Marián Cižmár

Rímskokatolícke biskupstvo v Prešove?

V súvislosti s eventuálnym usporiadaním slovenských katolíckych diecéz sa hovorí o možnom zriadení novej rímskokatolíckej diecézy v Prešove, ktorá by mala vzniknút vyclenením z rozsiahlej Košickej arcidiecézy.
Košická arcidiecéza pri svojom vzniku v roku 1804 mala spolu 221.486 veriacich rímskokatolíkov. Dnes v 204 farnostiach, v ktorých podla štatistík ABÚ v Košiciach žije cca 1 342 851 obyvatelov, je 810 904 rímskokatolíckych veriacich. Košické arcibiskupstvo sa rozprestiera na území dvoch krajov, a to Košického a Prešovského. Vlastne je to územie velkej casti celého východného Slovenska.

Skvalitnovanie služby
V cirkvi badáme trend skvalitnovat pastoracnú službu v miestnych cirkvách aj tým, že sa pristupuje k úpravám hraníc diecéz (v zmysle kán. 372-373 CIC). V susednom Polsku napr. sa tento proces uskutocnil v 90-tych rokoch a jeho výsledkom je erigovanie nových, menších diecéz. Podla vyjadrenia polského kardinála Jozefa Glempa bolo v týchto casoch zriadených nových 13 diecéz a konštituovaných 8 metropolitných sídiel, a tento krok prináša v Polsku dobré ovocie.
Aj v susednom Cesku došlo v posledných rokoch k takýmto krokom. Od rozsiahlej Pražskej arcidiecézy bola odclenená nová Plzenská diecéza, a od rozsiahlej Olomouckej arcidiecézy bola odclenená nová Ostravsko-opavská diecéza.
Na Slovensku Svätá stolica pristúpila k podobnému kroku v prípade gréckokatolíckej cirkvi, a to tým, že z Prešovskej eparchie bol vyclenený nový Apoštolský exarchát v Košiciach.
Prax ukazuje, že takéto úpravy diecéz sú užitocné pre skvalitnenie pastoracnej cinnosti a je na osoch veriacich. V prípade Greckokatolíckej cirkvi na Slovensku sa tak vytvorili predpodkady pre jej dynamickejší rozvoj.

Nové biskupstvo
V Košickej arcidiecéze zaznievali už skôr hlasy na zriadenie nového biskupstva. No neboli na to predpoklady, lebo táto miestna cirkev sa borila s mnohými tažkostami, ktoré zdedila po rokoch devastácie náboženského života zo strany bývalého komunistického režimu. Dnes Košická arcidiecéza má stabilizované štruktúry, vysoký pocet predovšetkým mladých knazov. V zmysle výzvy pápeža Jána Pavla II. v Apoštolskom liste Novo millennio ineunte, je treba stále hladat nové a efektívne spôsoby na prehlbenie náboženského života Božieho ludu. Jedným z takýchto krokov by mohlo byt aj vyclenenie nového biskupstva z terajšej Košickej arcidiecézy. Takto obaja diecézni biskupi, totiž košický arcibiskup a biskup novozriadenej diecézy, by mohli lahšie spravovat sebe zverené miestne cirkvi.

Predurcené miesto
Mesto Prešov je priam predurcené na to, aby sa stalo znova biskupským sídlom diecézneho biskupa novoerigovanej rímskokatolíckej diecézy. Má na to všetky predpoklady. Biskup svätého života Augustín Fischer-Colbrie (+1925) casto hovoril, že Prešov je najcennejšou perlou na jeho biskupskej mitre. Prešov bol pre veriacich rímskokatolíkov vždy velmi dôležitý pokial ide o rozvoj ich náboženského života. Do protestantskej reformácie tu pôsobili dominikáni a karmelitáni, a v meste bola iba rímskokatolícka fara. (Gréckokatolícka fara bola zriadená v Prešove až v roku 1793. Dovtedy gréckokatolícki veriaci z Prešova boli filiálkou gréckokatolíckej farnosti Ruská Nová Ves). V case katolíckej reformácie v Prešove sa postupne usadili jezuiti, františkáni prísnej observancie a tiež aj minoriti, a tieto rehole tu pôsobili do reforiem Jozefa II. Dnes v Prešove z mužských reholných rádov rímskokatolíckeho obradu pôsobia jezuiti, františkáni, saleziáni a školskí bratia. Zo ženských reholí tu pôsobia Anglické panny, školské sestry sv. Františka, dominikánky.

Pocty veriacich
V Prešovskom kraji žije najviac veriacich katolíkov v porovnaní s ostatnými krajmi Slovenska. Podla scítania obyvatelov z roku 2001 je to spolu 605 287. Z tohto poctu najväcší rast veriacich od roku 1991 dosiahla Rímskokatolícka cirkev, a to o 83 364 veriacich (tolko, kolko veriacich má napr. Košický gréckokatolícky exarchát).
Podla štatistík z najnovšieho scítania obyvatelov z roku 2001 je zrejmé, že veriaci rímskokatlíckeho obradu tvoria velkú väcšinu z poctu obyvatelov nielen Prešova, ale aj celého Prešovského kraja. Pre porovnanie uvediem pocet veriacich Rímskokatolíckej a Gréckokatolíckej cirkvi:

tabulka
Rok 2001 Prešov Prešovský okres Prešovský kraj
Pocet obyvatelov 92786 161782 789968
Rím.-kat. veriacich 61956 120273 529099
Gr.-kat. veriacich 8279 12512 121188

Teda veriacich rímskokatolíkov v Prešove je takmer 8-násobne viac, v Prešovskom kraji 5-násobne a v Prešovskom okrese dokonca 10-násobne viac ako gréckokatolíkov.
V Prešove má sídlo gréckokatolícke biskupstvo, pravoslávne arcibiskupstvo, a je tu aj sídlo evanjelického biskupstva. Už aj zo spolocenskej prestíže sa žiada, aby Prešov bol sídlom diecézneho biskupa Rímskokatolíckej cirkvi.

Kedysi a dnes
Prešov v minulosti už bol sídlom rímskokatolíckeho biskupa. V rokoch 1939-1946 tu mal rezidenciu biskup Jozef Cársky, ktorého menoval pápež Pius XII. Bullou Dioecesium fines z dna 19. júla 1939 za apoštolského administrátora Apoštolskej administratúry Košickej, Rožnavskej a Satmarskej. Vtedy pápež tento krok odôvodnil okolnostami a snahou co najlepšie sa postarat o duchovnú správu veriacich rímskokatolíkov (“Dioecesium fines immutare, si rerum temporumque adjuncta id exigant, haud dubie et spirituali dominici gregis regimini et pastorali ministerio facilius exercendo maxime confert.”).
Aj dnes sú okolnosti a predpoklady, ktoré odôvodnujú vytvorenie samostatného Prešovského rímskokatolíckeho biskupstva. Okrem vyššie uvedených predpokladov pre erigovanie novej diecézy môžeme uviest aj fakt, že v meste je jeden z najväcších a najkrajších rímskokatolíckych kostolov na Slovensku, a to farský kostol sv. Mikuláša, ktorý by znova mohol byt katedrálnym chrámom.

Za a proti
Dá sa predpokladat, že tieto návrhy vyvolajú tak pozitívnu ako aj negatívnu odozvu. Tak tomu to bolo aj pri dismembrácii rozsiahlej Ostrihomskej arcidiecézy v roku 1776, kedy boli erigované tri nové biskupstvá, a to Spišské, Rožnavské a Banskobystrické, a tiež aj pri dismembrácií Jágerského biskupstva v roku 1804, kedy majú svoj pociatok biskupstvá Košické a Satmarské. Dnes nikto sa neodváži tvrdit, že to bol chybný krok. Ukázalo sa, že nové, menšie biskupstvá boli prínosom pre všestranný rozvoj náboženského života veriacich Katolíckej cirkvi. No i vtedy napr. arcibiskup Jozef Batthányi bol proti rozdeleniu Ostrihomskej arcidiecézy. Až po rozhovore s panovníckou Máriou Teréziou, ktorá sa vyslovila za jeho menovanie za kardinála, arcibiskup zmenil svoj postoj. A naozaj, dva roky po rozdelení Ostrihomskej arcidiecézy v roku 1778 bol Jozef Batthányi pápežom Piom VI. menovaný za kardinála. Podobne aj jágerský biskup Karol Eszterházy sa záporne staval k rozdeleniu Jágerskej diecézy. Panovník to v tom prípade vyriešil tak, že pockal, kým biskup umrie. Stalo sa to v roku 1799. Na jeho miesto nebol vymenovaný nový biskup až do casu, kým nebol zrealizovaný plán dismembrácie Jagerského biskupstva.
No na druhej strane poznáme velkolepý plán na obnovu katolíckeho náboženstva v bývalom Uhorsku v prvej polovici 17. storocia, aký mal vtedajší ostrihomský arcibiskup a kardinál Peter Pázmany (+1637). Základné piliere jeho rekatolizacnej cinnosti spocívali na rozdelení rozsiahlých diecéz na menšie, a zriadenie dvoch katolíckych univerzít. To prvé sa mu nepodarilo zrealizovat, a to druhé z polovice. (Zriadil univerzitu v Trnave v roku 1635. Druhú v Košiciach zriadil jágerský biskup Benedikt Kisdy v roku 1657). No i tak velmi sa zaslúžil o obnovu katolíckeho náboženstva na území terajšieho Slovenska. A je isté, že efekt by bol ovela úcinnejší, kedy jeho plán sa zrealizoval naplno. Kardinál Peter Pázmany, ako duchovný syn sv. Ignáca, riadil sa heslom: Omnia ad maiorem Dei gloriam! Aj dnes prvoradé by malo byt úsilie hladat to, co poslúži na väcšiu cest a slávu Božiu, a nám ludom na spásu.

Chýba rozhodnutie urobit krok
Po roku 1989, ked aj cirkev na Slovensku mohla slobodne dýchat, pristúpilo sa aj v Košickej arcidiecéze k deleniu viacerých farností. Cudne by sme sa dnes dívali na toho, kto by tvrdil, že vytvorenie nových 5 farností v Košiciach bol neštastný krok. Už dnes vidíme, že tieto nové farnosti sú požehnaním pre rozvoj náboženského života v Košiciach. Podobne sa pristúpilo k deleniu farností ako napr. Prešov, Bardejov, Humenné, Vranov nad Toplou, Stropkov, Snina, Lieskovec, Široké, Trhovište, Jankovce, Duplín... Preto netreba sa bát a mat nedôveru k tej istej filozofii pokial ide o delenie arcidiecézy na menšie, pružnejšie a zaiste pre rozvoj náboženského života prospešnejšie miestne cirkvi.
Ak sme dospeli k presvedceniu, že dismembrácia bude na väcšiu slávu Božiu a na prospech Božieho ludu, nebojme sa urobit potrebné kroky, aby táto myšlienka sa stala skutocnostou, napr. v roku 2004, ked si Košická arcidiecéza pripomenie 200. výrocie vzniku. Aj takýmto spôsobom by mohla dokumentovat svoju duchovnú vitalitu, a že je schopná dat život novej miestnej cirkvi. V duchovnom zmysle je to pôrod z ktorého sa rodí nový život. Je spojený s bolestou, no po nej prichádza radost, že sa zrodil nový život.
Táto téma by mohla byt predmetom debát duchovných pocas knazských rekolekcii a tiež v rámci priebiehajúcej diecéznej synody, a to zvlášt vo farnostiach, ktoré by mali patrit do novoerigovanej Prešovskej rímskokatolíckej diecézy.
A na záver to najdôležitejšie: Uvedomovat si, že nová Prešovská rímskokatolícka diecéza bude darom Ježiša Krista, Dobrého pastiera pre svoj lud. O tento dar treba prejavit záujem a tiež z našej strany urobit nieco viac než iba pasívne ocakávat to, co príde, alebo co nám iní sprostredkujú.

Autor je farským administrátorom vo Vyšnom Hrušove