Anton Jaslovský

Žeby pomaličky naspäť ?...

”Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí” – toto odhodlanie štúrovského pokolenia je stále správne a aktuálne. Riadili sa ním všetci, čo mali na mysli priaznivý život a rozvoj slovenského ľudu, ktorý priebehom rokov boja za svoju existenciu sa stal uvedomelým národom so všetkými charakteristikami, aké patria národu. Neodmysliteľnou charakteristikou národa je jeho štátna samostatnosť. To si uvedomuje každý národ, lebo len s touto bezpodmienečnou vlastnosťou ho považujú za rovnocenného partnera iné národy. Takto sebavedome vystupuje dnes aj slovenský národ v svojej Slovenskej republike, ku ktorému však patria aj jeho príslušníci, ktorí žijú mimo územia tejto republiky. Takýto je postoj teraz bežný u všetkých národov.
Kým veľké národy a štáty nemali ťažkosti so svojou existenciou, dejiny ukazujú, že malé národy museli o tento nárok, o toto právo neraz dlho a ťažko zápasiť. A zápasia ešte stále, čo plne chápeme, lebo touto cestou sme prešli aj my.
Terajšie slovenské pokolenia - tak výrazne zaujaté úsilím o svoju existenciu a finančné zlepšovanie - ak chce úspešne napredovať, musí si byť plne vedomé hodnoty svojej slobody a samostatnosti. Ani po vstupe do EÚ nemôže podľahnúť nástrahám regiónov, v ktorých je skrytá výhoda i nevýhoda, a tie treba dobre rozlišovať. Cesta histórie nie je bez prekážok, nie je priama, sú na nej obchádzky, zákruty i pády. Tak to bolo i na našej slovenskej ceste. “Kto dobre rozlišuje, dobre učí ” (resp. kto presne myslí, presne sa aj vyjadruje – pozn. redakcie), hovorili v minulosti po latinsky. Platí to však aj teraz. Pre samostatnosť Slovenska sú 30. október, 14. marec a 1. január významnejšie dáta ako 28. október. To by bola cesta naspäť, po ktorej by slovenský národ nechcel znova kráčať, lebo nebola ľahká a slobodná. Dejiny – prežili sme ich a prežívame - nech sú pre nás učiteľkou života! Buďme však ich učenlivými a usilovnými žiakmi!