziplanetárne lety, štúdium kozmogenézy z vesmírnych staníc, satelitov,...pokroky v medicíne, objav Röntgenu, antibiotík, elektrokardiografov, elektroencefalografov, rádioterapie, computerových tomografov, NMR a ultrazvukových prístrojov,... transplantácie orgánov, zmapovanie génov človeka a všetky ostatné nedocenené výdobytky dnešnej civilizácie.
Či nie toto dali svetu krajiny, ktoré prijali a v ktorých dominovalo kresťanstvo? Len ten to nevidí, kto nechce. Ani nie joga, ani Indiáni, ani Islam, ani budhizmus, ani žiadne iné náboženstvo. Ježišove slová vyrieknuté pred 2000 rokmi rezonujú cez stáročia a nedajú sa už stiahnuť späť: ”Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie” (Jn 10, 10) a inde: ”Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: ”Čo budeme jesť?” alebo: ”Čo budeme piť?” alebo ”Čo si oblečieme?”! Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba.”(Mt 6, 31 - 33) Dejiny potvrdzujú tieto jeho slová. Pôrodné bolesti bývalých storočí a tisícročí preboleli, ešte doznievajú, ale nádejné dieťa je už tu. A my ho vidíme a dotýkame sa ho. A ako na každé dieťa treba dávať pozor, aby sa nepopálilo či inak sebe vážne neublížilo, treba aj na toto. Veľkí i malí to vedia.
Kresťanstvo odstránilo otrokárske zriadenie v celom Rímskom impériu. Práca už nebola viac zmyslom života človeka, ale život sám. Práca sa stala iba prostriedkom k lepšiemu životu. Zaviedlo povinný odpočinok každý 7. deň roka a ešte desiatky cirkevných sviatkov, kedy sa nepracovalo. Primitívne národy, ktoré kedysi plienili Európu, skultúrnilo tak, že sa stali tvorcami výdobytkov dnešnej modernej civilizácie. Európa sa stala kolískou rozvoja opravdivých ľudských hodnôt. Úpadok nastal všade tam, kde ho neprijali, odmietli, či násilím odstránili.(Tu ponechám voľnosť v hodnotení vplyvu kresťanstva a kresťanských hodnôt na život krajín, ktorých sa to týka.) V renesancii kresťanstvo vzkriesilo a očistilo zabudnuté hodnoty antického Ríma i Grécka, ktoré boli medzitým zničené.
Je ešte niekde také spoločenské zriadenie, či taký náboženský systém, ktorý by umožnil zrodenie a rozvoj tak veľavravných a dôležitých slov, ako sú dnes: demokracia, sloboda, ľudské práva, rovnoprávnosť, tolerancia presvedčenia, právo na život? Či to nie sú hodnoty, ktoré presadzuje vo svete, dáva im obsah a vnútornú silu na uskutočnenie práve kresťanstvo? Či nie kresťanstvo im dáva ducha?
Avšak nielen toto dalo a dáva kresťanstvo človeku, ale posiľňuje ho v ťažkostiach, potešuje ho v úzkostiach, v odvrátení od zla mu garantuje odpustenie hriechov a tým ho zbavuje pocitu viny a strachu od smrti. Dáva zmysel obeti, sebazapreniu, rastu, utrpeniu i smrti za dobro, za človeka. Jediná dáva vyčerpávajúcu odpoveď na otázku zmyslu existencie. Učí, že najväčším zázrakom je naše objavenie sa na tomto svete a vysvetlenie tohto tajomstva nájdeme v srdci Stvoriteľa. Učí nás, že cesta ku šťastiu sa volá láska, čo je práca na šťastí iných, kedy človek svoje šťastie obetuje pre šťastie iných, aby v šťastí iných a v radosti iných ho znovu našiel. Človeku hladnému po nekonečných večných hodnotách ako sú neobmedzený život, poznanie, istota, šťastie, láska, radosť, dokonalosť, spravodlivosť, pokoj, krása, poriadok ..., dáva Boha, ktorý má všetky tieto atribúty sám v sebe, lebo On nimi je.
Vieme, čo priniesol Európe, svetu i jednotlivým národom odklon od kresťanstva? Zotročovanie človeka človekom, nepokoje, vzbury, revolúcie, krviprelievanie, vojny, masakry..., ďalej šovinizmus, nacizmus s holokaustom, komunizmus s genocídou a masovými hrobmi, štátny terorizmus, organizovaný zločin, praktický materializmus, uvoľnené mravy, povery, veštby a čarodejníctvo, kultové vraždy a degradáciu osobností i celých národov. Ako dôsledok tohto všetkého neboli len stovky miliónov mŕtvych, ale aj adekvátne množstvo sirôt, zmrzačených, nešťastných a na celý život materiálne i duševne poznačených ľudí.
Vieme už teda, že za kým pôjdeme a ku komu sa pridáme? Nemožno predsa vytýkať Kristovi a jeho verným hriechy a slabosti tých, ktorí vo svojom záujme deklarovali patričnosť ku Kristovi, ale ktorí ho svojím životom a skutkami zradili a opustili. Na strane Ježiša je život a to v hojnosti. Čo vedia dať tí, čo si v masmédiách ventilujú svoje vlastné mylné predstavy o tom, čo nepoznajú? Ježiš položil svoj život, aby sme mali život. My - čo sa k nemu hlásime, máme robiť podobne: Nestačí nám život len chrániť, ale treba zaň hoc i svoj život položiť, ako Ježiš.
Hľa, kde sme sa až dostali. Naozaj platí, že ”Historia est magistra vitae”. Ona nás učí, že máme byť na našu kresťanskú minulosť len hrdí a vďační každému, kto mal na nej svoj podiel.