Pavol Kalinay

Blahodarné pôsobenie rehole Milosrdných bratov na Slovensku

Milosrdný Samaritán a jeho nezištná pomoc úbohému cestujúcemu, ktorého na ceste prepadli zbojníci, ozbíjali ho a tažko zranili – tak dobre známa príhoda z Písma, je základom spirituality rehole Milosrdných bratov vo svete a aj u nás na Slovensku. Clenovia (bratia) rehole takúto pomoc poskytujú už vyše 400 rokov, ked ich zakladatel Juan Cuidat (známy ako sv. Ján z Boha) v Španielsku v r. 1539 založil prvú nemocnicu pre chorých v Granade, nad bránou ktorej je svätcovo heslo ˛ Nech rozkazuje srdce ˛.V nom je vyjadrené hlavné poslanie rehole – pomoc chorým a biednym v zmysle krestanského ucenia a lásky ku každému blížnemu. O jeho autorite a vážnosti medzi ludmi svedcí fakt, že za vozom, ktorý viezol jeho mrtve telo ulicami Granady, krácali vo velkom pocte tak trúchliaci mohamedáni (španielski Mauri), ako aj krestania (chudobní i z najvznešenejších rodov) a židia, co je dôkazom toho, že pri ošetrovaní chorých nerobil žiadne náboženské rozdiely. Dnes rehola uskutocnuje svoju cinnost vo vyše 250 zariadeniach vo svete, do ktorých prijímajú všetkých tých, ktorí potrebujú pomoc, bez rozdielu národnosti, farby a pleti.
Aj u nás na Slovensku táto rehola hlboko zapustila korene už v dávnej minulosti. Zacala blahodárne pôsobit od r. 1672 v Bratislave. Jej zakladatelom bol Fr. Pavol Pilger OH, za úcinnej podpory ostrihomského arcibiskupa Juraja Selepcéniho, známeho úspešného vyjednávaca s Turkami. Ku kláštoru rehole bol v roku 1692 pristavený kostol Navštívenia Panny Márie. Druhým miestom pôsobenia rehole sa stalo Spišské Podhradie (ako jedno z 13 spišských miest, daných uhorským králom Žigmundom do zálohy Polsku), kde sa v r. 1650 tiež pristahovali Milosrdní bratia z Polska (na pozvanie Stanislawa H. Lubomirského, vtedajšieho starostu 13 spišských miest spravovaných Polskom) a dostali do správy nemocnicu a kláštor. (Na okolí im casom prischol dôverný názov ˛kláštorek˛- v dôsledku získanej úcty a dôvery k pôsobeniu rehole). Rehola si získala svojou cinnostou materiálnu pomoc a uznanie zo strany miestnej notability, o com svedcí napr. to, že gr. Klára Melitová, manž. grófa Štefana Csákyho, známeho bojovníka proti Turkom pri Viedni (kde spojenecké vojská na cele s polským králom Jánom III. Sobieskim v r. 1683 zvítazili nad Turkami), si výslovne želala, aby bola pochovaná v kostole Milosrdných bratov, a nie v kapitulskej krypte. Tretím miestom pôsobenia rehole bola Skalica, kde v r. 1796 dostali do užívania kláštor bosých karmelitánov (na nariadenie rakúskeho cisára Františka II.) a tiež si tu svojou cinnostou získala uznanie a úctu.
Milosrdní bratia v tých troch konventoch vyvíjali sústavnú duchovnú a ošetrovatelskú cinnost na blaho obyvatelstva Slovenska až do osudnej barbarskej noci (13.-14. 4. 1950), s následnou deportáciou do sústredovacích táborov. K oživeniu cinnosti rehole došlo až po roku 1990. Zásluhou Fr. Fabiána Máceja OH, posledného viceprovinciála rehole, sa v r. 1995 vrátila nemocnica v Bratislave, fungujúca pocas bývalého režimu ako zdravotné stredisko (pre vidiek Bratislavy), naspät do rúk Milosrdných bratov a stala sa prvou neštátnou nemocnicou na Slovensku. Po jeho smrti (v r. 1997) sa slovenská viceprovincia rehole zmenila na slovenskú provincnú delegatúru, priclenenú k rakúskej provincii rehole, v ktorej po krátkom pôsobení Fr. Andreasa Schuepferlinga OH z rakúskej provincie bol poverený vedením bratislavského Konventu Fr. Ján Karlík. Dnes komunitu Milosrdných bratov v Bratislave tvoria štyria riadni clenovia, z ktorých traja pracujú ako ošetrovatelia v nemocnici s poliklinikou spolu s rádovými sestrami Božského Vykupitela a civilnými spolupracovníkmi (lekármi a civilnými sestrami, ktorí väcšinou prešli do nemocnice Milosrdných bratov ešte z cias, ked nemocnica bola št. zariadením). Treba podotknút, že civilní pracovníci nemocnice, ktorí tu zostali pracovat, sa v podstate stotožnili s poslaním rehole v tomto zdravotníckom zariadení, i napriek možnému, odlišnému svetonázorovému presvedceniu. Viacerí mladí adepti rehole študujú na zahranicných zdravotníckych školách a pripravujú sa v noviciáte na svoje budúce poslanie.
V poslednom case sa rehola rozhodla výrazne rozšírit a skvalitnit hospitálske služby. Ešte žijúci viceprovinciál Fr. Fabián Mácej sa v r. 1997 rozhodol pre generálnu rekonštrukciu nemocnice, ktorej štúdiu v r. 1998 schválil provinciál Fr. Paulus Kohler OH z Viedne a v r. 2000 sa už zacali rekonštrukcné práce s otvorením Lekárne Milosrdných bratov v nových priestoroch na Námestí SNP. V roku 2002 došlo k otvoreniu prevádzky v nových objektoch nemocnice. (O slávnostnom otvorení, ktoré sa uskutocnilo 25. 6. 2002, sa podrobnejšie zmienuje p. Katarína Žáková v KN 27/02) a napokon dokoncenie rekonštrukcie starého barokového objektu a kláštora na SNP sa plánuje v r. 2003. To sú holé fakty, pri ktorých prekvapuje velká dynamika a rýchlost celého procesu výstavby. Celkom dobre sa dajú pochopit slová JUDr. Michala Tináka, riaditela majetkovej správy nemocnice: ˛Nemocnica je darom reholných bratov, ktorým naplnajú slub hospitality a starostlivosti o pacientov˛.
Akosi automaticky sa v mysli cloveka vynára otázka, ako bolo možné pri našich podmienkach a ekonomických problémoch dosiahnut splnenie takého nárocného ciela s rekonštrukciou nemocnice a za taký krátky cas. Urcite bez zodpovedného prístupu, bez pevného odhodlania všetkých, ktorí mali realizáciu diela na starosti a bez dostatku financií na výstavbu by to nebolo možné. Treba brat do úvahy fakt, že zadováženie potrebných financií na rekonštrukciu nemocnice a jej moderného zdravotníckeho vybavenia bolo jedine záležitostou samotnej rehole, najmä však pomoci vedenia rakúskej provincie, ktorá dokázala na tento ciel zabezpecit v úhrnej sume – 300 mil. Sk z darov veriacich celého sveta. Podla slov Fr. P. Kohlera OH, provinciála z Viedne, bude možné v budúcnosti podporit rekonštrukciu zariadení rehole tak v Spišskom Podhradí ako aj v Skalici, co je priaznivá správa pre tieto komunity, ktorým bráni nedostatok potrebných clenov obnovit komunitný život spojený so starostlivostou o chorých (pozri Š. Lenciš : Milosrdní bratia v Sp. Podhradí, Prešov 1999).
Z doterajšieho konštatovania vyplýva, že takáto komplexná pomoc v starostlivosti o chorých a núdznych, bez všímania si, k akému náboženstvu, národnosti a rase sa pacienti hlásia, je velmi potrebná a užitocná, najmä teraz, ked naše zdravotníctvo sa potáca v neustále narastajúcich problémoch, najmä financného charakteru a v case stúpajúcich nárokov na väcšie ohodnocovanie zdravotníckych služieb, na úhrady platov zdravotníckeho personálu a úhrady liekov. Rehola Milosrdných bratov prichádza s ušlachtilou ponukou nezištnej služby tým ludom, ktorí trpia a ktorým sa nedostáva v dnešnom uponáhlanom, egoisticky zameranom svete ani toho najpotrebnejšieho naplnenia potrieb a duchovného pochopenia. Prior Fr. Ján pri odpovedi na otázku o potrebe pôsobenia rehole v dnešných zmenených podmienkach pre zmysluplný život, poznamenáva, že civilné osoby v zdravotníctve (lekári, zdravotné sestry), že sa nemôžu s takým osobným zanietením venovat pacientom ako Milosrdní bratia, pretože sa musia starat o svoje vlastné rodiny. Clenovia rehole Milosrdných bratov sa môžu, ba musia s plným osobným nasadením venovat chorým, pomáhat im prekonávat tažkosti, poskytovat im duchovnú útechu, robit aj také podradné služby, ktoré si bezvládny pacient nedokáže urobit sám, presne tak, ako to urobil milosrdný samaritán úbohej obeti násilia. Reholným bratom musí byt cudzia mentalita lahostajnosti. Zaujímavé je, že v jednom kláštore má byt len jeden knaz.. Prior Fr. Ján má na to jednoduchú a pádnu odpoved, že je to preto, aby clenovia rehole sa mohli maximálne priblížit príkladu svojho zakladatela, ktorý nebol knazom a slúžil chorým a opusteným tým najobycajnejším spôsobom.
Ešte sa treba zmienit o inej, taktiež altruistickej cinnosti rehole. Jej poslaním nie je len hospitálska starostlivost o chorých, ale aj starostlivost o tých, ktorí sa vlastnou ci nevlastnou vinou ocitli v sociálnej núdzi (ako sú napr. bezdomovci ) Teda ide o takých ludí, ktorí sa ocitli v núdzi, nevedia sa sami z nej dostat a potrebujú okamžitú pomoc. V azylovom dome v Podunajských Biskupiciach poskytujú prvotnú starostlivost bezdomovcom, kde každý den bezdomovec dostane kvalitnú polievku za symbolickú 1 korunu, dostane potrebné zdravotné ošetrenie (napr. v chirurgickej ambulancii), získa zdarma ubytovanie na jednu noc v azylovom dome rehole a niekedy sa aj podarí nájst zamestnanie pre záujemcu. Potom dlhodobejšiu starostlivost o bezdomovcov preberá spolocnost o. Antona Srholca, ktorá je v druhej casti azylového domu.
Strucne sa vrátme k niektorým praktickým otázkam fungovania nemocnice Milosrdných bratov. Táto funguje ako dobre vybavená poliklinika (na naše pomery) s možnostou hospitalizácie tažších prípadov. Poskytuje zdravotnícke služby od prvej lekárskej pomoci (24 hodín denne), cez odborné ambulantné vyšetrenia (zacínajúc vnútornými chorobami a konciac alergológiou). Dalej uskutocnuje klinické služby, má preto svoje operacné sály, laboratóriá, ultrazvuk, pocítacovú tomografiu, EKG, atd. Má svoje postelové oddelenia (od intenzívnej starostlivosti, cez chirurgické, onkologické, ku rehabilitácii a geriatrii). Okrem týchto služieb je zabezpecená duchovná a sociálna starostlivost, odborné školenia a permanentná sanitná služba. Pochopitelne, pocet služieb je ešte vyšší ako boli strucne uvedené. Je už známe, že je tu dobrá ošetrovatelská úroven. Mimochodom dipl. zdravotné sestry majú možnost zvýšit svoju odbornost formou pracovnej stáže až na jeden rok vo Viedni.
Na záver ešte niekolko informácií a postrehov o organizovaní prevádzky v nemocnici i v samotnej reholi. Vzhladom na to, že nemocnica Milosrdných bratov je napojená na zdravotné poistovne, príjem pacientov je rovnaký ako inde – na odporúcanie obvodného lekára. Iba v prípade rýchlej lekárskej pomoci je prijatý a ošetrený pacient bez lekárskeho odporúcania. Súhrnne možno povedat, že nemocnica Milosrdných bratov ponúka zdravotnícke služby verejnosti skutocne na úrovni modernej doby, spojené s duchovnou starostlivostou o dušu pacientov v zmysle morálnych zásad evanjelia. Treba dodat, že v nemocnici je aj zriadená kaplnka, kde sa konajú sv. omše a pobožnosti pre pacientov. Objavenie sa novej nemocnice ako polyfunkcného objektu v zdravotníckej štruktúre nášho hlavného mesta je urcite vítané a prínosné (najmä, ked štát nemusel nicím prispiet k jej výstavbe). Pri vstupe do vestibulu nemocnice ovládne vás celkom príjemný pocit z architektonického riešenia priestoru interiéru objektu. Zdá sa, že je priúzky priestor pre sanitnú službu pred budovou (ale je vyvážený výbornou polohou nemocnice v centre mesta). Iste nie všetko je ideálne. Financné ohodnotenie lekárov a zdravotného personálu je na priemernej úrovni oproti iným podobným zdravotníckym zariadeniam, ale možností odborného rastu a práca v humánnom prostredí nemocnice Milosrdných bratov je pozitívnou motiváciou z hladiska perspektívy. Malá skupinka väcšinou mladých clenov rehole sa zaiste, po case duchovného zrenia a rastu, chce opät dostat na úroven samostatnej provincie Milosrdných bratov ako v minulosti, a tak ešte vo väcšej miere plnit odkaz sv. Jána z Boha, svojho zakladatela. Preto je otvorená pre každého mladého, nábožensky založeného muža, ktorý hladá duševné štastie, cistú radost a bohaté vyplnenie života prácou v zdravotníctve, alebo v sociálnej sfére a pritom aj v službe Bohu. Podmienkou je byt slobodným (aj vdovcom), bezúhonným a pritom duševne a telesne zdravým mužom.