Joseph D. Douglass Jr., PhDr.

Bájecný nový (tajný) svet

 

V roku 1974 zacali z americkej CIA unikat informácie o chúlostivom projekte MKULTRA, ktorý sa zaoberal ovládaním ludského myslenia. Charakter tohto projektu bol viacej poodhalený pocas vyšetrovania v Kongrese. Bohužial, jediným evidentným cielom komisie Kongresu bola diskreditácia a zhodenie CIA, nie snaha poznat, co MKULTRA vlastne je, aké sú výsledky tohto projektu, ci snád na obzore nie je nejaké nebezpecenstvo. Všetka pozornost sa venovala neetickému používaniu LSD na nic netušiacich ludoch a pokusom o úkladné vraždy, pricom neboli identifikované a skúmané podstatné informácie. Tí , ktorí stáli v cele projektu, vyhlásili, že od polovice 60. rokov sa od práce vo väcšej miere upustilo a že všetky záznamy týkajúce sa projektu, boli na príkaz riaditela CIA Richarda Helmsa znicené zaciatkom roku 1973, teda tesne pred tým, ako odišiel zo svojej funkcie.
Projekt MKULTRA bol schválený v apríli 1953 vtedajším riaditelom CIA Allenom Dullesom. Zrodil sa, aby celil zaznamenanému úsiliu Sovietov ovládat ludské myslenie. V rozhovore, ktorý bol zverejnený v U. S. News & World Report, Dulles popísal podstatu projektu MKULTRA ako ”vojna mozgov”. Vysvetlil tu, že Rusi ”teraz používajú metódy na spracovanie mozgu... tak lstivo a natolko odporujúco nášmu spôsobu života, že sme im v podstate odmietali celit... Mozgy vybraných jednotlivcov, ktoré sa stanú obetami týchto metód ...sú zbavené schopnosti vyjadrit svoje vlastné myšlienky... do mozgu sú ukladané myšlienky nové, ktoré obet opakuje ako papagáj... Takto spracovaní jednotlivci môžu len opakovat myšlienky, ktoré im boli do ich mozgov uložené vonkajšou sugesciou.”
Zvyšujúce sa obavy CIA vyvolali tieto skutocnosti:
Súdny proces s kardinálom Mindzentym v roku 1949; kardinál sa priznal ku zlocinom, ktoré nemohol nikdy spáchat;
podobné súdne procesy a verejné priznanie pocetných komunistických pohlavárov;
neobvyklé správanie amerických vojnových zajatcov v priebehu vojny v Kórei (absencia akéhokolvek vedenia, takmer žiadny odpor, žiadne úteky a pozoruhodné vysoké percento zajatcov, ktorí aktívne spolupracovali so svojimi väznitelmi).
Odborníci zo CIA, ktorí pracovali na vývine dokonalejších ”pravdivých drog” od zaciatku druhej svetovej vojny ešte vo vtedajšej OSS (predchodca CIA), konštatovali – a celkom správne – že Sovieti majú zásadný program na ovládanie myslenia. Bolo jasné, že pokial CIA nevynaloží väcšie úsilie na riadnu identifikáciu tejto novej hrozby a nebude pripravená jej celit, bude to mat nedozerné následky. Preto sa zrodil projekt MKULTRA. V priebehu piatich rokov mala CIA vyvinutých na praktické využitie šest vlastných drog na ovládanie myslenia. Tento program bol však o desat rokov neskoršie postupne zatratený s tým, že sa nikdy nedocielilo nic, co by stálo za rec.
Dostávame sa k roku 1999, kedy západný svet dostal svoju prvú poriadnu lekciu o obrovských rozmeroch ruských snáh a dosiahnutých úspechoch v oblasti moderného chemického a biologického boja (dalej len CW&BW). Prostriedkom poznania sa stala nová kniha Biohazard od Kena Alibeka, alias plukovníka doktora Kanatjana Alibekova, bývalého zástupcu velitela sovietskeho projektu biologického boja (BW). Projekt niesol názov BIOPREPARÁT. Alibek ušiel do Spojených štátov v roku 1992. Vo svojej knihe popísal povahu a rozmery sovietskeho ilegálneho vývojového programu BW, ktorého rozsah a dosiahnuté výsledky boli viac než desatkrát väcšie, ako odhadovali i tie najpesimistickejšie analýzy rozviedky. Rovnako významné bolo i svedectvo o rozmeroch moderných technológií CW.
O systémovom probléme americkej rozviedky a bezpecnostného sektora vypovedal najmä evidentný nezáujem ako o ruské schopnosti v oblasti biologických zbraní, tak i nezáujem o ruské výsledky v genetickom inžinierstve, smerujúce k ešte nicivejším zbraniam. Alibeka táto skutocnost velmi prekvapila. ”Americania boli presvedcení, že ruské biologické zbrane už nepredstavujú nejaké významnejšie nebezpecenstvo,” napísal v Biohazarde. Naviac americkí experti k tomuto záveru došli bez toho, aby sa povahou tohto nebezpecenstva vôbec zaoberali, ci skúmali, kam až smeruje! Ked sa Alibek pokúšal vysvetlit dôležitost monitorovania urcitých aktivít, bolo mu povedané, že pokial nie je opodstatnený dôvod na podozrenie, tak všetka cinnost v Rusku by sa mala považovat za mierumilovnú. Alibek neveril vlastným ušiam. Sledoval dalej ruskú literatúru a neprestával varovat Spojené štáty pred nebezpecenstvom. Odpovedou mu bolo upozornenie, aby nehovoril proti Moskve. Rada z vyšších miest znela: ”Možnože k pochybným aktivitám dochádza, ale v súcasnej dobe diplomacia vyžaduje, aby sme mlcali.”
Biohazard je od prvej do poslednej stránky desivou a burcujúcou knihou. Vedla enormnej hrozby BW, ktorá je v nej prezentovaná, som tam však našiel ešte nieco, co zbystrilo moju pozornost. Na niekolkých stránkach Alibek strucne popisuje akúsi sofistikovanú prácu s psychotropnými chemikáliami, ktoré nespadali do rámca BIOPREPARÁTU. Jeho záujem o túto prácu bola podnietená prítomnostou záhadného vedca, ktorého meno mal na výplatnej listine. Bol to údajne farmakologický génius, ktorý sa nemal k tomu, aby aj Alibekovi ku svojej cinnosti podal nejaké vysvetlenie. Dalšou informáciou, vrátane existencie nejakého velkého, prísne tajného projektu Ministerstva zdravotníctva, primäli Alibeka k tomu, aby sa snažil príst veci na klb. Pokúšal sa o to niekolko rokov, avšak vzhladom na extrémne utajenie sa toho o projekte svojho génia vela nedozvedel. To, co sa mu podarilo vypátrat, bolo ale nesmierne dôležité z hladiska princípu: MKULTRA, ci skôr jeho protajšok z dielne KGB.
Alibek sa najskôr dozvedel, že jeho farmakologický vedec pracoval na projekte, ktorého tajným domovom je Ministerstvo zdravotníctva. Nasledovalo zistenie, že tajný projekt je oznacený špeciálnymi zašifrovanými písmenami, a zo ”slova zacínajúce na písmeno F... sú pridelené chemickým zbraniam a psychotropným látkam, alebo správanie meniacim, biologickým a chemickým cinidlám”. Potom sa dozvedel, že názov projektu KGB bol FLEJTA, a že sa jedná o obrovský program sovietskej rozviedky na vývoj psychotropných chemických a biologických agentov – drog ovládajúcich myslenie -, ktoré môžu upravit postoj a zmenit ludské správanie. Tieto drogy mala KGB používat pri ”zvláštnych operáciách”.
Táto informácia bola pre mna obzvlášt významná, pretože priamo z ruského vojenského vedeckého vedenia potvrdzovala vynakladané úsilie na vývoj drog na ovládanie myslenia, ktorého pociatky siahajú ešte pred druhú svetovú vojnu, a ktoré v roku 1999 stále existovalo – obrovské úsilie natolko chúlostivého rázu, že sa ani zástupca velitela projektu BIOPREPARAT nebol schopný dozvediet ovela viac ako to, že existovalo. Bolo to pre mna nesmierne dôležité z toho dôvodu, že som vlastne sedel na hore informácií, ktoré som získal behom svojich pohovorov s bývalým cesko-slovenským vysoko postaveným predstavitelom, generálmajorom Jánom Šejnom, ktorý v roku 1968 utiekol do Spojených štátov. Jeho informácie sa väcšinou týkali sovietskych programov na vývoj drog urcených na ovládanie myslenia a vlastného operatívneho využívania psychotropných agentov CW (drog ovládajúcich myslenie) zo strany KGB.
Šejna bol po viac ako dvadsat rokov vzácnym zdrojom citlivých informácií týkajúcich sa komunistických politických a výzvedných operácií. Jeho vysoké funkcie ho priviedli na strategickú úroven politických a výzvednych plánov a akcií. Bol clenom cesko-slovenskej mocenskej hierarchie ako prvý tajomník KSC na Ministerstve obrany, nácelník štábu ministra obrany a clen predsedníctva, parlamentu a Ústredného výboru. Tiež zostavil a riadil sekretariát Rady obrany, ktorá bola vo veciach obrany, rozviedky, kontrarozviedky, zahranicnej politiky a hospodárstva nadriadeným orgánom politbyra. Napriek tomu, že nosil v hlave úžasné množstvo neocenitelných informácií, hlavné zložky amerických výzvedných a politických kruhov ho nenávideli, lebo sa im nepácilo, co hovoril. Napríklad to, že Sovietsky zväz je sponzorom, organizátorom, školitelom a financníkom medzinárodného terorizmu, že uvolnovanie napätia a mierumilovná koexistencia sú len klamnými strategickými tahmi a že cielom sovietskej nukleárnej stratégie je boj a vítazstvo v nukleárnej vojne, a preto neboli vydané žiadne zásoby na podporu MAD (americký plán na znicenie nukleárnych zbraní).
Bol som jedným z troch ci štyroch ludí, ktorí zo Šejnom skutocne pracovali na dôležitých otázkach. CIA s ním urobila základné pohovory v roku 1968, avšak dbala na to, aby sa netýkali nicoho dôležitého. Pýtali sa ho na úplne nepodstatné taktické záležitosti, ako je pocet pušiek vo vojenskej cate a hodnostné oznacenie v cesko-slovenskej armáde. Nikto sa ho napríklad vôbec neopýtal na amerických vojenských zajatcov, ktorí zmizli, na sovietske záujmy v oblasti chemických a biologických zbraní, strategické klamanie, dlhodobé plány, medzinárodný obchod s narkotikami, medzinárodný terorizmus, ci na ovládanie myslenia. A to napriek tomu, že v dobe, kedy Šejna utiekol z Cesko-Slovenska, CIA riadil Richard Helms, ktorý bol silným zástancom Allena Dullesa a projektu MKULTRA.
So Šejnom som sa zoznámil koncom 70-tych rokov a cas od casu sme spolupracovali takmer 20 rokov. Jeho informácie boli vždy šokujúce – nielen vzhladom na ich vážne dôsledky v oblasti národnej bezpecnosti, ale snád ešte viac i preto, že im americká výzvedná komunita nevenovala patricnú pozornost. A naviac, kedykolvek sa k relevantným informáciám vynorili dalšie zdroje, vždy len podporili Šejnove tvrdenie. Pretože poznal pozadie motivácií a kontraverzií z osobnej prítomnosti na klúcových rokovaniach a významných spolocenských akciách, jeho informácie boli tiež v mnohom bohatšie ako bežné správy rozviedky. Spolocensky i profesne sa stýkal so všetkými najvyššími sovietskymi vodcami (Chrušcov, Brežnev, Suslov, Ponomariov, Grecko atd.), rovnako ako s hlavnými predstavitelmi všetkých východoeurópskych satelitných krajín a dalších ako napríklad Severná Kórea, Cína, Kuba, Severný Vietnam a Laos. (V mojej knihe Cervený Kokaín je detailne popísaný pôvod súcasného problému s ilegálnymi drogami – Rusko a Cína – spolu s rolami rôznych komunistických vodcov, motiváciami a stratégiou sovietskeho kupcenia s narkotikami. Je to asi ten najlepší príklad jedinecných podrobností, ktoré Šejna poznal a zdielal s tými, ktorí chceli porozumiet.)
Šejna v auguste 1997 zomrel, dvanást rokov som však s ním dovtedy viedol pohovory ohladne jeho vedomostí týkajúcich sa sovietskych záujmov a rozhodnutí v oblasti CW a BW, o tom, co sa stalo s tisícami nezvestných vojnových zajatcov z druhej svetovej vojny, kórejskej, vietnamskej a studenej vojny a o kagebáckom protajšku projektu MKULTRA. Tieto témy sa prelínajú, lebo tisíce nezvestných vojnových zajatcov boli zo strany KGB použité ako laboratórne pokusné morcatá pri vývojových programoch chemických a biologických zbraní a pri zvlášt citlivých programoch na vývoj chemických a biologických substancií, ktoré by mohli byt používané v tajných operáciách ohladne zmeny postoja a navodenia zmeny v správaní – to znamená v projekte FLEJTA.
Tieto informácie, ktoré som cerpal zo Šejnovho vedomia spolu s množstvom súvisiacich informácií, boli podla môjho úsudku tie najdôležitejšie, s ktorými som sa za svojich viac ako tridsat rokov v oblasti národnej bezpecnosti kedy stretol. Hácik bol však v tom, ako tieto informácie prakticky využit. Allen Dulles ten problém poznal. Informácie boli také príšerné, také zhnusujúce sa všetkému, v co chceme verit, že ludia ich prosto nechcú vediet – platí to i pre naslovovzatých odborníkov v americkej rozviedke a v politických kruhoch. Alibekova kniha Biohazard bola darom z nebies. Šejna teraz už nie je medzi živým a už mu nic nehrozí. Alibekova kniha priniesla aktuálne potvrdenia vo veci nesmiernej dôležitosti, rozsahu a stále trvajúceho utajovania ruských programov na ovládanie ludského myslenia a potenciálu. Nadišiel cas všetko napísat, aby tí, ktorí majú záujem zamysliet sa nad nemyslitelným, to mali k dispozícii. Okrem toho si myslím, že je to pre slobodný svet (oblast náboženstva, businessu, financií, politiky, vlád a médií) natolko dôležité, že to prosto nesmie zostat nezverejnené.
Po 11. septembri je celá vec ešte viac naliehavá. Ako si má clovek vysvetlit naprosto iracionálnu nenávist zo strany tolkých islamských vodcov a neuveritelne vysoký výskyt úspešných akcií samovražedných teroristov? Ako vychádza najavo, Sovieti mali už v 20-tych rokoch program, podla ktorého prenikali do všetkých hlavných náboženských prúdov a ich výukových centier a ich doktríny, ci ideológie menili tak, aby tieto podporovali sovietsku zahranicnú politiku. Tento program bol nesmierne úspešný a jeho výsledky môžeme napríklad vidiet na problémoch, s ktorými sa borí katolícka cirkev. Šejna objasnil, ako boli Sovieti (a ich východoeurópske sesterské výzvedné služby) úspešní najmä v preniknutí do islamského náboženstva, v regrutovaní islamských vodcov a v organizovaní teroristických hnutí. Pri plnení všetkých týchto úloh boli široko používané drogy na ovládanie ludského myslenia a je takmer nemyslitelné, že by nehrali hlavnú úlohu pri spracovávaní stúpencov na nenávist voci Spojeným štátom, co bola tiež hlavná charakteristika sovietskej doktríny, a na posilnovanie vysoko spolahlivej stajne moslimských samovrahov.
Takéto využitie drog nebolo vôbec ”priekopnické”. Drogy na ovládanie myslenia používali Japonci na svojich samovražedných bombardovacích kamikadze a rôzne druhy sovietskych drog boli používané na vystupnovanie silnejúcej agresivity vietkongu v priebehu vojny vo Vietname.
Behom rokov spolupráce Šejna ozrejmil, že všetky tie pociatocné obavy CIA, ktoré viedli k zahájeniu projektu MKULTRA, boli naprosto oprávnené. Sovietsky program ovládania myslenia má svoje pociatky u NKVD (predchodca KGB). Chceli ovládnut ludskú mysel a boli presvedcení, že chémiou to možno dosiahnut. Tento program urobil velký krok dopredu po druhej svetovej vojne, kedy sa do sovietskeho zajatia dostali nemeckí a talianski vedci, ktorí tiež pracovali na ovládaní ludského myslenia. Tento siliaci potenciál bol CIA dobre známy.
Áno, Mindzentyho priznanie bolo dielom drog prvej generácie. Tieto drogy boli tiež tými, ktoré primäli k priznaniu mnohých komunistických pohlavárov – vrátane známych cesko-slovenských komunistov. Boli tiež použité na amerických vojnových zajatcoch z kórejskej vojny. Prvá generácia ”priatelských” drog, ktorá bola vyvinutá vo vedeckých laboratóriách cesko-slovenského letectva, bola použitá na amerických vojenských zajatcoch a spôsobila, že títo pred kamerami zatracovali americkú demokraciu a vychvalovali komunizmus Severnej Kórey. Tieto filmové zábery si v polovici 50-tych rokov našli cestu do televízneho spravodajstva a boli odvysielané po celých Spojených štátoch.
V roku 1957 bol za vlády Chrušcova celý program ovládania myslenia presmerovaný. V minulosti sa sústredil na kontrarozviedku a priznanie pri výsluchoch. Teraz mal pracovat v prospech novej ruskej zahranicnej politiky. Všetko išlo ako po masle. Tak rýchlo, že sa v roku 1964 druhým riaditelom programu stal Boris Ponomariov, šéf medzinárodného aparátu.
Behom niekolkých dalších rokov sa vývoj a aplikácia rozšírili natolko, že Sovieti v roku 1967 konštatovali, že nie nukleárne zbrane, ale chemické a biologické zbrane (tak boli drogy na ovládanie myslenia a narkotiká klasifikované) sú zbranami budúcich vojen. V tejto dobe bolo rozhodnuté o zásadnom dvadsatrocnom vývojovom programe. Jeho cielom sa stal vývoj kmena kvalitatívne nových biologických a chemických zbraní. Zároven so zahájením tohto programu bola cast týkajúca sa ovládania myslenia vybratá a oddelená. Prešla exkluzívne do kompetencie KGB. Nový šéf KGB Andropov spolu so Suslovom (ideologický mozog a ten, ktorého Šejna považoval za najobludnejšieho zo všetkých komunistických pohlavárov) zorganizovali uskutocnenie myslenie ovládajúcich programov, pricom pri procese eliminovali Ponomariovovu rolu v dalšom vývoji a schvalovacej operacnej právomoci, ktoré predtým spadali do kompetencie rôznych sekretariátov ústredného výboru. Je vysoko pravdepodobné, že drogy na ovládanie myslenia boli použité na vynesenie Andropova do funkcie generálneho tajomníka v roku 1982 a že sú spoluzodpovedné za obrovský nárast moci KGB a jeho vplyvu behom transformácie ZSSR – Rusko v období 1989-1991.
Do roku 1968, kedy Šejna utiekol do Spojených štátov, existovalo už cez dvadsat druhov drog ovládajúcich myslenie, ktoré boli vyvinuté a z nich väcšina sa už prakticky využívala. Väcšinou tieto drogy neboli jednoduché tabletky, ktoré by zázracne zmenili postoj ci správanie. Takéto úcinky väcšina z nich nemá. Používajú sa skôr v spojení so starostlivo pripravenými psychologickými akciami. Tieto drogy sú ”facilitátory”. Sú vazelínou, ktorá je potrebná, aby sa koleso otácalo. V niektorých prípadoch – drogy používané na navodenie depresie, ci nedostatku motivácie – úcinkujú dobre samy osebe. Všeobecne je však lepšie pozerat na ne ako na nástroje ulahcujúce operáciu a zvyšujúcu pravdepodobnost jej úspechu. Drogy mohli byt podávané vo forme tabletky pridanej do nápoja, prípadne prášku, ktorý sa jednoducho sklepal z rukáva do vzduchu, alebo ako sprej. Dnes môžu byt zakódované do nejakého organizmu, ktorý je potom použitý ako ”dopravca”, môžu byt tiež odoslané vytlaceným textom na papieri alebo primiešané do lieku, soli ci cukru. Samotná aplikácia drog sa do roku 1968 stala rovnakým problémom, na ktorý bol zameraný hlavný vývoj. Bola to taká doba, v ktorej prichádzali na svet velmi pokrokové technológie ako napríklad využívanie neuropeptídu, nízkomolekulárnych hmotných proteínov a genetická manipulácia s organizmami, ktoré sa stali centrom záujmu, výskumu a vývoja.
Škála potenciálu získaného do roku 1968 je zrejmá z rôznych hovorových názvov, ktoré pri neformálnych diskusiách padali medzi riadne preverenými funkcionármi. Ako sme sa už zmienili, existovali drogy, ktoré sa používali na to, aby sa ludia priznali k zlocinom. Trochu odlišný druh drog sa používal na rozviazanie jazyka. Ich použitie umožnilo, že ludia volne hovorili na tému, o ktorej by inak nikdy otvorene nehovorili. Urcité drogy boli používané na navodenie priatelstva a spolupráce. Tieto sa väcšinou používali v spojení so správnym pobádaním zo strany psychologických špecialistov rozviedky. Nepriatelia a ”neveriaci Tomášovia” sa týmto spôsobom menili na priatelov a podporila sa tak spolupráca pri rôznych rokovaniach.
V inom smere existuje niekolko druhov drog, ktoré fungujú samy osebe a ktoré boli vyvinuté na to, aby spôsobili ”sebaznicujúci” kolaps vedomia. Patria sem drogy, ktoré navodzujú silnú agresivitu, také, ktoré prinášajú zmätenie mysle, tie, ktoré ovládnu rozhodné procesy u cloveka a tie, ktoré zaprícinia, že ludia bezmyšlienkovito hovoria o tom, co majú na mysli, a neberú do úvahy následky takého správania – istý recept na to, aby politik úspešne zdiskreditoval sám seba.
Existujú tiež drogy urcené na použitie proti zhromaždeniu alebo skupinám ludí. Patrí sem droga rozptýlená do vzduchu, ktorá ludí destabilizuje a navodí chaotické správanie. Ludia sa zacínajú správat inak, najprv sa prejavujú charakteristickými rysmi ludí, ktorí vypili príliš vela alkoholu, potom sú z nich hlucní opilci a potom jednoducho zacnú blazniet. Môže sa to zdat prehnané, dokial ovšem nezvážime skutocný príklad takejto situácie, ku ktorej došlo v roku 1951 v malej francúzskej dedine Pont-Saint-Esprit na rieke Rhône, ked sa jedného vecera u stoviek riadnych obcanov zacali javit známky šialenstva.
Další druh drog narušuje ludskú schopnost racionálne a logicky uvažovat, iný zasa ludí demoralizuje a dáva im pocit márnosti a beznádeje. Zoznam je impozantný, hrozivý a znepokojivo dlhý.
Všetky tieto drogy sa v dobe Šejnovho úteku operacne používali. Agresívna droga bola napríklad daná generálovi cesko-slovenského letectva, ktorého sa chceli Sovieti zbavit. Bola mu podaná pri obede. Po obede tento generál, hoci profesionál, úplne ignoroval zlé pocasie, nasadol do svojho lietadla a letel na schôdzku do Prahy. Cestou sa zrútil. Koniec problému.
Droga rozväzujúca jazyk bola bulharskou rozviedkou podaná britskému bankárovi. Týmto spôsobom sa bulharský vodca Todor Živkov dopredu dozvedel o britskom rozhodnutí devalvovat libru. Šejna sa pri obede Živkova pýtal na zdroj tejto informácie. Živkov odvetil: ”My sme velmi konzervatívni. Nemusím prezidenta banky predsa verbovat. Stací, ked si so mnou dá obed. Pohodlne sa usadím a nechám ho, aby mi o všetkých britských plánoch rozprával.”
Tieto drogy, ktoré rozväzovali jazyk, sa stali casto používaným nástrojom vo vedeckej špionáži. Ceskí a sovietski vedci povedali špecialistom rozviedky, co potrebujú vediet a kto na Západe by bol dobrým zdrojom takej informácie. Rozviedka vyhodnotila situáciu, vybrala ten najlepší ”zdroj” a našla vhodnú konferenciu, na ktorú by mohol byt dotycný americký ci európsky ”zdroj” pozvaný. Rozviedka tiež dodala východoeurópskeho vedca, ktorý hovoril tým ktorým jazykom a dobre rozumel všetkému, o com je rec. Pracovníci doprevádzali východoeuróskeho vedca na dané miesto schôdzky, šikovne vmanipulovali západného vedca na spolocnú neformálnu veceru ci obed, ked mu potom osvedceným spôsobom podali tú správnu drogu. V priebehu vecera ci obeda sa rozvíjala diskusia a informácie sa len hrnuli. Na tomto druhu tabletky je najlepšie to, že ”zdroj” si na druhý den nespomína na nic, co predtým povedal.
Tieto drogy sa tiež stali dobrým zdrojom na vydieranie a politickú rozviedku. Boli napríklad použité na personále Kongresu a na clenoch politických a robotníckych delegáciách, ktoré navštívili Cesko-Slovensko. Hostia pod vplyvom drogy otvorene hovorili o problémoch vo svojich stranách a slabostiach svojich šéfov. Zaujímavým aspektom niektorých týchto drog bolo, že mohli byt podané celej skupine – trom alebo štyrom ludom v delegácii – a všetci sa rozhovorili, každý chcel svojim dielom ”tromfnút” rozprávanie svojho kolegu. Všetky informácie boli starostlivo vyhodnotené a uschované pre budúce využitie v ovplyvnovacích a vydieracích akciách.
Drogy na navodenie priatelstva a spolupráce sa používali na ovládaniu rôznych organizácií, napríklad Svetovej rady mieru a Skupiny 15 národov za odzbrojenie. Casto boli používané proti ich spojencom pri vyjednávaniach. Šejna uviedol niekolko akcií proti zástupcom zo Severného Vietnamu, ktorí v Prahe casto žiadali o väcšiu vojenskú pomoc. Vietnamci svoje plány vždy udržiavali v tajnosti, pokial sa im ovšem nepodávali tie správne drogy. Potom z nich Cesi požadované informácie bez námahy dostali. Šejna so smiechom spomínal, ako Vietnamci behom problematického vyjednávania po zvýšenej dávke drog ustúpili a súhlasili s ceským postojom. Ked sa však vrátili do Hanoja, pekne si to vraj od svojich nadriadených schytali.
Jedna z priatelských drog, casto používaná na premenu ruských nepriatelov na spojencov, fungovala nasledovne. Cesi pozvali problémového jednotlivca na jedno ci dvojtýždennú konferenciu do Cesko-Slovenska, ktoré nebolo považované za nepriatela. Potrebná priatelská droga potom bola danej osobe podávaná dva dni, obycajne pri ranajkách. Dalších niekolko dní sa podávali drogy a špecialisti rozviedky sa neustále zdržiavali v prítomnosti danej osoby a vkladali jej do hlavy myšlienky a koncepty namierené tak, aby ju odviedli od problému, ktoré mala s Rusmi a aby sa jej v hlave uložila opacná perspektíva. Behom štyroch alebo piatich dní táto osoba v sebe už dalej neprechovávala nepriatelský postoj voci Rusom. Stal sa z nej ”nový clovek”, tolerantný a väcšinou velmi prístupný.
Ako by sa dalo ocakávat, cas od casu sa vyskytli problémy. Niekedy sa droga vymkla z rúk a hrozilo, že dôjde k nejakej nepríjemnej situácii. Preto sa venovala velká pozornost vývoju drog, ktoré by slúžili ako protidávka, a dalším operacným pomôckam ako alkohol, aby sa zamaskovala spätná reakcia na podanú drogu. Pri dôležitých operáciách bol naviac nablízku schopný lekár rozviedky, ktorý mohol vzniknutý problém ihned riešit.
Výsledky ruského protajšku amerického projektu MKULTRA, ktorého uvedené príklady sú len malou ukážkou, môžu byt tažko strávitelné. Najmä pre tých, ktorí nie sú zbehlí v možnostiach súcasnej neurofarmakológie. Technicky sú tieto výsledky velmi realistické, najmä ked poznáme okolnosti vývojového programu v Sovietskom zväze. Do týchto okolností patrí možnost spolupráce s prvotriednymi svetovými vedcami, prednostné využívanie lekárskych zariadení, okamžitý prístup ku schopným farmakológom, vrátane tých v Západnej Európe a co je najdôležitejšie, neobmedzený prísun ludských pokusných morciat bez akýchkolvek reštrikcií co do nakladania s nimi. Tu je spojitost s nezvestnými vojnovými zajatcami a dalšími väznami.
Realita potenciálu farmakologických drog na ovládanie myslenia bola americkej lekárskej komunite tak dobre známa, že sa v januári 1961 na kalifornskej lekárskej fakulte v San Francisku konalo sympózium pod názvom ”Ovládanie myslenia”. Vo svojom úvodnom referáte dekan Dr. John Saunders hovoril o obrovskom potenciále farmakologického ovládania myslenia a konštatoval, že narastajú vážne obavy z jeho možného zneužívania. ”Najmä medzi tými starostlivými lekármi panuje silný pocit znepokojenia”, povedal. ”Máme tu k dispozícii, na rozumné ci nerozumné použitie, rastúci rad prostriedkov, ktoré ovplyvnujú ludské bytosti... Za úcelom modifikácie správania jednotlivca je teraz možné pôsobit priamo nanho, kým v minulosti sa to dosahovalo modifikáciou jeho prostredia.”
Bola to presne táto schopnost modifikovat špecifickými smermi správanie a postoje, ktoré sa stali cielom projektu MKULTRA z dielne CIA, a ako teraz vieme, i projektu FLEJTA z dielne KGB. Vzhladom na strucné zdôvodnenie, ktoré podal Allan Dulles v roku 1953 a vzhladom na neskoršie úsilie utajit povahu a výsledky programu CIA i KGB, nie je vôbec lahké túto skutocnost prijat. Napriek tomu stojí za to sa nad nou pozorne zamysliet. Dôsledky sú desivo vážne, alebo by mohli byt, pre vodcov, osobnosti businessu, financií, v politike, vládach, v náboženstvách, a áno, i pre rozviedku a štátnu politiku na celom svete. Už varovanie je dostatocným zabezpecením.

Poznámka
PhDr. Joseph D. Douglass Jr. je autorom knihy Betrayed: America´s Missing POWs (Podvedení: Nezvestní americkí vojnoví zajatci), ktorá je v elektronickej i tlacenej verzii v originále na internetovej stránke 1stbooks.com/bookview/9840.
Preložila Š. T.