Karol Kubík
Slovensko moje...
...putovalo roku 1969 do Ríma
Roku 1969 pri príležitosti 1100 rokov od úmrtia sv. Konštantína- Cyrila sa konala pút z bývalého Cesko-Slovenska do Ríma. Bolo to už v atmosfére obsadenia vojskami Varšavskej zmluvy. Prechovávala sa však nádej, že spolocenské zmeny oznacované ako „pražská jar“ sa uchovajú. Šlo o novú situáciu vyvolanú podstatnou mierou úsilím Slovákov o sebaurcenie, ktorej ciastkovým výstupom bola Slovenská republika, vtedy, pravda „socialistická“.
Pút sa zacala úcastou na všeobecnej audiencii 12. februára 1969.
Pokracovanie bolo na sv. omši a slávnosti v Chráme Sv. Petra 14. februára 1969.
Pri sv. omši predniesol kázen Sv. otec Pavol VI. Liturgické texty - cítanie zo sv. Písma a prosby veriacich - predniesli medziiným Eva Kristínová a Gustáv Valach.
Zacitujme z prosieb veriacich:
„Aby všetky národy slavianske našli dokonalú jednotu v katolíckej cirkvi a zostali verné Sv. otcovi. Vzývajme Pána“ - v prednese Gusta Valacha.
E. Kristínová prosila: „Aby stále mocnejúce puto lásky a úcty medzi našimi biskupmi a laikmi prospelo k rozkvetu náboženského života našich národov.“
Pút pokracovala slávnostou v bazilike Sv. Klementa, kde predniesli príhovory o sv. Cyrilovi otcovia Mišík, Lacko, Veselý.
Pútnici sa zhromaždili aj nad hrobom sv. Cyrila.
Dalej navštívili Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda. V programe znova vystúpila Eva Kristínová a Gusto Valach. Odzneli príhovory otca biskupa Grutku a Msgr. Náhalku.
V Chráme sv. Petra si pútnici mohli vypocut starosloviensky Otcenáš.
Potom sa konala audiencia u Sv. otca. Pred audienciou sa do mikrofónu reportéra prihovoril profesor Ladislav Hanus. Pútnikov oslovil tiež arcibiskup Skoupý.
Dodajme, že na audiencii sa zúcastnil aj cesko-slovenský velvyslanec v Ríme.
Pred audienciou odznela v podaní slovenského spevokolu piesen Aká si mi krásna.
Ked prišiel Svätý otec, vypukla búrka nadšenia. Sv. otec sa zastavil a povedal: Vítame Vás, drazí Cechové, vítame Vás, milí Slováci. Prejav radosti, osobitne na slovenský pozdrav bola obrovská. Miestnost ovládlo skandovanie: „Nech žije Sv. otec.“
Atmosféra stretnutia, ako ju zachytil zvukový záznam, po tolkých rokoch nám pripadá fantastická.
Pavol VI. pozdravil kardinála Berana, biskupov a všetkých, co prišli na pút k hrobu sv. Cyrila. V casti, ktorá sa prekladala do ceštiny, uviedol:„Táto pút mi pôsobí zvláštnu radost. Je to prvá oficiálna pút z Cesko-Slovenska po 30 rokoch... (Poznamenajme, že zaciatkom prvej Slovenskej republiky sa chystala pút do Ríma za úcasti vedúcich štátnych cinitelov. Tento zámer vojnové udalosti zmarili.)... Budte vítaní v dome spolocného Otca, v dome, ktorý je vždy otvorený všetkým katolíkom, všetkým, co veria v Krista, a všetkým ludom dobrej vôle“.
Sv. otec pripomenul odkaz svätých bratov národom ceskému i slovenskému a spomenul hlavných nositelov myšlienky cyrilo-metodskej: arcibiskupa Stojana z ceskej strany, biskupa Moysesa a knaza Hollého.
Úcta k svätým bratom je jedným z mnoho sviatkov, ktoré spájajú katolícku cirkev s východnými odlúcenými cirkvami. Sv. Cyril a Metod majú svoje miesto v kultúrnych, obcianskych a sociálnych dejinách slovanských národov. “Náboženské hodnoty nevylucujú prirodzené dobro a zdravé ludské hodnoty ako život, kultúra, práca a vlast. Práve naopak. Viera zaväzuje každého veriaceho, aby sa o tieto hodnoty staral a o ne sa usiloval.“
V casti prekladanej do slovenciny medziiným uviedol: „Vaša pút má trojaký význam. Ona je svedectvom, slubom a nádejou. Je predovšetkým svedectvom, lebo potvrdzuje, že hodnoty sv. Cyrila a Metoda nikdy nezlyhali, lebo ste ostali verní Bohu, Kristovi, Cirkvi a Rímu, ako vedeli ostat oni verní Cirkvi v tažkých chvílach, ktoré vznikli medzi Carihradom a Rímom... Túto svoju vernost ste dokázali napriek všetkým tažkostiam. Za to vám dakujem, lebo dnes sú potrebné viac skutky ako slová.
Vaša pút je dalej príslubom, že budete verní Bohu aj v budúcnosti, a preto rátame s vami. Pocítame s biskupmi a knazmi, že budú pokracovat v diele sv. Cyrila ... vychovávajúc dobrých knazov a zvlášt mládež. Pocítame s reholníkmi a s reholnicami, lebo oni obetovali kus svojho života, dosvedcujúc silnú vieru. Pocítame so seminaristami, že sa budú dobre chystat na knazský život a prácu. Pocítame s mládežou, že si svojou horlivostou udrží silu ducha. Pocítame s laikmi, že dokážu vo svojom zamestnaní silu viery a pocítame aj s rodicmi, že budú dobre vychovávat svoje deti.
Vaša pút je dalej nádejou, že výsledky práce sv. Cyrila a Metoda, ktoré prešli medzi hodnoty vášho spolocenského života, spôsobia, že sa ešte viac zlepší pomer katolíkov s inými krestanmi a taktiež pomer medzi cirkvou a štátom. Svojou trpezlivostou môžete dokázat, že si zasluhujete právo na slobodné vyznávanie viery. Katolíci si nežiadajú nic iné len uznanie svojich prirodzených práv. (Obrovský potlesk. Nech žije Sv. otec)
Zaslúžia si mat v každom biskupstve biskupa, ktorý by mohol slobodne vykonávat svoj úrad a mat aj iné základné potreby: semináre, rehole, katolícku tlac, vyucovanie (opät neutíchajúca búrka potlesku a nie je tam len potlesk, sú tam ovácie Sv. otcovi) Prvé kroky k usporiadaniu tohto pomeru sa urobili a doteraz ukázaná dobrá vôla je slubným znakom do budúcnosti“.
V taliancine spomína pútne miesta: Boleslav, Hostýn, Šaštín, Levoca. Pavol VI. svoj prejav koncí pozdravom: S Bohem. S Bohom. Do videnia (obrovské ovácie).
Sv. otca sprevádzajú biskupi Grutka, hned po lavej strane, po pravej Tomášek a Lazík.
Po požehnaní ešte raz pozdravuje : Do videnia!
Pri odchode predstavil Msgr. Jozef Tomko Sv. otcovi našich popredných cinitelov. Potom odzneli - cs. štátna hymna, hymnické piesne Kto za pravdu horí, Svatý Václave, Ó, Mária bolestivá.
Reportér zachytil rozhovor s vynikajúcimi Slovákmi ako Evou Kristínovou, národnými umelcami Trizuljakom, Hložníkom, Fullom, profesorom Michalom Lackom, otcom biskupom Grutkom, prof. Ladislavom Hanusom. Nadšenie bolo obrovské. Za všetkých vyberieme záznam z rozhovoru s Ludovítom Fullom.
"Taký velkolepý zážitok som ešte nemal v živote ... Posilnuje ma to do mojej dalšej tvorby, najmä do tvorby cirkevného rázu"
V Ústave sv. Cyrila a Metoda mal prejav kardinál, na území ktorého diecézy sa Ústav nachádza, prejavy a rozhovory s otcom Hnilicom. Pripomenuli si Valentína Beniaka. Záverom odznela hymnická piesen Kto za pravdu horí.
Oslavy v Orientálnom ústave sa zacali prejavom rektora tohto ústavu P. Žuška, ktorý velmi srdecne uviedol otca Michala Lacka, profesora tohto ústavu. Na slávnosti sa zúcastnil velký pocet kardinálov, medzi inými Slipy, Beran, Šeper a iní. Pri spomienke na slovenských biskupov zo Slovenska i mimo Slovenska zaznel obrovský potlesk. Na akadémii vystúpilo viacero zahranicných i rímskych umeleckých telies. Zo Slovenska trio súboru Technik.
17. februára 1969 koná sa dalšie stretnutie v Slovenskom Ústave sv. Cyrila a Metoda, na ktorom prehovoril o. biskup Grutka, Msgr. Náhalka, otec Hnilica. Ich prejavy sa týkali do znacnej m miery poslania ústavu. V rámci kultúrneho programu vystúpila Eva Kristínová, ktorá predniesla najdôležitejšie casti z Hájnikovej ženy.
***
V septembri 1969, o pol roka boli slovenskí pútnici v Bazilike sv. Klementa. Sv. omšu celebroval o. biskup Grutka za úcasti knazov zo všetkých castí sveta. Je medzi nimi aj vynikajúci knaz otec Hutyra.(Poznamenajme, že biskupi zo Slovenska tam už neboli.) Cítanie z listu Sv. apoštola Pavla Židom predniesol Vilo Kovár. „Spomínajte si na tých predstavených, ktorí vám zvestovali slovo Božie. Všímajte si dobre, aký bol koniec ich života a nasledujte ich vieru.... Nedajte sa teda zavádzat rozmanitými a cudzími náukami...Nezabúdajte ani na dobrocinné zbierky, lebo Boh má zalúbenie v takýchto obetách.“
Z kázne biskupa Rusnáka si vyberieme ucelenú cast aj pre jej vrúcny vlastenecký tón. Je tam aj odpoved na isté nedorozumenia, ktoré vznikli ohladom slovenského vlastenectva našich gréckokatolíkov z obdobia prvej Slovenskej republiky a po fronte v súvislosti s dnes už blahoslaveným biskupom Petrom Pavlom Gojdicom.
„Na svete máme vo skutocnosti len dve hodnoty: Boha a ludskú nesmrtelnú dušu. A spojit tieto dve hodnoty pojítkom lásky, toto je vlastne najvyššie poslanie ludského rodu i ludskej histórie. Spojit cloveka s Bohom a spojit Boha s clovekom. Spojit nebo so zemou a priniest nebo na zem... Ked si všimnem dejiny nášho slovenského národa, je velmi zaujímavé, že práve slovenský národ má vôlou Božou velký podiel na kristianizácii sveta , na tom spojení Boha s ludskou dušou... Náš národ sa zrodil pri katolíckom oltári. Náš národ slovenský bol prvý zo všetkých Slovanov, ktorý prijal krestanskú vieru. Náš národ bol prvý zo všetkých Slovanov, ktorý dal svoju rec liturgii a posvätil slovenskú rec cez svätú liturgiu svätej katolíckej cirkvi. Náš národ slovenský bol prvý, ktorý budoval chrámy medzi Slovanmi, náš slovenský národ bol prvý, ktorý mal svoju diecézu, ktorý mal svoju slovenskú katolícku provinciu. Náš národ slovenský bol prvý zo Slovanov, ktorý mal svojho arcibiskupa, náš národ bol prvý, ktorý vychovával prvých misionárov pre Slovanov, náš národ bol prvý, ktorý vysielal týchto misionárov slovenských v duchu sv. Cyrila a Metoda medzi všetkých ostatných Slovanov a že po 150-200 rokoch celý slovanský svet európsky stáva sa krestanským.... Je to vôla Božia, aby ten slovenský národ, ktorý sa zrodil pri katolíckom oltári , ktorého poslaním je misijná cinnost spojit Slovanov s Pánom Bohom, s nebom. Preto ten slovenský národ, to je vyvolený národ Boží pre Slovanov. Slovenský národ, to je Izrael Slovanstva. Slovenský národ, to je Betlehem slovanského sveta. A ked slovenský národ je Betlehem, potom nie div, že slovenský národ musí byt aj Kalváriou a musí byt aj muceníkom, ktorý svojou krvou a muceníctvom musí vykupovat tie krestanské cyrilo-metodské katolícke hodnoty celého slovanského sveta... Toto nech je odpovedou na vecné utrpenie slovenského národa.... Ked Boh nám dal toto velké misionárske poslanie, ten Boh na nás nezabudol a dal nám aj pomoc. Ked pán Boh posiela svojho jednorodeného Syna na svet, všetko od neho vzal... ale jedno Boh od neho nikdy nevzal . Nevzal od neho Matku."
V kázni vyslovil prosbu k Sv. otcovi obnovit slovenskú cirkevnú provinciu. Pripomenul s vdacnostou obnovenie gréckokatolíckej Cirkvi.
Po skoncení sv. omše v bazilike sv. Klementa nasleduje azda ústredný bod osláv jesennej casti, a je to audiencia u Sv. otca v Castel Gandolfo 13. septembra 1969. Úvodom pozdravil Sv. otca biskup Andrej Grutka.
"S radostou spomíname, ako ste Vy, Svätý otce, znovu prinavrátili vzácne relikvie sv. Cyrila do baziliky sv. Klementa na pôvodné miesto ich pochovania."
Sv. otec vysoko ocenil prejav biskupa. Ked sa ospravedlnil, že nemôže hovorit po slovensky, ale srdcia si aj tak porozumejú, vypukol potlesk pripomínajúci februárové zhromaždenia v Ríme. Potom predsa povedal: Vítame Vás, milí Slováci.
Zdôraznil potrebu pravdy, ktorá nás oslobodzuje. Pripomenul svoj prejav z februára, v ktorom ráta so všetkými - tak ako vo februári a vyslovil nádej, že to všetko, co sa vtedy uvádzalo, sa uskutocní. Svoje žicenia zveril Sedembolestnej Panne Márii „Vašej jedinecnej Patrónke".
Na záver audiencie požiadal Sv. otec, aby sa s ním pomodlili Otcenáš. Na koniec zaspievali V sedmobrežnom kruhu Ríma.
V Ústave Sv. Cyrila a Metoda 14. septembra sa konali sv. omše pre gréckokatolíkov i rímskych katolíkov, kde predniesli kázne biskupi Hnilica a Grutka.
O. biskup Hnilica pripomenul, že Sv. otec je pre nás skalou, ktorú podla prislúbenia Ježišovho Srdca ani brány pekelné nepremôžu „Verný je Pán, ktorý nás nenechá skúšat nad naše sily. Sme súcastou Cirkvi, ktorej Pán predpovedal prenasledovanie ...Milióny a milióny prichádzajú k Sv. otcovi z celého sveta, ale my sa môžeme honosit vyznacením, že sme hlboko zapísaní v jeho srdci ako milované dietky. To pre utrpenie, ale aj vernost, ktorú sme s Božou milostou zachovali Petrovi a Cirkvi. Prichádzajú k nemu katolíci, ale aj bratia evanjelici a neveriaci a pre každého z nich mal Sv. otec otcovské slovo, ludské slovo... Uznanie zo strany Sv. otca je záväzok pre budúcnost. Je to prozretelnostné, že práve teraz, ked slovenský národ sa zapisuje do svetových dejín,... máme v osobe Sv. otca práve pre naše kvality náboženské, duchovné a mravné najlepšieho advokáta, ktorý nás predstavuje spolocenstvu iných národov. Nik nám nerobí také dobré meno ako Sv. otec. Zo stretania so Sv. otcom budú žit generácie, budú hrdé na túto dobu, ktorú my vytvárame...Prežívame historické udalosti, ktoré budú spomínat a ktoré budú mat vplyv na budúce pokolenia... Treba nám zabudnút, odpúštat, odpúštat nielen jednotlivcom, ale aj národom, alebo predstavitelom národov, ktorí nám ublížili“.
Na druhej sv. omši, ktorú mal pittsburský kardinál mal slávnostnú kázen pán biskup Grutka: „Ludská rodina nemôže jestvovat bez Boha“
Nasledoval príhovor Dr. Kirschbauma. "Je to pre mna vzácna príležitost pozdravit Slovákov doma, všetkých Slovákov, ktorí za posledných dvadsat rokov ostali verní svojim národným tradíciám a ktorí v danej medzinárodnej situácii sa snažili, aby upevnili slovenský národ kultúrne, hospodársky a ako vidím , aby dobyli aj slovenskú štátnost, v tomto case prirodzene federatívnu“. Pripomenul, že Slováci vo svete aj vo vládnych kruhoch jednotlivých štátov a v kruhoch medzinárodných vzbudzujú záujem o Slovensko. Udalosti ostatných dvoch rokov tento záujem ešte zvýšili. Za posledných 25 rokov sa snažili ci už cestou univerzít, kongresov, casopisov zoznamovat západný svet so Slovenskom. Že existuje slovenský národ, že ten národ chce žit a tvorit kultúrne, že tam je stará kultúra, že tam sú tradície vyše tisícrocné, že Slovensko je krásna zem. Bolo by dobre, keby sa našli cesty spolupráce s kultúrnymi pracovníkmi na západe, ktoré boli absolútne pretrhnuté. Vyslovil nádej, že bude možné na kultúrnom poli ked už nie zlúcit, aspon doplnovat kultúrnu tvorbu slovenského národa tak doma ako aj za hranicami, lebo treba s tým rátat, že tá jedna tretina slovenského národa, ktorá je vonku je ešte stále živou castou slov. národa. Nemá sa vylucovat z kultúrneho dedicstva to, co bolo publikované na západe, aj ked v cudzích jazykoch. Patrí to do slovenskej kultúry, lebo to tvorili slovenskí ludia, ktorí s velkou láskou myslia na Slovensko, pracujú pre jeho lepšiu budúcnost, veria, že sa Slováci nedajú zlomit ani prechodnými tažkostami a že slovenský národ prežije, že slovenský národ je už dnes vo svojej sociálnej štruktúre tak silný, že sa vyrovnáva iným národom. Slováci v cudzine si želajú, aby doma panovala svornost, aby sa nehovorilo o Slovákoch, že sú rozdelení ci nábožensky, ci politicky, ale aby tento národ v cudzine brali ako jednotku kultúrne a politicky vyspelú, ktorá sa prebíja na scéne histórie a chcú aby mali Slováci dobré meno medzi ostatnými kultúrnymi národmi, aby Slováci mali možnost študovat v cudzine, aby spoznali iné kultúry a iné cudzie jazyky. Pozdravil aj mladých, ktorí s idealizmom pozerajú do budúcnosti a chcú, aby Slovák so Slovákom slušne vychádzal, aby Slovák Slovákovi nekrivdil, aby Slovák Slováka neudával, ale aby si vzájomne na tomto úseku slovenskej histórie pomáhali, aby sa zabudlo na to, co stavalo hrádze medzi Slovákov.
V bazilike Santa Maria Maggiore 15. sept. 1969 mal sv. omšu kardinál Confalognieri. V kázni , ktorú prekladal Msgr. Náhalka, rozvinul myšlienku cyrilo-metodskú, myšlienku Sv. stolice, pápežstva ako centra Cirkvi. Podakoval, že môže sv. omšu slúžit so Slovákmi a pochválil slovenské spevy.
Po roku 1969 sa na dlho prerušili, potažne velmi obmedzili styky Slovenska so Svätou stolicou.
K novému rozmachu vztahov došlo po roku 1989. Pripomenme odhalenie cyrilo-metodských pamätníkov za úcasti a kardinála Furna a ministra Hudeca 18. júna 1998. (Kultúra 18/2000)
- Na nádvorí Baziliky sv. Klementa je to tumba od Andreja Rudavského,
na ktorej sa uvádza: MIESTO POSLEDNÉHO ODPOCINKU SV. KONŠTANTÍNA - CYRILA, TVORCU STAROSLOVENSKÉHO PÍSMA A PÍSOMNÍCTVA. VDACNÝ SLOVENSKÝ NÁROD
- Na fasáde benediktínskeho kláštora pri bazilike sv. Praxedy je pamätná tabula sv. Cyrilovi a Metodovi od Lubomíra Ferka s týmto textom: V TOMTO KLÁŠTORE V ROKU 867-869 BÝVALI SLOVANSKÍ APOŠTOLI SV. KONŠTANTÍN - CYRIL A SV. METOD, ZAKLADATELIA STAROSLOVENSKEJ LITURGIE A PÍSOMNÍCTVA. VDACNÝ SLOVENSKÝ NÁROD.
- V baptistériu baziliky Panny Márie Väcšej (S. Maria Maggiore) je pamätná tabula sv. Cyrilovi a Metodovi od Mariana Polonského so slovami:
V TEJTO BAZILIKE PÁPEŽ HADRIÁN II ROKU 868 SCHVÁLIL A POSVÄTIL STAROSLOVENSKÉ BOHOSLUŽOBNÉ KNIHY SLOVANSKÝCH APOŠTOLOV SV. KONŠTANTÍNA - CYRILA A SV. METODA. VDACNÝ SLOVENSKÝ NÁROD.
Opísané udalosti zachytil na ôsmych kazetách, v rozsahu cca 12 hodín, Vilo Kovár. Autor z tohto materiálu spravil v roku 1979 asi hodinový zostrih, z ktorého je tento príspevok.
V rokoch 1968-69 sa konali viaceré púte zo Slovenska do Ríma. V Ríme defilovali hrdinské postavy Slovákov, ktorých dlhé roky väznili a prenasledovali. Bol medzi nimi aj biskup Ján Chryzostom Korec, ktorému Pavol VI. venoval svoje biskupské insígnie.
Túto bezprecedentnú udalost komentoval vzdelanec Ladislav Hanus: Joanne, Joanne! To tu ešte nebolo!
Slovensko sa vtedy nadýchlo do dalšieho dvadsatrocného zápasu o náboženskú slobodu a ludské práva. Púte v roku 1968-69 zo Slovenska do Ríma by si zaslúžili historické spracovanie.
Možno práve tieto stretnutia s Námestníkom Kristovým podstatne prispeli k tomu, že Svätý otec Ján Pavol II ako iní zodpovední cinitelia upierajú na Slovensko pohlad s nádejou, že prispeje k zastaveniu morálneho rozkladu, ktorý tak hrozivo zasiahol najmä tú takzvanú „vyspelú“ cast Európy.
V novembri 1969 som bol na podnikovom zájazde v Taliansku. Po príchode do Ríma sme sa dozvedeli, že prišiel osobitný vlak z Bratislavy a Pavol VI. dáva osobitnú audienciu pre Slovákov. Prišli na nu možno všetci úcastníci zájazdu. Stíchli aj tí, ktorí spociatku frflali. Šlo pravdepodobne o posledné prijatie Slovákov u Pavla VI. Zakrátko mierne nadvihnutá železná opona na dvadsat rokov spadla.
Na 80. narodeniny otca Jána Chryzostoma Korca