Šimon Ondruš

Boli Madari vždy aj Uhri?

Výklad pôvodu a vývinu jedného zo starouhorských kmenov s menom Madar je velmi nejasný. Svedcí o tom aj text madarského historicko-etymologického slovníka A magyar nyelv történeti-etimológiai szótára (1970) na s. 816 - 817: Predpoklad, že pojem Madar má svoj pôvod v osobnom mene Mougel, Moagerin pripomína legendárny, ba až mytologický výklad pojmu Cech od praotca menom Cech a Poliak od praotca menom Lach. Anonymova kronika Gesta Hungarorum z rozhrania 12. a 13. st. na piatich miestach píše o siedmich vodcoch Hetumoger, raz o Moger: "Et primus rex Scithie fuit Magog filius Iaphet et gens illa a Magog rege vocata Moger." Aj tu sa chce pojem Madar vykladat od krála s menom Moger. Anonymus chcel aj meno rieky Laborec vykladat z osoby s menom Alp-Bars vo význame hrdinský pardál. Myslím, že tieto mytologicko-legendárne výklady by nemala vedecká historická a etymologická obec oživovat.
Porovnávacia ugrofínska jazykoveda spája meno Madar s etnickým menom Manši, co je domáce meno Vogulov, ako aj s ostiackou fratriou mánt. Prípone -er v mene Madar - Meder sa pripisuje ugrofínske pomenovanie syna -er, ktoré je aj v slove férj “manžel”. S výkladom prípony -er na základe porovnania s ugrofínskymi jazykmi možno súhlasit, ale genetické spájanie základu Mad- : Med- s etnickým menom Manši - Vogul je problematické. Ako vidiet, v etymológii mena Madar je viacej neistoty ako istoty.
Madarská historická veda spája meno Ugor s turkotatárskym názvom desiatich kmenov onogur, ciže desat gurov. Pomenovanie Onogur sa vraj od Turkotatarov prenieslo na Madarov v predhistorickom case kontaktu s tureckými kmenmi na Urale. Aj tento výklad pripomína legendárno- mytologické interpretácie pôvodu mena národov. Výklad je málo historický. Od odchodu Ugrofínov od Uralu po ich príchod do Karpatskej kotliny uplynulo najmenej tritisíc rokov. Preco práve madarská vetva Ugrofínov zachovala meno onogur, ked ho niet v iných ugrofínskych jazykoch? V tomto výklade je priezracná snaha posunút históriu do najvzdialenejšej minulosti. Výklad je málo realistický. Realistickejší je názor, že meno Ugor vzniklo v case prechodu cez Karpaty do oblasti Tisy. Isté je, že starí Madari prechádzali poriecím Uhu, ktorý mal v 9. - 10. st. podobu Ug. Madari pri preberaní slovanských slov a mien vsúvali pred spoluhlásku nazálu -n-, ako to ukazuje prevzatie slova brlog v podobe barlang. Takých prípadov je viac. Do mena Ug vložili nazálu -n-, cím vznikla podoba Ung. Svedcí o tom pomenovanie Užhorodu ako Ung-vár, ciže hrad, mesto na Uhu. Analógiu podla apelatív ember, férj sa Ung- asi rozšírilo na Ung-r-. Táto forma Ungr- : Ongr- prešla k Slovanom. K tým, ktorí zmenili spojenie Ung- : Ong- v 10. st. pri denazalizácii nosových samohlások na -u-, sa meno dostalo v podobe Ugr-. Starí Poliaci, ktorí zachovali nosové samohlásky, prevzali Ung-r-: Ong-r- v podobe Weger, Wegier. Od Poliakov prešla táto forma aj k východným Slovanom. V ruštine ??????, ???????. Ale v starej ruštine bola aj denazalizovaná forma Ugr-in. V Nestorovej kronike je Ugorskaja zemlja.
Zaujímavé je, že od uvedeného výkladu nebol daleko notár krála Bela v spise Gesta Hungarorum. V druhej kapitole s názvom Quare Hungaria dicitur píše: "Hungari dicti sunt a castro Hungu... omnes nationes circumiacentes vocabant Almum filium Uger ducem de Hungvar et suos milites vocabant Hungvaros." Aj tu je legendárny spôsob chápania podla vodcu Almošovho syna "ducem de Hungvar". Anonymovi nemožno zazlievat názor, že latinizovaná forma Ugrov Hungarus vznikla z názvu hradu Ungvár. Tá však nepochádza z názvu hradu Ungvár, ale z mena rieky Ung- derivovanej na Ungr.
O existencii Ungr- : Ongr- v 10. st. svedcí nielen polský reflex Weger – Wegier (podobne majú Poliaci za praslovanské ongl podobu wegiel - "uhol"), ale aj cirkevnoslovanská forma Ongr-in, ktorú zaznacil F. Miklosich v staroslovienskom Lexicone (1862 - 1865) na s. 1162. Slovanské jazyky majú pravidelnú striednicu za zadnú nosovú samohlásku. Chorvátcina a srbcina Ugar, Ugrin, slovincina a kajkavská severná chorvátcina Vogrin. Od južných Slovanov pochádza polatincená forma Ungarus, Hungarus a grécke Ouggroi, t. j. Ugroi - Ugri, Uhri.
Prevzaté z P. Mulík (ed.): Slovo o slove. K niektorým problémom slovenskej historickej terminológie. Bernolákova spolocnost, Bratislava 2001.