Karol Strmeň

Slzy

Miluješ ešte, Bože, kút,
Ten zaprášený rodný kút,
Kde by som nedbal spočinúť?

Keby ho natrvalo
Aspoň to horstvo zasypalo,
A keby v dennom prenasledovaní
Nebol jak krv, čo vykašle sa v bani,
Márnica pádu,
Komora tmy a hladu.

Ak nemieniš sa oprieť v celej sile
I na tie kríže hnilé,
Zostaň tu pri nás na dne sveta ukrytý,
Kde nieto lživých svedkov.
Povedz nám rovno do očú: ste hriešnici,

No neotriasaj zo sandálov svojich
Prach našich potomkov a predkov.
Takí sme chudobní!
Takí sme biedni!