Štefan Herényi

Oneskorený vinš

Aký bude tento rok, ktorého viac ako dvanástinu sme už odovzdali minulosti? Do coho vyústia všetky aktivity ludstva? Co sa zmení? Co caká bratov a sestry našej vlasti?
Možno sa dá co-to predvídat. Skúsenost ludského rodu pozná modely správania aj s jeho dôsledkami. Celkom iste môžeme však tvrdit, že v konecnom dôsledku bez Božieho požehnania je všetka naša namáha zbytocná. Je preto nevyhnutné, aby to, co sa bude konat, bolo jednoznacne v súlade s Božím zákonom a s Božou vôlou. Potom požehnanie Stvoritela spocinie na podujatí cloveka, lebo bude programom, ktorý Boh zveril ludom, aby obdarení rozumom a slobodou rozvíjali jeho úžasné dielo stvorenia. Boh chce našu slobodu, trvá na nej, lebo rešpektujúc slobodu chce našu velkost. Ako bude teda na tomto malom fliaciku zeme v útulnej kolíske pod Tatrami? To v zložitom pradive globalizujúceho sa sveta, v tlaku ekonomických a mocenských záujmov velmocí závisí predovšetkým od nás. Tým, co majú Boha všetko slúži na dobré (Rim 8, 28), uistuje nás nezrušitelné slovo Biblie a garantuje ho sám Boh.
Správanie sa mocných sveta, ktoré vykazuje známky nerešpektovania morálnych princípov, alebo ich úcelové prekrúcanie, nás nesmie pomýlit. Lož a žonglovanie s pravdou sú také staré ako celé ludské dejiny ponorené do súmraku hriechu prvotnej vzbury. No v tme zasvietilo svetlo. Prišlo ako Slovo Boha, a tým, co ho prijali, dalo moc stat sa Božími detmi. Svet cloveka môže teda fungovat aj inak. Nemusí sa opakovat bezvýchodiskový scenár zacarovaného kruhu. Boží Syn natrvalo prepolarizoval hodnoty sveta. Vítazí sa na kríži. Vítazí sa v slabosti. Vyhráva ten, kto miluje. Skutocnú moc má ten, kto slúži, nie ten, kto panuje.
Svet dostal jasné smerovanie. Je to reálna možnost, ktorej zárukou je Božia autorita. Podmienkou je naša viera, ktorá má slúbené, že v nej možno i vrchy prenášat, treba iba dôslednost. Bud toto slovo platí, alebo neplatí. Rec je jasná. Platí vždy, alebo neplatí nikdy! Platí vo vztahoch obycajného života, a práve tak musí platit aj vo vysokej politike. Ide o dôslednost a vernost. Nie všetci prijali Svetlo, ktoré vo tmách svieti ( porov. Jn 1, 5), to vieme všetci, ved aj veriaci sú realisti. Vždy však bude platit, že v nom je život. Skutocný život. (porov. Jn 1, 4). Nedajme sa mýlit, nepocítajme percentá, alebo sa na ne aspon privelmi nespoliehajme. Dôležitejšie je vediet, že z jeho plnosti dostávame milost za milostou. ( Jn 1,16 ) Na tom treba stavat.
Coraz viac sa mi pred ocami vynára fenomén utrpenia alebo aspon znevýhodnenia, ktoré sa objavuje v dôsledku vernosti Kristovi a výberu úzkej a strmej cesty. Zdá sa, že pred nárocnostou takejto volby dostávame panický strach. A v panike sa nedejú dobré rozhodnutia. V panike odvážny Peter Krista zaprel, prešpekulovaný Judáš sa po zrade Krista obesil a ostatní apoštoli ušli a popreli tak tri roky života na výslní Kristovej popularity. Panika naozaj nie je dobrým radcom. Utrpenie a bolest vo svojej podstate nikdy nie sú dobré, preto ich netreba vyhladávat, zato však v kontexte ochrany života stoja v jeho službe a v kontexte Kristovho kríža sú priam Božím darom, nezaslúženou priaznou, cestou ocistenia a prípravou na nové objavné stretnutia s láskou živého Boha.
Môžeme si len želat, aby naše oci, mysle a srdcia ostali otvorené. Ako krestania bývalého východného bloku so skúsenostou násilného potlácania života viery máme nenahraditelnú skúsenost modlitby, ktorá podopieraná utrpením prenasledovania, diskriminácie, ba i prelievania krvi bola silou, ktorá ako bytostný výraz odovzdania celého života Bohu nám dala prežit. Dedicstvo otcov nezahynulo.
Prišla sloboda, ktorá je výsadným darom cloveku, no musí s nou vediet narábat. Totalita v nás potlacila schopnost zodpovedne ju užívat v takom velkom rozsahu. Stali sme sa privelmi zranitelní a dostali sme strach. Potrebujeme nové odvážne riešenia a nutnost prebrat zodpovednost do vlastných rúk. Každý z nás osobnú zodpovednost, lebo útoky zla, toho starého Božieho protivníka a nepriatela ludského štastia – diabla, pokracujú. Má pre nás dosial neznámu podobu úskalí obcianskej spolocnosti a chce nás vlákat do diskusie nad osudmi sveta, pricom nám vnucuje pozíciu, kde strácame istotu, a vyvoláva strach. Znova strach a obavy, ktoré sú velmi zlým radcom. Strach z izolácie, z nestability, z ohrozenia bezpecnosti. Aká cena je v hre!? Má to byt zrada vernosti evanjeliovej ceste? V malom, ci vo velkom? V princípe je to jedno. Takáto perspektíva je falošnou perspektívou. Spomenme si na silu slabých a slabost mocných!!! Utrpenie za vernost Kristovi zostane až do konca sveta hnacím motorom jeho spásnej budúcnosti bez ohladu na to, ci si to väcšina uvedomuje, alebo nie. Tu neplatia zákony demokracie.
Nezabudnime na silu vrúcnej modlitby, na odvahu byt inými uprostred mora kompromisov a relativizovania pravdy a situacnej morálky. Vrátme sa k modlitbe. Vrúcnej a úprimnej. Nedajme si vnútit, že nemáme cas. Nedajme si vnútit potreby, ktoré v skutocnosti nepotrebujeme. Upravme svoj životný štandard na mieru, aby sme vedeli dat ešte i chudobnejším od nás. Starí otcovia a matky, ale aj vy, rodicia, nezapínajte televízory na pozeranie nekonecných banálnych seriálov, ked vám potom nezostáva cas, ani sila, no predovšetkým chut na spolocnú modlitbu ruženca. Svätý Otec nám na tento rok zveril do rúk posvätný ruženec ako dar, ktorý treba nanovo objavit. To povedal nám - jeho milovaným synom a dcéram. On vidí...., velmi dobre vidí, preto nás oslovuje novým svetlom tejto modlitby.
Spolocnost sa topí v korupcii a necestnosti. Rozhodnime sa a dajme to aj najavo, že nikdy nekúpime nic ukradnuté, necestne nadobudnuté, hoci je to v núdzi vždy lákavá ponuka. Ak zlodej nebude mat odbyt, nemá zmysel kradnút. Ukážme, že nám nie je lahostajné, ked sa deje niekomu bezprávie. Ked niekoho v elektricke okrádajú, ked v susedstve niekto týra ženu a deti, ked kdesi sprayeri nicia cudzí majetok, ked v podozrivom byte predávajú drogy, ked sa ktosi bezocivo a vulgárne správa, ked niekoho podvodom pripravili o byt a dnes sa v nom podniká... Volajme hlasne, píšme, kricme, že plagáty, ktoré zaplnajú naše ulice a okraje ciest rafinovane paralyzujú morálne hrádze a spúštajú mechanizmus nesmiernych duchovných škôd. Prestanme mlcat, ked zaklínadlo demokracie nastoluje totalitu bezohladných. Rodicia, plnte si svoje krstné záväzky, ked ste si vynútili krst svojich nevedomých detí. Krstní rodicia pomôžte rodinám, v ktorých ste prevzali túto vznešenú úlohu a stante sa živým svedomím, ktoré burcuje, ale zároven je i zdrojom novej istoty. Píšte do verejnoprávnych médií, STV a SRo. Tolko miesta tam budeme mat, nakolko sa nám podarí vystúpit zo svojej zdedenej zakríknutosti ci pasivity. Práve v týchto najviac život a vedomie ovplyvnujúcich médiách by zodpovednost mala byt vecou svedomia. A mohli by sme pokracovat ešte dlho. Dopovedzme si to však sami. Úprimne a dôsledne. Podla toho bude vyzerat zacatý rok.
Zdá sa nám to ako utópia?! Možno niekomu, no utópia to zaiste nie je. Je to otázka viery a dôvery v Kristovu moc. Z našej strany ide o dôslednost a vernost aj v malickostiach. Co zmôže dobro proti presile? – Je to zákerná otázka, ale v prostredí Kristovho vítazstva bezcenná - Ak Kristus s nami, kto proti nám (Rim 8, 33) - alebo prinajmenej velmi relatívna. Za hodnotami evanjelia je Boh a jeho moc. Ježiš Kristus ani na kríži neprehral. Zvítazil, a to definitívne.
Nuž teda krácajme a s Božou pomocou s v o r n e!!!, zbavujúc sa našej ontogenetickej zátaže nesvornosti. Naozaj niet vyššej hodnoty, ktorá by mohla prevážit hodnoty evanjelia. Bratia a sestry v Kristovi, nedajte sa oklamat.
Za to, aby rok 2003 bol využitou príležitostou sa spolu s vami denne modlí a všetky svoje denné bolesti a trampoty kladie pod kríž
Štefan Herényi