Kardinál Jozef Tomko

Národná púť do Ríma

Pápež vyzval Slovákov, aby sa stali tlmočníkmi ľudských a duchovných hodnôt

Ako uvádza vo svojej správe Zuzana Hašková, apoštolský nuncius v SR Msgr. Henryk J. Nowacki, členovia Konferencie biskupov Slovenska (KBS), predstavitelia Ekumenickej rady cirkví v SR (ERC SR), prezident SR Rudolf Schuster s manželkou a so sprievodom, zástupcovia niektorých parlamentných poslaneckých klubov NR SR a zástupcovia miest a regiónov sa v sobotu 14. februára 2004 zúčastnili na Národnej ďakovnej púti Slovákov vo Vatikáne. Spolu s nimi sa viac než 3 000 pútnikov prišlo poďakovať Svätému Otcovi za to, že v septembri 2003 už po tretí raz navštívil Slovensko. Národnej púte sa zúčastnila aj 12-členná delegácia z ministerstva obrany, ktorú viedol generálny vikár Ordinariátu Ozbrojených síl a Ozbrojených zborov SR Marko Trochan. Rezort obrany reprezentovala aj štvorčlenná skupina vojakov Čestnej stráže Ozbrojených síl SR. Delegáciu ERC SR tvorili Ján Holčík, generálny dozorca Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku; Ladislav Koncsol, generálny kurátor Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku; Ladislav Bílý, kan celár Metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na Slovensku; Jozef Kulačík, tajomník Rady Bratskej jednoty baptistov v SR; Jan Hradil, biskup Cirkvi československej husitskej na Slovensku a Ondrej Prostredník, generálny tajomník Ekumenickej rady cirkví v SR.
Na pozvanie KBS mali ísť pápežovi za jeho septembrovú návštevu Slovenska poďakovať aj ďalší dvaja ústavní činitelia, premiér Mikuláš Dzurinda a predseda parlamentu Pavol Hrušovský, ktorí sa však ospravedlnili. Obavy ostatných poslaneckých klubov, ktoré odmietli vyslať do Vatikánu svojich zástupcov s tým, že Rudolf Schuster využije púť na svoju predvolebnú kampaň, sa nepotvrdili.
Na letisku v Ríme privítal hlavu štátu arcibiskup Dominik Hrušovský, Antonio Cazzella, radca Ministerstva zahraničných vecí Talianskej republiky, veľvyslankyňa SR pri Svätej Stolici Dagmar Babčanová a veľvyslanec SR v Talianskej republike Jozef Mikloško. Slávnostnú svätú omšu v Bazilike sv. Petra pre prítomných pútnikov celebroval predseda Pápežského komitátu pre medzinárodné eucharistické kongresy, kardinál Jozef Tomko.
Dopoludnia prijal pápež Ján Pavol II. prezidenta Slovenskej republiky Rudolf Schustera s manželkou.
Vyvrcholením Národnej púte bola osobitná audiencia u Svätého Otca. Slovenskí pútnici ho privítali búrlivým potleskom a nadšeným skandovaním hesla „Nech žije Svätý Otec!“. Celé stretnutie sprevádzali spontánne vzájomné prejavy radosti. Gréckokatolícki bohoslovci zaspievali pieseň „Ako by to bolo, keby Ťa nebolo, dobre že si!“, ktorá odznela aj počas beatifikačnej omše v bratislavskej Petržalke. Objavili sa aj slovenské vlajky a transparenty, aké bolo vidieť pri nedávnej pápežovej návšteve v jednotlivých slovenských mestách.
Msgr. František Tondra vo svojom príhovore poukázal na dva motívy, „ktoré nás priviedli sem práve dnes. Je to výročie smrti sv. Konštantína-Cyrila, ktorý so svojim bratom Metodom prišli na veľkú Moravu až z ďalekej Byzancie, aby našim praotcom zvestovali Božie slovo, naučili ich poznať Krista a jeho Cirkev a tak sa dostať k nebeskému Otcovi“. Druhým motívom bola podľa predsedu KBS návšteva Jána Pavla II. v dňoch 11.-14. septembra 2003 na Slovensku, ktorá vyvrcholila svätou omšou a beatifikáciou v Bratislave. „Prišli sme sa Vám, Svätý Otče, poďakovať za Vašu tretiu návštevu Slovenska.
Svätý Otec na osobitnej audiencii v Aule Pavla VI. adresoval slovenským pútnikom výzvu, aby sa stali tlmočníkmi hodnôt, ktoré dávali zmysel našim dejinám.
Po skončení audiencie u pápeža Jána Pavla II. sa prezident Rudolf Schuster stretol so štátnym sekretárom Angelom Sodanom. Popoludní sa prezident so sprievodom zúčastnil na poklone a modlitbe v Bazilike sv. Klimenta. Pri hrobe sv. Cyrila – spolupatróna Slovenska i Európy – ktorého 1135. výročie smrti sme si zároveň v tento deň pripomenuli, predseda KBS Msgr. František Tondra poukázal na význam a podstatu Božieho slova pre veriacich. „Prišli sme sa mu poďakovať za všetko, čo urobil pre nás, pre Veľkú Moravu,“ uviedol biskup Tondra a podčiarkol aj túto dimenziu Národnej púte, ktorá sa konala práve v deň liturgickej spomienky na sv. Cyrila a Metoda.
Po slávnosti v Bazilike sv. Klimenta účastníci prezidentského sprievodu navštívili pápežskú kaplnku Redemptoris Mater a po jej prehliadke sa Rudolf Schuster stretol s hlavou Zvrchovaného rádu maltézskych rytierov A. Bertiem. Autorom mozaikovej výzdoby súkromnej pápežskej kaplnky je slovinský jezuita Marko Rupnik, ktorý na tomto diele spolupracoval aj s niekoľkými pravoslávnymi umelcami. Práce sa začali v roku 1996, dokončená bola v novembri 1999. Mozaikové obrazy tvoria kamene rôznej veľkosti, prírodné i syntetické, pochádzajúce z rôznych kútov sveta. Bronzový oltár, ambón, sedes, krstiteľnicu a kríž zhotovil český umelec Otomar Oliva. Celú kaplnku tvorí akoby jeden obraz – stretnutie sa Boha s človekom, ktoré sa zavŕšilo v našom Pánovi Jeťžišovi Kristovi, preto je Kristus Pantokrator vyobrazený v strede každej steny. Jednotlivé vyobrazenia podľa toho, čo znázorňujú, by sme mohli nazvať: Nebeský Jeruzalem; Zostúpenie Boha k človeku – pokorenie sa Boha; Človek cez Krista prichádza k Bohu – zbožštenie Krista a Posledný súd.
Časť pútnikov pokračovala v púti aj v nasledujúci deň – v nedeľu popoludní v jednej zo štyroch hlavných rímskych bazilík Santa Maria Maggiore udelil košický apoštolský exarcha Msgr. Milan Chautur sviatosť kňazstva dvom diakonom Košického apoštolského exarchátu, Matúšovi Marcinovi a Martinovi Mihaľovi, ktorí ako novokňazi budú pôsobiť na Sibíri.
Národné púte sa už tradične organizujú ako forma poďakovania za návštevu pápeža v tej-ktorej krajine. Podobné púte do Vatikánu sa uskutočnili aj po predchádzajúcich dvoch návštevách Svätého Otca u nás.





Príhovor predsedu Konferencie biskupov Slovenska Msgr. Františka Tondru pri stretnutí so Sv. Otcom na audiencii

Svätý Otče!
Prišli vás pozdraviť pútnici zo Slovenska. Sú dva motívy, ktoré nás priviedli sem práve dnes.
Je to výročie smrti sv. Konštantína-Cyrila, ktorý so svojím bratom Metodom prišli na veľkú Moravu až z ďalekej Byzancie, aby našim praotcom zvestovali Božie slovo, naučili ich poznať Krista a jeho Cirkev a tak sa dostať k nebeskému Otcovi. Naučili ich žiť Krista podľa evanjelia a ísť k nebeskému Otcovi cestou, ktorá je istá. Ľudský duch sa totiž nachádza v ustavičnom hľadaní. Ponechaný sám na seba by sa utopil v mori ľudských mienok a filozofických špekulácií. Udalosť, ktorú opisuje sv. Matúš, ako Peter kráča po mori, ale keď začal pochybovať, začal sa topiť, je pre súčasného človeka veľmi aktuálna a poučná. More ľudstva je rozbúrené. Hľadá orientáciu, svetlo a silu. Topiacemu sa ľudstvu podáva Kristus svoju ruku. Evanjelista hovorí: „Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: Maloverný, prečo si pochyboval?"(Mt 14,31).
Keď sa po páde rímskeho impéria rodila nová Európa a aj slovanské národy hľadali svoju orientáciu, solúnski bratia, sv. Cyril a Metod, ukazovali na Rím, kde sídli viditeľná hlava Cirkvi. Ona z Kristovho rozkazu vedie túto jeho loďku do bezpečného prístavu. Sv. Cyrilovi sa tu tak zapáčilo, že tu ostal a aj dokončil svoju pozemskú plavbu 14. februára r. 869.
Svätý Otče, v súčasnej dobe Európa hľadá novú orientáciu a znova mení svoju tvár. Tak sa zdá, že v mori mienok a názorov sa ponára, stáva sa slabou a neistou. Nie je ohrozená vojenskou silou, ale morálnym zlom, ktoré sa rodí v nej samej. Mnohých sa zmocňuje strach. Avšak Ježiš je tu a podáva jej svoju pomocnú ruku. Vy ste z jeho ustanovenia jeho viditeľným zástupcom a hlavou Cirkvi. Ako Ježiš nečakal, až prídu k nemu, ale sám chodil po celej krajine, podobne aj Vy navštevujete celý svet.
Presne pred piatimi mesiacmi, 14. septembra 2003 vyvrcholila Vaša návšteva Slovenska svätou omšou a beatifikáciou v Bratislave. To je druhý dôvod, pre ktorý sme tu. Pastieri Božieho ľudu, biskupi, mnohí kňazi a diakoni, seminaristi, rehoľníci a rehoľné sestry, početný Boží ľud. Sú tu aj štátni predstavitelia na čele s prezidentom Slovenskej republiky.
Prišli sme sa Vám, Svätý Otče, poďakovať za Vašu tretiu návštevu Slovenska. Tak veľmi sme Vašu návštevu potrebovali. Slovensko stojí v bráne Európskej únie. Už len malý krok, ktorý sa stane l. mája 2004.
Zemetrasenie názorov a morálnych postojov sa z veľkej časti upokojilo práve Vašou návštevou. Vo Vašich príhovoroch sme počuli Krista, ktorého slová sú „Duch a život" (Jn 6,63). Vo vašej osobe bol prítomný trpiaci Kristus, ktorý obetou kríža cez Cirkev rozlieva svoju milosť a dáva duchovný život svetu. Za všetko Vám ďakujeme. Modlime sa za Vás, a iste dobre viete, že celé Slovensko spieva: Živ, Bože, Otca Svätého!
Msgr. František Tondra, spišský biskup, predseda KBS


Príhovor prezidenta SR Rudolfa Schustera na audiencii
Vaša Svätosť, počas beatifikačnej svätej omše v bratislavskej Petržalke, gréckokatolícky chór zanôtil: „Ako by to bolo, keby Ťa nebolo, dobre že si!“ Dobre že ste, Svätý Otče, v tomto svete zložitých medzinárodných vzťahov 20. i 21. storočia, svete vyspelej vedy a techniky, ale aj veľkej zadĺženosti štátov, biedy národov i jednotlivcov, úpadku morálky, krízy hodnôt, nerešpektovania ľudských práv, svete násilia a neprávostí, na čo aj Vy vo svojich vystúpeniach upozorňujete.
Dobre, že ste, Svätý Otče, to sme Vám prišli povedať my všetci pútnici zo Slovenska. Svet Vás potrebuje. Svet potrebuje lásku, dialóg, odpustenie a toleranciu.
Je nás tu pár tisíc. A boli sme tu ako jedni z prvých hneď na začiatku Veľkého jubilea v roku 2000. Prišli sme sa pomodliť, poďakovať Bohu za všetko, čo sme prežili a poprosiť o pomoc pre Slovensko, pre naše rodiny, našu mládež do budúcnosti. Prišli sme poďakovať Vám, Svätý Otče, za Vašu tretiu návštevu, za Vaše slová, požehnanie, ale aj za Vaše dary.
Slovensko je a bude s Vami!
Celý svet registruje Vaše mierové iniciatívy, neustále ekumenické aktivity a úsilie o jednotu kresťanov.
Prijmite, prosím, Vaša Svätosť, náš darček v podobe správy že Slovensko je malé laboratórium ekumenického dialógu. Podarilo sa nám s prispením štátu dospieť k dohodám medzi gréckokatolíkmi a pravoslávnymi, existuje aktívny ekumenický dialóg cirkví a náboženských spoločností v SR. Tu patrí naša vďaka našim bratom z pravoslávnej cirkvi, evanjelickej reformovanej cirkvi a všetkých cirkví a náboženských spoločností združených v Ekumenickej rade cirkví, ktorých reprezentanti sú tu s nami.
Nech tento slovenský príklad je príkladom pre svet.
Na Slovensku vieme s Božou pomocou viesť ekumenický i medzikresťanský dialóg s konkrétnymi výsledkami. Aj túto skúsenosť chceme priniesť do Európskej únie.
Svätý Otče, na Slovensku sme odnepamäti spievali pápežskú hymnu „Živ, Bože, Otca Svätého, námestníka Kristovho“. Teraz pridávame: „Ako by to bolo, keby Ťa nebolo, dobre že si!“
Rudolf Schuster
prezident SR


Príhovor Svätého Otca Jána Pavla II. na audiencii

Ctihodní bratia, vážení páni,
drahí bratia a sestry!
l. S radosťou vás prijímam a všetkých vás srdečné vítam. Predovšetkým pozdravujem biskupov Konferencie biskupov Slovenska a ďakujem im, že dali podnet na túto Národnú púť. Pozdravujem osobitne pánov kardinálov Jána Chryzostoma Korca a Jozefa Tomka, ako aj pána biskupa Františka Tondru a ďakujem mu za úctivé slová, ktorými vyjadril pocity vás všetkých. Osobitným spôsobom ďakujem pánovi prezidentovi republiky za jeho prítomnosť a za jeho milé slová.
2. Božia prozreteľnosť mi počas môjho pontifikátu tri razy dopriala navštíviť Slovensko: roku tisíc deväťsto deväťdesiat, krátko po páde komunistického režimu, roku tisíc deväťsto deväťdesiatpäť a minulý rok, pri príležitosti desiateho výročia vyhlásenia nezávislosti Slovenskej republiky a ustanovenia Konferencie biskupov Slovenska. Dnes ste prišli vy, predovšetkým odplatiť moju návštevu, ktorá sa uskutočnila pred piatimi mesiacmi a z ktorej si uchovávam hlboký dojem. Chceli ste, aby sa váš pobyt v Ríme uskutočnil na sviatok svätých Cyrila a Metoda, patrónov Slovenska a spolupatrónov Európy. Toto šťastné liturgické pozadie dovoľuje sprítomniť starobylé zväzky spoločenstva, ktoré spájajú rímskeho biskupa s Cirkvou, ktorá žije vo vašej krajine. Zároveň svedectvo týchto dvoch veľkých Apoštolov Slovanov predstavuje silnú výzvu objaviť korene európskej identity vášho ľudu; korene, ktoré sú spoločné aj iným národom Európy.
3. Teším sa, že vás môžem prijať pri hrobe svätého Petra, ku ktorému ste prišli potvrdiť vyznanie tej viery, ktorá predstavuje najvzácnejšie a najtrvalejšie dedičstvo vášho národa. Vyzývam vás chrániť túto vieru v jej celosti, živiť ju prostredníctvom modlitby, primeranej katechézy a neustálej formácie. Táto viera nech neostáva ukrytá. Ohlasujte a dosvedčujte ju s odvahou, v ekumenickom a misionárskom duchu. To nás učia bratia Cyril a Metod, nasledovaní početným zástupom svätcov a svätíc, zrodených počas dlhých stáročí vašich dejín. Pevne ukotvení v Kristovom kríži uvádzali do života to, čo Božský Učiteľ učil od počiatkov svojho ohlasovania: "Vy ste soľ zeme... Vy ste svetlo sveta! " (Mt 5,13.14).
4. Byť "soľou" a "svetlom" znamená pre vás vyžarovať pravdu evanjelia pri každodenných rozhodovaniach osobných i spoločenských. Znamená to zachovanie neporušeného duchovného dedičstva svätých Cyrila a Metoda, aj keď je to niekedy v rozpore s rozšírenou tendenciou prijať bežne rozšírené a zaužívané postoje. Slovensko a Európa tretieho tisícročia sa navzájom obohatia mnohorakými príspevkami, ale bolo by škodlivé zabudnúť, že k formovaniu kontinentu prispelo rozhodujúcim spôsobom kresťanstvo. K budovaniu európskej jednoty prispejte vy, drahí Slováci, vaším významným prínosom, stanúc sa tak tlmočníkmi tých ľudských a duchovných hodnôt, ktoré dávali zmysel vašim dejinám. Je nevyhnutné, aby tieto ideály, vami uskutočňované, neustále formovali Európu slobodnú a solidárnu, schopnú navzájom zosúladiť jej rozličné kultúrne i náboženské tradície.
Drahí bratia a sestry, vyjadrujúc znova moju vďačnosť za vašu návštevu, dovoľte mi pri rozlúčke s vami zanechať vám tú istú výzvu, ktorou sa obrátil Kristus na Šimona Petra: "Duc in a/turn - Zatiahni na hlbinu" (Lk 5,4). Je to výzva, ktorú neprestajne cítim zaznievať vo svojom vnútri. V týchto chvíľach sa ňou obraciam i na vás.
5. Putujúci Boží ľud na Slovensku, zatiahni na hlbinu a napreduj na oceáne tohto nového tisícročia, majúc pohľad upriamený na Krista. Hviezdou na tejto ceste nech ti je Panna Mária, Matka Vykupiteľa. Nech ťa ochraňujú tvoji patróni Cyril a Metod, uctievaní spolu s toľkými hrdinami viery, z ktorých niektorí zaplatili vlastnou krvou svoju vernosť Evanjeliu. S týmito želaniami zo srdca udeľujem vám, vašim drahým a celému slovenskému národu osobitné apoštolské požehnanie.
Ján Pavol II.



„Vďačnosť za odkaz znamená aj nezabúdať naň“
Homília pri ďakovnej národnej púti v Bazilike sv. Petra v Ríme 14.
februára 2004

Vážený pán prezident, vážení predstavitelia verejného života, ctihodní bratia v biskupskej službe, bratia kňazi, rehoľné sestry a bratia, milí seminaristi, drahí pútnici!
Dnes, na sviatok sv. Cyrila a sv. Metoda, spolupatrónov Európy a apoštolov slovanských národov, prichádzate do Ríma poďakovať sa pápežovi Jánovi Pavlovi II. za jeho pamätnú tretiu návštevu na Slovensku. Toto poďakovanie začíname pri hrobe a pri katedre apoštola Petra. Svätý Otec prišiel do našej krajiny ako nástupca sv. Petra a hlava Katolíckej cirkvi na pozvanie vlády a biskupov. Mnohé národy pozývali tohto velikána súčasných dejín, ktorého po dvadsiatich piatich rokoch na Petrovom stolci považujú za najvyššiu mravnú autoritu na svete. Nemohol všetkým vyhovieť. Viacerí sa pýtali, prečo práve malému Slovensku venoval svoju už tretiu návštevu, ktorá nebola pre neho oddychom ani prázdninami, ale vyžadovala si najmä v jeho veku a pri jeho zdravotnom stave veľa obetavosti a mimoriadnej pozornosti. Každé jeho slovo, pohľad, gesto, ba ešte aj mlčanie, celá jeho prítomnosť medzi nami – to všetko bolo výrečnou odpoveďou na túto otázku.
Za čo teda chceme poďakovať Svätému Otcovi?
Jednoducho za lásku k malému Slovensku. On sa ňou netají. Už na letisku v Bratislave jeho prvé slová boli: „Ďakujem Pánovi, že mi doprial už po tretí raz vstúpiť na milovanú slovenskú zem. Prichádzam ako pútnik evanjelia, prinášajúc všetkým pozdrav pokoja a nádeje.“ Tú zem po prvý raz pobozkal 22. apríla 1990 na mokrom trávniku vajnorského letiska, keď vystúpil z vrtuľníka, potom znovu, už ako zem Slovenskej republiky, roku 1995. S tou istou láskou, s akou sa pozeral na Slovensko z tatranských štítov, s akou sledoval ako krakovský arcibiskup náboženský útlak a vysviacal našich tajne študujúcich kňazov; s láskou, ktorú nám za neslobody prejavil, keď najprv ako kardinál spolu s veľkým poľským prímasom Wyszyńským a neskôr ako pápež navštívil Ústav sv. Cyrila a sv. Metoda v Ríme; s láskou, s akou už roku 1979 chcel osobne vysvätiť za biskupa Slováka, s akou vymenoval, len čo to mohol slobodne urobiť, diecéznych i pomocných biskupov, ba aj druhého slovenského kardinála.
Nezabúdame ani na jeho druhú návštevu, na zasvätenie našej vlasti Sedembolestnej, patrónke Slovenska, v Šaštíne, na stretnutie s mládežou v Nitre, na svätorečenie košických mučeníkov, na gréckokatolícke vešpery v Prešove, na Mariánsku horu v Levoči a na krátky odpočinok v Tatrách.
Ale vráťme sa ešte k poslednej ceste. Ňou chcel Ján Pavol II. Doplniť návštevu v diecézach, ktoré predtým nenavštívil, a to trnavskú katedrálu, kde si v podvečer prvého dňa ako „najvzácnejší hosť v histórii Trnavy“ uctil obraz Matky Božej, potom Banskú Bystricu, Rožňavu a na sviatok Povýšenia Svätého kríža Bratislavu, kde vyhlásil za blahoslavených prvú slovenskú ženu, sestru Zdenku Schelingovú, a biskupa Vasiľa Hopka.
Tieto a mnohé iné prejavy vzácnej pozornosti Svätého Otca svedčia o jeho láske k Slovensku, o láske, ktorá hovorí nielen slovami, ale aj obetavým mlčaním, prípadne aj bolestným úsmevom a pohľadom na jasajúce zástupy. Takého sme ho videli, najmä keď v Petržalke sedel pod výrazným krížom, ktorý sa týčil za oltárom. Jeho návšteva bola ako Boží úsmev, ako lúč svetla cez chmáry dosť nepokojných časov. Preto za ňu už touto eucharistickou obetou ďakujeme na prvom mieste dobrotivému Bohu. Po nej stretneme Svätého Otca a budeme mu ďakovať predovšetkým za lásku, ktorú nám pri tejto ceste ukázal novým, presvedčivým spôsobom.

Vďaka za odkaz
Bratia a sestry, naše poďakovanie by nebolo trváce ani úprimné a dôsledné, keby sme zabudli na odkaz, ktorý nám Ján Pavol II. svojou návštevou zanechal. Je to odkaz milujúceho otca a priateľa, ktorý nás pozná a vie, čo práve najviac potrebujeme. Sú to slová jemného, ale nie povrchného povzbudenia, ktoré dvíhajú, vlievajú nádej a odvahu pred ťažkosťami, slová adresované všetkým - ako sa doslova vyjadril ihneď pri príchode -, „ktorí na tejto slovenskej zemi žijú v práci, utrpeniach i v nádejach... Nech vám všetkým Boh dá dar pokoja, prosperity a úprimnej jednoty v bratskom duchu a vo vzájomnom porozumení“. Kto by mohol poprieť, že tými jednoduchými, dobrosrdečnými slovami Svätý Otec vyjadril základnú potrebu našej slovenskej spoločnosti? Kto ju však postrehol, vzal vážne, analyzoval do všetkých dôsledkov a začal zodpovedne uskutočňovať?
Je zaujímavé, ako hodnotí Ján Pavol II. našu históriu: „Na vytváraní občianskych a náboženských dejín Slovenska svojím prínosom prispeli aj odvážni a horliví svedkovia evanjelia, ktorých by som tu všetkých chcel s vďakou vyzdvihnúť. Mám na mysli hlavne slávnych bratov zo Solúna, svätých Cyrila a Metoda, apoštolov slovanských národov, ale aj ostatných, ktorí preukázali svoje čnosti v obetavej službe Bohu a blížnym. K nim teraz pribudnú biskup Vasiľ Hopko a rehoľná sestra Zdenka Schelingová... Všetci zanechali plodné brázdy dobra v kultúre slovenskej spoločnosti. Dejiny tejto zeme sa takto vo veľkej miere javia ako dejiny vernosti Kristovi a jeho Cirkvi.“ Tieto slová ocenenia kresťanskej cyrilo-metodskej tradície a jej prínosu v našich dejinách z úst takej vysokej svetovej autority sú nám vzácne najmä dnes, keď sa znovu začínajú objavovať hlasy, ktoré by chceli zatlačiť vieru do sakristie a vylúčiť ju z každého spoločenského diania, ba ešte aj vymazať ju z našej histórie. Vylúčiť Krista z našich dejín značí poprieť naše dejiny! Na to nemajú právo nijaké staré ani nové ideológie. „Dajme priestor Bohu!“ povzbudil nás pápež v Banskej Bystrici. A v pamätnej homílii v Petržalke nás ešte raz takto oslovil: „S pocitmi najhlbšej lásky pozdravujem teba, milovaný slovenský národ... Vzdávam vďaky Bohu za teba, že si si aj v ťažkých chvíľach dokázal zachovať vernosť Kristovi a jeho Cirkvi. Povzbudzujem ťa: nikdy sa nehanbi za evanjelium!“
Vernosť Kristovi a jeho evanjeliu nie je len odkaz našej dávnej i blízkej minulosti, ale aj vzácna hodnota, ktorá má obohacovať a oživovať náš konkrétny, každodenný život - tak súkromný, ako aj verejný. A tu sa odkaz Svätého Otca stáva nástojčivo dôležitým pre celú našu spoločnosť. Už v krátkom príhovore v trnavskej katedrále vyzval veriacich, aby nielen pestovali v srdciach vedomie Božej prítomnosti, ale aby sa v každodennom živote stali „ohlasovateľmi i svedkami milujúcej a spasiteľnej Božej prítomnosti v dnešnom svete“. V Banskej Bystrici, kde na historickom námestí znovu tróni socha Nepoškvrnenej, ktorú režim odstránil, nám na príklade svojej matky ukázal, že Boh „má rád do činenia s osobami zodpovednými a slobodnými“. Naznačil nám aj cestu k vyzretej slobode a zanechal nám dôležitý odkaz, ktorý svedčí o jeho bystrom pozorovaní našej skutočnosti, keď pred pozorným davom vyhlásil: „Dnes je nevyhnutné učiť sa slobode.“
Sloboda je veľká hodnota, ale prináša aj riziko a možnosť zneužitia. Sloboda nie je svojvôľa ani sebecké uplatňovanie vlastných hospodárskych, politických, sociálnych, osobných záujmov na úkor, alebo dokonca s potlačením iných. Vyzretá sloboda je predovšetkým zodpovednosť. U rodičov je to zodpovednosť za výchovu detí, starostlivosť aj o ich ľudský a duchovný rast. Biskupom pripomenul Svätý Otec viacero povinností: starať sa o ľudskú, duchovnú a kultúrnu formáciu v seminároch, ktorá je potrebná aj v mužských a ženských reholiach. Tiež s dôverou, múdro spolupracovať s laikmi, ktorých poslaním je napĺňať časný poriadok kresťanským duchom. V dnešných, pre mnohých ťažkých časoch sa stala veľmi aktuálnou výzva pastierom, aby sa starali o slabých a chudobných a s pastoračnou zanietenosťou stáli pri nezamestnaných, zaoberali sa ich zložitou situáciou a povzbudzovali všetkých zodpovedných vytvárať nové pracovné príležitosti najmä pre mladých. Narážka na vysokú nezamestnanosť a útek vzdelaných a pripravených ľudí do cudziny je tu jasná, ale výzva pastierom je nová a naliehavá. Pritom však pastieri duší nemajú zanedbávať evanjelizáciu a katechézu, ktorá ostáva ich prvoradým poslaním.
Zodpovedná a vyzretá sloboda sa má prejaviť i u verejných činiteľov. Ozajstná sloboda neznačí nadvládu jednej ideológie alebo skupiny a potláčanie spravodlivých práv iných, nech je to už na hocijakom poli. V slobodnom demokratickom štáte má platiť právo a spravodlivosť pre každého občana, rodinu, záujmovú skupinu a organizáciu. Občania si vytvárajú štát nie na to, aby ich utláčal a nahrádzal pri výchove detí a diktoval im, čo majú veriť a robiť v každej oblasti, ale aby im zaručil zodpovedné slobodné konanie v spoločenskom živote. Štát nemá absolútnu moc, aj keď pokušenie absolutizmu ostáva v ľudskom srdci. V minulosti Slovensko poznalo rôzne druhy absolutizmu. Treba dbať o to, aby sa náboženská sloboda nepotláčala a neobmedzovala pod rozličnými zámienkami, najmä keď ide o výchovu detí. Predstavitelia verejnej moci sú zodpovední pred všetkými občanmi za to, ako slúžia spoločnému dobru. Na spoločné dobro a na zodpovednú slobodu pre každého občana majú byť zameraní všetci verejní činitelia a všetky politické aj iné zoskupenia. Štát a jeho ustanovizne majú zaručiť každému jedincovi a všetkým spoločenstvám, aby sa mohli slobodne rozvíjať z hmotnej i ľudskej stránky.
Dobromyseľná výzva Jána Pavla II. k zodpovednej slobode poskytuje teda veľa materiálov pre vládnych predstaviteľov a verejných činiteľov, aby bez ohľadu na politickú a inú príslušnosť urobili nutné opatrenia na zmiernenie sociálnej situácie najslabších vrstiev obyvateľstva, aby sa postarali o spravodlivosť v používaní spoločných prostriedkov, akými sú verejnoprávne médiá, o ozdravenie morálneho ovzdušia a podobne. Je tu veľa čo uvažovať a najmä konať, aby sa pápežov odkaz stal skutočnosťou. Aby sa naša sloboda stala vyzretou a zodpovednou.
Dnes spoločne ďakujeme Bohu a pápežovi Jánovi Pavlovi II. za tieto dary a odkazy pre dobro nášho Slovenska a všetkých jeho obyvateľov. Ako to spievali naši otcovia a ako to aj my dnes povďačne prinášame pred nebeského Otca: „Aby bola šťastná slovenská krajina.“