Stanislav Gábor

Dvaja noví slovenskí biskupi

Dna 12. novembra 2002 vymenoval pápež Ján Pavol II. pátra vincentína (lazaristu) Mons. ThLic. Milana Šášika (50), CM, farára v Perecíne (Zakarpatská oblast na Ukrajine), biritualistu, za titulárneho biskupa Bononie a apoštolského administrátora ad nutum Sancte Sedis (do odvolania Sv. stolice) Mukacevskej eparchie byzantského obradu. Pre mnohých je táto diecéza úplne neznáma, hoci historicky má vela spolocného aj so Slovenskom. Misijnú Spolocnost knazov a bratov (Congregatio Missionis – skr. C.M.) ludovo nazývaných lazaristi založil francúzsky katolícky knaz sv. Vincent de Paul r. 1625 v Paríži. Jej poslaním je ohlasovat Evanjelium najchudobnješím spolu s charitatívnou cinnostou.

Podla správ Vatikánskej tlacovej agentúry, 12. decembra 2002 prijal Sv. Otec podla Kan. 210 § 1. CCEO zrieknutie sa úradu prešovského sídelného biskupa Mons. Jána Hirku a za nového prešovského sídelného biskupa vymenovval pátra jezuitu Mons. Jána Babjaka (49), riaditela košického Centra spiritulaity Východ-Západ. Biskup Ján Babjak, S.J. je clenom Spolocnosti Ježišovej (lat. Societas Jesu), ktorú r. 1540 založil v Ríme španielsky knaz, sv. Ignác z Loyoly. Vysviacka nových biskupov sa konala v patriarchálnej vatikánskej Bazilike Sv. Petra v Ríme, 6. januára tohto roku na Slávnost Zjavenia Pána a predsedal jej Jeho Svätost, Ján Pavol II., rímsky pápež. Okrem dvoch Slovákov boli vysvätení ešte další 10 biskupi: Mons. PAUL TSCHANG IN-NAM z Kórey - bude nunciom v Bangladéši; Mons. CELESTINO MIGLIORE z Talianska – stály pozorovatel Sv. stolice pri OSN; Mons. PIERRE NGUYEN VAN TOT z Vietnamu– bude nunciom v Benine a Togu; Mons. PEDRO LÓPEZ QUINTANA zo Španielska - bude apoštolským nunciom s osobitným poverením; Mons. ANGELO AMATO, SDB z Talianska – bude sekretárom Kongregácie pre vieru; Mons. CALOGERO LA PIANA, SDB bude biskupom na juhu Talianska v diecéze Mazara del Vallo; Mons. RENÉ-MARIE EHUZU z Kongregácie Ježiša a Márie, bude biskupom v Abomey (Benin); Mons. ANDRAOS ABOUNA z Iraku – bude pomocným biskupom v Babylonskom Patriarcháte pre chaldejských katolíkov (Irak); Mons. GIUSEPPE NAZZARO, OFM z Talianska – bude apoštolským vikárom v Alepe (Sýria) pre latinských katolíkov; Mons. BRIAN FARRELL z Írska – bude sekretárom Pápežskej Rady pre jednotu krestanov. Tak pocas svojho 25 rocného pontifikátu Ján Pavol II. dodnes vysvätil (spolu s 12 novým biskupmi) 321 biskupov.
Otec Babjak bol v tom case prešovským kaplánom. Nikdy by som si nebol pomyslel, že knaz, u ktorého som bol na prvé sv. prijímanie, sa raz stane biskupom. A ani vo sne by ma nenapadlo, že knaz, s ktorým som bol na púti pocas Svetového stretnutia mládeže v Paríži r. 1997, ktorý nás tak ochotne povodil po miestach spojených so životom a dielom sv. Vincenta de Paul, ktorého je on ako lazarista duchovným synom, bude raz biskupom v starodávnej mukacevskej eparchii. Vskutku, dostal som ten nezaslúžený dar, poznat oboch biskupov ešte pocas ich knazskej pastoracnej služby. O to skôr sa mi videlo, že nesmiem chýbat na ich biskupskej konsekrácii v Ríme. Tak napriek tažkostiam som do Ríma pricestoval. A neprišiel som sám. Prišlo aj 10 autobusov zo Slovenska, - niektorí pútnici aj individuálne - aby boli blízko pri tejto pre Slovensko naozaj historickej chvíli.
Od zaciatku svojho pontifikátu konsekruje sv. Otec Ján Pavol II. niekolko nových biskupov na Slávnost Zjavenia Pána. Väcšinou ide o biskupov, ktorí potom pôsobia ako apoštolskí nunciovia alebo v inštitúciách Vatikánu. Tento sviatok je podla tradície ešte starší ako samotný sviatok Narodenia Pána, a vo východnej cirkvi sa radí za Paschou ako druhý najväcší cirkevný sviatok.. Bohozjavenie (ludovo nazývaný Traja králi, lebo v západnom obrade sa viac zdôraznuje príchod mudrcov z Východu), ked Boh zjavil Božskost svojho Syna Ježiša Krista, je jedným z najstarších cirkevných sviatkov na Východe; ved jeho korene siahajú do zaciatku 2. stor. Cirkev na Západe prijala tento sviatok od Cirkvi Východu v 3. stor. Symbolické je aj to, že terajší pomocný mukacevský biskup Mons. Jura Džudžar a súcasný apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Henryk Jozef Nowacki boli obdobne vysvätení Jánom Pavlom II. v Ríme 19. marca 2001 (kvôli zakonceniu Jubilejného roku bol termín z januára posunutý na marec).
Rím nás privítal naozaj milo. Kým u nás doma mrzlo, teplé pocasie vo vecnom meste bolo zaiste pre našich pútnikov príjemným prekvapením. Teplota tu dosahovala 10 - 15 stupnov Celzia nad nulou. Kým v nedelu doobeda bola slávnostná sv. omša s o. Šášikom v Slovenskom Ústave sv. Cyrila a Metoda, s o. Babjakom bola sv. liturgia v Chráme pri Russicu v nedelu poobede. Slovenskí pútnici tu mali možnost byt úcastní na bohoslužbách, pri ktorých o. Babjak a o. Šášik slávili eucharistiu naposledy ako knazi. Na archijerejskej slovenskej liturgii v Russicu, ktorej predsedal košický apoštolský exarcha, vladyka Milan Chautur spolu s arcibiskupom-metropolitom Basilom Schottom z Pittsburghu (USA) sa zúcastnilo viac ako 30 knazov obidvoch obradov. Pocas bohoslužby spieval gréckokatolícky zbor Chrysostomos z Farnosti Povýšenia sv. Kríža v Bratislave. Sv. liturgia v Russicu sa nekonala náhodou. Russicum, alebo Pápežské ruské kolégium bolo založené r. 1929 na pomoc ruským veriacim s cielom vychovávat knazov pre východný obrad, predovšetkým na misie do Ruska. V súcasnosti sa okrem formácie latinského a východného duchovenstva pre Rusko sústreduje aj na iné oblasti s byzantsko-slovanskou tradíciou Východnej Európy. Russicum od zaciatku vedú otcovia jezuiti a dnes v nom študuje aj niekolko gréckokatolíckych bohoslovcov a knazov zo Slovenska.

Rím - Biskupská konsekrácia
Hoci som prišiel do Baziliky viac ako hodinu pred zaciatkom slávnosti, najlepšie miesta už boli obsadené. Uspokojil som sa s pocitom, že aj ked všetko detailne neuvidím, predsa byt osobne na tejto pre Slovensko historickej slávnosti je milost. O to viac som sa snažil duchovne vnorit do priebehu samotnej vysviacky a sledovat ju pozorne z knižky, ktorú rozdávali pri vchode do Baziliky, ako to pri podobných slávnostiach býva.
Krátko pred deviatou hodinou na pohyblivej plošinke prichádza Sv. Otec, za potlesku a spevu pútnikov. Pred ním v sprievode prichádzjú aj 12 knazi z 3 kontinentov, ktorí sa už o malú chvílu stanú biskupmi Katolíckej cirkvi. Na skutocnot, že nominanti pochádzajú z celého sveta, poukázal vo svojej homílii aj pápež, ked povedal: “Vaše mená a vaše tváre hovoria o všeobecnej Cirkvi, o jej katolicite, ako hovoria Otcovia. Pochádzate z rôznych krajín a kontinentov a do rôznych krajín ste teraz znova urcení. Viera v Krista, svetlo sveta, viedla vaše kroky už od mladosti až po obetu vás samých v knazskom zasvätení. Pánovi ste nedarovali zlato, kadidlo a myrhu, ale celý svoj život. Teraz Vás Kristus žiada, aby ste obnovili toto sebadarovanie, aby ste v Cirkvi prijali biskupskú službu. Tak ako ucinil jedného dna s Dvanástimi, pozýva každého z vás, aby ste naplno zdielali jeho život a jeho poslanie. (porov. Mk 3, 13 – 15). Prijmite plnost daru. Zároven sa však od vás žiada aj plnost vašej angažovanosti. Srdecne vás pozdravujem a v duchu objímam každého z vás.”

Ordo Episcoporum
Podla starodávnej tradície ordinácia nových biskupov sa uskutocnuje vkladaním rúk a slovami konsekracnej modlitby. Sviatostou biskupskej vysviacky sa knaz zaraduje do stavu - ordo, ktorý tradícia cirkvi volá ordo episcoporum. Ucenie Cirkvi dnes nazýva túto sviatost - Sviatost posvätného stavu (porov. KKC 1537-8). V Konštitúcii II. Vatikánskeho Koncilu Lumen Gentium cítame, “že biskupskou vysviackou sa udeluje plnost sviatosti posvätného stavu, ktorú aj liturgický zvyk Cirkvi, aj výroky svätých Otcov nazývajú najvyššie knazstvo.” (LG 21). Dalej sa v nej hovorí: “ Je zrejmé, že vkladaním rúk a konsekracnými slovami sa natolko udeluje milost Ducha Svätého a vtláca posvätný charakter, že biskupi vynikajúcim a viditelným spôsobom berú na seba úlohu samého Krista, Ucitela, Pastiera a Velknaza, a konajú v jeho osobe [in eius persona agant].” Biskupi teda naplnajú službu byt ucitelmi viery, velknazmi a pastiermi Božieho ludu v partikulárnej cirkvi (rozumej diecéze). Tradícia cirkvi rovnako hovorí, že biskupskú vysviacku vykonávajú viacerí biskupi – spolusvätitelia. Nebolo tomu inak ani v Ríme. Spolusvätitelmi a koncelebrantmi so Sv. Otcom boli Mons. Leonardo Sandri, titulárny arcibiskup Cittanovy z Vatikánskeho štátneho sekretariátu a Mons. Antonio Maria Veglio, arcibiskup Eclana, sekretár Kongregácie pre Východné Cirkvi.
Slávnostný obrad biskupskej vysviacky zacal hymnom Veni Creator Spiritus. Pred najvyššieho pontifexa predstúpil kardinál Giovanni Battista Re, predstavil 12 knazov (kandidátov) a v mene Sv. Matky Cirkvi ho požiadal o ich vysvätenie na biskupov. Ako býva zvykom, biskupi–nominanti najprv verejne pred cirkevným zhromaždením vyjadrili svoj súhlas a slub, že budú poslušní a podriadení Sv. Otcovi i jeho nástupcom a budú verne strážit cistý a úplný poklad viery zachovávanej v Cirkvi od apoštolov.
Slovo vysviacka velmi pekne vyjadruje staroslovienske slovo rukopoloženije, pretože ako sme uviedli vyššie, podstatným znakom tohto obradu je vkladanie rúk. Cirkev si zachováva tento znak od svojho pociatku. Už v Skutkoch apoštolov cítame, že apoštoli vkladaním rúk udelovali Ducha Svätého (por. Sk 8, 17-19; 13, 3; napr. aj 2 Tim 1, 6). Na každého kandidáta vkladal najprv ruky Ján Pavol II. – ako hlavný svätitel, dalej dvaja arcibiskupi spolusvätitelia a potom ostatní tam zhromaždení biskupi. Bol to zároven znak kolegiálnej povahy biskupského stavu. Ved noví biskupi sa o chvílu mali stat clenmi velkého kolégia (zboru) biskupov. “Toto kolégium, nakolko sa skladá z mnohých, vyjadruje rozmanitost a univerzálnost Božieho ludu; nakolko je však zhromaždené pod jednou hlavou, vyjadruje jednotu Kristovho stáda.” (KKC 885, resp. LG 22) Nepripomína nám to ustanovenie Dvanástich apoštolov, ktorých si Pán Ježiš vyvolil a spolocne poslal ohlasovat Radostnú zvest - Evanjelium (por. Mk 16, 15, pozri aj KKC 876)?
Zatial co diakoni držali nad hlavou svätencov roztvorené Evanjeliáre, svätitelia sa modlili: “Et nunc effunde super hos Electos eam virtutem, quc a te est, Spiritum principalem, quem dedisti dilecto Filio tuo Iesu Christo, quem ipse donavit sanctis Apostolis, qui constituerunt Ecclesiam per singula loca ut sanctuarium tuum, in gloriam et laudem indeficientem nominis tui.” (z konsekracnej mdlitby).
Po prednesení konsekracnej modlitby boli dvanásti – už novovysvätení biskupi - pomazaní krizmou a dostávali od Sv. Otca biskupské insígnie: Evanjeliár, prsten, mitru, berlu (pastorál). Poukážeme ešte na jedno špecifikum. Kým v západnom obrade biskupi nosia náprsný kríž, vo východnom obrade biskup nosí Panagiu (okrúhly ci oválny obraz Bohorodicky alebo Spasitela). Niekedy boli do nej vkladané relikvie. Panagia, ktorú biskup nosí na hrudi, mu pripomína, že je povinný mat v srdci Ježiša Krista. Obrad vysviacky bol ukoncený znakom pokoja, ktorý si vymenili novosvätenci najprv s Jánom Pavlom II. a potom aj s ostatnými biskupmi.
Po ukoncení biskupskej vysviacky sa novovysvätený biskup Ján Babjak odobral na Generálnu kúriu Spolocnosti Ježišovej (jezuitov) na ulici Borgo Santo Spirito, nedaleko Vatikánu, kde sa konala recepcia. Tá bola naozaj miestom neformálnych stretnutí, gratulácií a predovšetkým úprimnej radosti. Tam nového biskupa neustále obklopoval široký zástup gratulantov... Biskup Milan Šášik mal podobné stretnutie a recepciu v inom nedalekom kláštore.

Prešov, 18. január - Slávnost intronizácie
“Vstupujem do tvojho domu a s báznou padám na tvár pred tvojím svätým chrámom. Pane, ved ma vo svojej spravodlivosti pre mojich nepriatelov, urovnaj svoju cestu predo mnou.” Tieto slová sa modlil nový prešovský biskup Ján Babjak, vstupujúc do Prešovskej katedrály. Pred ním šiel zástup vyše 300 knazov prešovského biskupstva, košického exarchátu i knazov latinského obradu a viac ako 20 biskupov, ktorí v studené sobotné ráno prišli na intronizáciu do Prešova. Po precítaní menovacej buly v latinskom a slovenskom jazyku zástupca Sv. Otca, pápežský nuncius na Slovensku, Mons. Józef H. Nowacki, symbolicky odovzdal žezlo novému prešovskému biskupovi Mons. Jánovi Babjakovi. Biskupské žezlo, gr. paterisa je znakom pastierskej moci a otcovskej starostlivosti o zverené stádo. Vo východnom obrade je to palica, na vrchole zakoncená akoby dvoma hadmi, uprostred ktorých je vyobrazený kríž. Had tu symbolizuje múdrost a opatrnost služby biskupa a kríž to, biskup vedie Kristovo stádo v mene Ježiša Krista.
Po bozku pokoja s predstavenými seminára, bohosloveckej fakulty, dekanmi a predstavenými reholí si biskup Ján zložil zo seba mantiu - fialový biskupský plášt a nasledovalo slávnostné obliekanie. (Mantia je fialový plášt kláštorného pôvodu pokrývajúci celé telo tak, že nie je vpredu zošitý; na východe boli za biskupov vyberaní spravidla reholníci. Oznacuje všepokrývajúcu Božiu silu, ale aj prísnost, pobožnost i pokoru reholného života).
Pri archijerejských sv. liturgiách býva zvykom, že biskup sa pred jej zaciatkom oblieka pri svojom tróne v chráme pred veriacimi. Je to pekný dialóg diakona, ktorý spieva predpísané modlitby ku každej casti biskupského liturgického rúcha a veriacich. Pocas obliekania sa biskup potichu modlí. Nový prešovský sídelný biskup Ján sa pri svojom biskupskom tróne takýmto spôsobom obliekol do liturgických rúch. Naostatok prijal biskup dvojsvietnik – dikirion a trojsvietnik – trikirion a požehnal nimi lud na štyri svetové strany. Celá liturgia mala naozaj slávnostný charakter. Svojím spevom ju sprevádzal mužský Zbor sv. Romana Sladkopevca tvorený bohoslovcami prešovského seminára pod vedením dirigenta Pavla Vasila.
Slovenská archijerejská sv. liturgia v byzantsko-slovanskom obrade podla moskovského štýlu so všetkými znakmi, ktoré v nej prináležia iba biskupovi, trvala takmer tri hodiny. Vo svojej homílii nacrtol nový prešovský eparcha Mons. Ján Babjak program svojej biskupskej služby. Vychádzal pritom zo svojho biskupského hesla, ktoré si vybral od sv. apoštola Pavla - Vy ste chrám živého Boha.(2 Kor 6, 16a) “Chcem položit dôraz na duchovný život každého knaza, ale tiež veriaceho a chcem neustále povzbudzovat k tomu, aby sme boli takí, akých nás chce mat Boh. Ak má Cirkev v tretom tisícrocí plnit svoju úlohu, musí možno viac než doteraz svedcit o živom Ježišovi Kristovi.” Nový biskup dalej vyjadril svoju túžbu stat sa pre svojich knazov i všetkých jemu zverených nielen biskupom, ale predovšetkým otcom a priatelom, s tým, že pre všetkých bude mat vždy otvorené nielen dvere svojej rezidencie, ale aj svojho srdca.
Na záver sv. liturgie apoštolský nuncius Mons. J. H. Nowacki podakoval odchádzajúcemu biskupovi Jánovi Hirkovi, ktorý viedol Boží lud v dobe útlaku a temnoty najprv ako ordinár, neskôr diecézny biskup viac ako 30 rokov. Podakoval mu za obetavú službu a svedectvo, ktoré svojím životom a svojou službou dával Božiemu ludu Prešovskej eparchie. “Boh nech ta obdaruje zdravím a pokojom srdca a nech ti uštedrí dlhé roky” – zaželal mu. Novouvedeného biskupa Mons. Jána Babjaka pozdravil takto: “Bola ti zverená povinnost ucit, posväcovat a riadit partikulárnu cirkev, slovom i príkladom máš ludom zvestovat Kristovo Evanjelium. Preberáš dnes dedicstvo vskutku vznešené, posvätné a plodné. Vykroc s vierou do budúcnosti, nelakaj sa, lebo ta bude sprevádzat modlitba nielen gréckokatolíckej cirkvi, ale aj modlitba celej katolíckej cirkvi. Bude ta doprevádzat príhovor blahoslaveného biskupa Pavla Gojdica.”

Erb a biskupské heslo
Ako sme vyššie uviedli, Mons. Ján Babjak si vybral svoje biskupské heslo od apoštola Pavla: Vy ste chrám živého Boha. (2 Kor 6, 16a ) Vo svojom erbe, ktorý je rozdelený na štyri polia, má v prvom a štvrtom poli znak Prešovského biskupstva - cervený kríž, v strede ktorého je kniha Sv. Písma s písmenami alfa a omega: A O. Na bielom pozad? sú písmená IS XS NI KA (Je?iš Kristus Vítaz). V druhom a tretom poli je vyobrazená Bazilika sv. Petra v Ríme (co má pripomínat miesto biskupskej vysviacky) a uprostred je holubica s vyžarujúcimi lúcmi - symbol Sv. Ducha.

Z dejín Prešovského biskupstva
Prešovská a Mukacevská gréckokatolícka eparchia majú medzi sebou tesné historické väzby. V tejto súvislosti prinášame krátke poohliadnutie do histórie prešovskej eparchie. Príznacné je aj to, že podla východnej tradície sa novým prešovským biskupom stáva reholník.
Reholný knaz, jezuita, biskup Ján Babjak nastupuje na prešovský biskupský stolec po Mons. Jánovi Hirkovi. Mons. Ján Babjak sa tak stal v poradí 8. sídelným biskupom od jej vzniku. Gréckokatolícke biskupstvo v Prešove bolo zriadené bulou ”Relata Semper”, pápežom Piom VII., 22. septembra 1818. Kolískou prešovskej diecézy je Mukacevská eparchia, ktorá sa vždy hlásila k cyrilo-metodským korenom.
Zlatou érou náboženského a kultúrneho života gréckokatolíkov bolo obdobie za biskupa Bacinského, ktorý vehemente obranoval záujmy gréckokatolíckych veriacich pri Viedenskom dvore. Koncom 18. stor bola Mukacevská eparchia na severovýchode Uhorska velmi rozsiahla (13 žúp a viac ako 800 farností). Preto boli r. 1776 ustanovené 2 vikariáty na cele s generálnymi vikármi: 1. Maramorošský-Sihor vikariát – najvýchodnejši cíp eparchie, a Szatmársky vikariát – na juhu (Rumunsko). Krátko na to r. 1787 bol vytvorený aj vikariát na západe so sídlom v Košiciach. Podla dekrétu zo 17. júla 1787 bol vikár Košíc menovaný spomedzi kanonikov Mukacevskej kapituly a potvrdený královským dvorom. Prvým kanonikom bol Ján Pastelyi-Kovác; bývalý kláštor dominikánov v Košiciach mu bol urcený za rezidenciu. Po jeho návrate do Mukaceva bol 13. januára 1790 na jeho miesto menovaný kanonik Michal Bradac, neskorší biskup (vikárom bol do r. 1812).
Košický vikár Michal Bradac preniesol sídlo vikariátu do opusteného kláštora minoritov v Prešove. Stalo sa tak Dekrétom z 20. decembra 1792. Vdaka vplyvu biskupa Bacinského u Viedenskeho dvora a vytrvalosti vikára Bradaca bol Košický vikariát úspešne ustanovený r. 1806 a stal sa základom dnešnej Prešovskej eparchie.
Prešovské biskupstvo bolo oficiálne zriadené 22. septembra 1818 bulou pápeža Pia VII. Relata Semper. Nová eparchia zahrnovala 194 farností a 152 000 veriacich. Mesto Prešov bolo dané za sídlo eparchie, od neho odvodzuje aj svoj názov. Za biskupskú rezidenciu bol urcený starý minoritský kláštor. Bývalý kláštorný chrám bol povýšený na katedrálu; nový ikonostas sa podarilo vybudovat neskôr za biskupa Jozefa Gaganca (1843 - 1875).