Marián Klenko

Charakteristika a postavenie slovenskej mládeže

Mládež predstavuje špecifickú spolocensko-demografickú skupinu osôb vo veku od 15 do 30 rokov. Vo všeobecnosti prevláda názor, že mládež je výrazne ovplyvnovaná nadregionálnymi trendmi, ktoré sa odzrkadlujú v kultúrnych preferenciách a životnom štýle nastupujúcej generácie. Rozhodujúcimi kritériami, na základe ktorých môžeme zhodnotit sociálne postavenie slovenskej mládeže, sú životné podmienky, vplyv a prestíž. Životné podmienky ovplyvnuje rodinné zázemie a vlastné schopnosti. Rodinné zázemie zahrna predovšetkým kultúrnu a vzdelanostnú úroven rodicov a materiálne podmienky rodiny. S týmito faktormi sa spája príležitost na utváranie takých medziludských vztahov, ktoré sú predpokladom pre vzájomnú pomoc a solidaritu v širšom lokálnom prostredí. Pod schopnostami mladého cloveka rozumieme jeho teoretické vedomosti a praktické zrucnosti, ale aj vôlu, vytrvalost a dôslednost, poznanie svojich túžob a cielov. Dôležité miesto v osobnostnej výbave mladého cloveka patrí kreativite, komunikatívnosti a flexibilite. Na formovaní spomínaných schopností sa podiela vzdelávanie, výchova, ale tiež rodinné prostredie. Príkladom vplyvu rodiny na dalšiu budúcnost a výraznejšiu samostatnú iniciatívu mladého cloveka je vznik a existencia tzv. zlatej mládeže. “Do zlatej bratislavskej mládeže patria ludia od osemnást do tridsat rokov. Jednou skupinou sú deti bohatých rodicov, ktoré skoncili strednú školu a trpezlivo si hladajú zamestnanie, kde dostanú plat minimálne tridsattisíc korún mesacne. Za menej sa im pracovat neoplatí, pre výšku vreckového, o ktoré by prišli. Druhou skupinou sú cerství absolventi vysokých škôl, ktorým sa podarilo nájst si zamestnanie minimálne na úrovni stredného manažmentu s platom okolo dvadsattisíc korún.” (SME, 9. 12. 2002)
Clenovia prvej skupiny disponujú vlastnými financnými prostriedkami, nezriedka vlastnia byt ci auto. Viacerí z nich sa zamestnajú v rodinných firmách. Niektorí clenovia tejto skupiny sa uspokoja so stredoškolským vzdelaním, co im umožnuje viest relatívne samostatný život a obmedzit tak nechcený záujem rodicov, ktorý by bol pri ich dalšom štúdiu podstatne väcší. Uprednostnujú preto externé formy štúdia, ktoré im zarucujú prístup k vysokoškolskému vzdelaniu a zároven nezávislé disponovanie vlastnými financnými prostriedkami.
Druhú skupinu tvoria mladí ludia, ktorí sú zamestnaní v manažérskych a asistentských pozíciách. Ich plat je menší, ale porovnatelný s prvou skupinou. Žijú spolu s rodicmi, alebo v prenajatých bytoch, ak sú zamestnaní mimo svojho bydliska. Pracovné zaradenie týchto mladých ludí si vyžaduje skôr vysokoškolské vzdelanie, ktoré nadobudli ešte pred získaním zamestnania. “Pracujú desat hodín denne a aj cez víkendy sa zastavia v práci dokoncit to, co nestihli.” (SME, 9. 12. 2003) Clenovia tejto skupiny musia spravidla preukázat viac vlastných schopností, no ani v ich prípade nemožno úplne vylúcit vplyv rodinného prostredia. Prevažne ide o deti z úplných rodín, v ktorých pracujú obaja rodicia. Spomínané skupiny mládeže sa vyznacujú tým, že žijú skôr vo velkých mestách (predovšetkým v Bratislave), uprednostnujú kariéru a zábavu pred samostatným rodinným životom, manželstvom a starostlivostou o deti.
Osobitú skupinu tvoria mladí ludia, ktorí sa chcú uplatnit v zahranicí. Aj ked pocet osôb, ktoré skutocne vycestujú do zahranicia, je v konecnom dôsledku menší ako pocet tých, ktorí deklarujú vôlu odíst, mladí ludia neodchádzajú iba kvôli štúdiu cudzích jazykov, ale tiež preto, aby získali vlastné financné prostriedky. Životné náklady na Slovensku, predovšetkým ceny bytov sú v porovnaní s reálnymi príjmami neprimerane vysoké, nehovoriac o hrozbe nezamestnanosti, ktorá vo velkej miere postihuje práve mladých ludí. Len velmi malá cast z nich získa prvé zamestnanie skôr, ako sa na istý cas dostane do evidencie nezamestnaných. Tej casti mládeže, ktorá sa zamestná, umožnujú vlastné príjmy relatívne pohodlný život. No v prípade, ak sa takýto mladý clovek rozhodne založit si rodinu, jeho kúpna sila sa obmedzí na nevyhnutné životné náklady.
Spolocenské vedomie mladých ludí je vo všeobecnosti poznacené jednoduchou materialistickou kalkuláciou. Z ich strany neide o ucelený filozofický postoj, alebo vlastnú interpretáciu vztahov medzi vedomím a bytím, ale prosté prispôsobovanie sa životným podmienkam a hospodárskej situácii. Ich úvahy o zmene vlastného postavenia nie sú kolektivistické, ale prísne individuálne.
Prestíž vyjadruje deklarované uznanie voci urcitej osobe, alebo skupine osôb zo strany iného cloveka, alebo celých spolocenských skupín. V prípade prestíže spolocensko-demografickej skupiny mládeže sa na Slovensku stretávame s dvoma vyhranenými polohami. V prvej sa mládeži pripisujú výlucne pozitívne vlastnosti. Spájajú sa s nou velké nádeje a ocakávania. Mladí ludia sú akýmisi nositelmi pozitívnych zmien a ich myslenie nahrádza také spôsoby uvažovania, ktoré stratili spolocenskú prítažlivost alebo ekonomickú efektivitu. V našich podmienkach tento prístup prerastá až do kultu mladosti, ktorý má svoju mediálnu, pracovno-právnu, ale aj politickú podobu. V druhom vyhranenom postoji dominuje kritika mládeže, ktoré prerastá do podcenovania alebo odsudzovania mládeže. Mládež sa spája s nekonformným a deviantným správaním, pripisuje sa jej zodpovednost za také spolocenské javy, na ktoré vplývajú životné postoje všetkých demografických skupín. Napriek tomu, spolocenská prestíž mládeže je väcšia ako skutocný vplyv mladých ludí. Ten sa obmedzuje na riešenie problémov inštitúcie (podniku), v ktorej mladý clovek pôsobí, pricom šírka vplyvu kopíruje jeho funkcné zaradenie. Mládež neurcuje trendy vývoja, ako to v masovej spolocnosti navonok pôsobí, ale v skutocnosti je ich samozrejmým objektom. Z hladiska rozhodovania v otázkach celospolocenského významu nie je postavenie mládeže výraznejšie ako ostatných demografických skupín. Najvýraznejšie postavenie tak v primárnej, ako aj terciárnej sfére zaujímajú ludia v produktívnom veku. Zdôraznovanie postojov mladých ludí má výhradne demonštratívny charakter, ich zvýraznovaním chce urcitá spolocenská alebo politická skupina poukázat na svoje postoje a názory. Aj tolko diskutovaný volebný výber mladých ludí v prevažnej miere len kopíruje postoje otca a matky, ide teda o štandardnú politickú socializáciu. Zodpovednost za výsledok volieb sa preto nedá zúžit na jednu demografickú skupinu.
Povaha a postavenia súcasnej slovenskej mládeže je poznacená celkovou spolocenskou atmosférou, predovšetkým procesmi dezintegrácie a dezorientácie. Dezintegrácia sa vyznacuje nárastom anonymity životných foriem, stratou pevného a nemenného postavenia cloveka v urcitej lokálnej komunite a pluralizáciou hodnôt. “Identita nie je totiž daná samotnou existenciou cloveka, ale sa nadobúda ako výsledok rôznych sociálnych skúseností, ktoré bývajú sprostredkované prostredníctvom pridelenej sociálnej roly.” (Peter Ondrejovic: Globalizácia a individualizácia mládeže /negatívne stránky/. Bratislava, VEDA 2002)
Identita ludskej osobnosti integruje výrazné vedomé aj podvedomé vnemy, zážitky a skúsenosti z detstva a dospievania, ktoré jedinec v neskoršom období znova prehodnocuje, opätovne prežíva a interpretuje, na základe coho si vytvára vlastný hodnotovo-normatívny systém, zarucujúci ustálené správanie v rôznorodých životných situáciách. Z individuálneho hladiska je výrazom osobnosti cloveka a jeho vztahu k vlastnému ja. Zo spolocenského hladiska má vplyv na utváranie vztahov a postojov k prostrediu, v ktorom pôsobí ako aktér sociálnej komunikácie. Identita nemá prísne osobný rozmer, ale zahrna tiež zvnútornenie sa jednotlivca s urcitou národnou, etnickou, sociálnou, názorovou alebo politickou skupinou. Zmeny v chápaní identity, ci problémy spojené s jej vytváraním sa preto dotýkajú celej spolocnosti. Zvlášt v posledných desatrociach môžeme pozorovat, že pocit lokálnej a národnej spolupatricnosti nahrádzajú nové formy spolocenskej solidarity. Mladí ludia spravidla kopírujú životné štýly, ktoré tak prenikajú do rôznych sociálnych skupín a vytvárajú špecifickú subkultúru mládeže. V abstraktnej rovine má podobu záujmu o populárnu (masovú) kultúru, z praktického hladiska ide o spôsob obliekania, invencné správanie alebo nekonvencný postoj k partnerskému a rodinnému súžitiu, práci, autoritám. Špecifickú obdobu takéhoto chápania sveta je prehodnocovanie svojho vztahu k náboženstvu a transcendencii. Nejde pritom len o problém ateizmu, ale tiež otázku viery v nové náboženstvá a sekty. Namiesto náboženstiev, ktoré sa na Slovensku považujú za tradicné, cast populácie hladá odpoved na základné existencné otázky v takých sústavách filozoficko-náboženského myslenia, ktoré nielenže neprinášajú odpútanie sa od kolektivistického chápania sveta, ale povahou náboženských rituálov, ci radikálnym zasahovaním do súkromia môžu negatívne vstupovat a ovplyvnit život ludí.
Mládež ako historická kategória sa zacala formovat až koncom 18. a zaciatkom 19. storocia. Vnímanie mládeže nie je nemenné a uznanie jej práv a povinností je výsledkom humanizácie spolocnosti. “No o existencii mládeže, so skutocne všeobecnými znakmi a so všeobecnou platnostou pre všetky vrstvy obyvatelstva, môžeme hovorit vlastne iba od pociatkov 20. storocia. Možno konštatovat, že mládež na rozdiel od mladosti nie je biologický fenomén, ani prírodným produktom, ale sociokultúrnym javom, ktorého formy predstavujú historicko-spolocenskú dimenziu, co znamená historicky meniace sa zoskupovania (mládeže), meniace sa sociálne postavenie a právne vztahy, ako i každodenné a kultúrne praktiky, nachádzajúce svoj výraz v spôsobe života (mládeže).” (Peter Ondrejkovic: Negatívne stránky individualizácie mládeže. Bratislava: PdF UK 2000)
Mládež prechádza vlastnými vývojovými etapami. Na primárnu socializáciu cloveka v rodine a výchovno-vzdelávacích inštitúciách nadväzujú zložité procesy individualizácie a personalizácie. Proces osamostatnovania sa pritom uskutocnuje na základe osvojených hodnôt a noriem ešte v období primárnej socializácie. Nezvládnutie týchto procesov môže vyústit do sociálno-patologického správania, alebo sociálnej korózie. Sociálna korózia sa vyznacuje uprednostnovaním osobných záujmov, ktoré chce clovek dosiahnut bez ohladu na platné spolocnostou uznané a vynucované normy. Vo vyhranenej polohe sa takéto správanie stáva samostatnou normou.
Výsledkom procesu osamostatnovania má byt zaclenenie mladého cloveka do všetkých životných foriem spolocnosti. V súcasnosti dochádza k tomu, že po osamostatnovaní a personalizácii nenasleduje proces integrácie tak, aby bola mládež dostatocne imúnna proti súcastným spolocenským rizikám. Odborníci z oblasti spolocenských vied preto upozornujú na krízu mládeže, ktorá môže viest k jej zániku ako spolocenskej kategórii, pricom zostane výhradne demografickou skupinou. Kríza mládeže je problémom identity a výchovných modelov, ktorá súvisí so zneistením vztahov a postavením cloveka v modernom svete. Vnútorná diferenciácia spolocnosti vyvoláva dojem, akoby neexistoval univerzálny model výchovy. Každá vývojová etapa ludskej civilizácie však priniesla aj svoj výchovný ideál. Ten motivoval a viedol vychovávatela aj vychovávaného pri naplnaní osobnostných predpokladov a kritérií, nevyhnutných na uplatnenie a existenciu cloveka. Výchova tak predstavuje jednu z najdôležitejších a najzložitejších ludských cinností. Ak sa majú náboženské odporúcania krestanských cirkví premietnut do verejného života na Slovensku, potom musí krestanská verejnost pomenovat aj vlastný výchovný ideál. Musí však porozumiet zmenám, ktoré nastali v spolocenskom prostredí. Pozitívnu úlohu vo formulovaní výchovného ideálu, ktorý by postihoval obdobie detstva, dospievania až po dospelost zohrávajú nielen krestanské cirkvi, ale tiež krestansky zamerané obcianske združenia. Ich vplyv na spolocenské dianie je zanedbatelnými v porovnaní s vplyvom silných elektronických médií ci záujmových skupín, ktoré nezriedka stoja v ich pozadí. Rozhodne však nie je totožný s postavením odcudzeného jednotlivca, ktorý stojí uprostred masovej spolocnosti a neuvedomuje si svoju bezradnost.