Ladislav Lysák

Kresťanstvo a medzinárodné vzťahy Slovenska

(Pokračovanie z predchádzajúceho čísla)

Boj za obnovenie samostatnosti a vznik 2. Slovenskej republiky
Slovensko v období 1946-1989 bolo pred svetom kryté dvojitou clonou – unitárneho, či federálneho čs. štátu a príslušnosťou k bloku proletárskeho internacionalizmu. Bolo to tiež obdobie náboženskej neslobody a prenasledovania najmä katolíckej cirkvi a jej predstaviteľov z radov duchovných i radových občanov.
Na obnove samostatnej Slovenskej republiky v r. 1993 má popri domácich aktéroch a účastníkoch nemalú zásluhu veľké množstvo Slovákov doma aj v zahraničí. Predsa mi nedá nepripomenúť, že v ekonomickej oblasti, ale najmä od našich krajanov sme očakávali ďaleko viac, než sa doteraz udialo. Žiaľ, „zásluhu“ na nesplnení našich očakávaní majú obidve strany, i zodpovední predstavitelia všetkých doterajších vlád, počnúc 1. januárom 1993. Pritom príkladov o veľkom prínose krajanských síl na prospech susedných štátov je neúrekom. Či už ide o Maďarov, Čechov, Poliakov, ale i ďalších.
Najmä know-how a dôležité kontakty našich krajanov na zahraničných partnerov mohli pomôcť prekonať prvé kroky SR na medzinárodnej scéne.
Doteraz nenaplnené myšlienky súčinnosti so zahraničnými Slovákmi (veľká česť výnimkám) sú zároveň predpokladaným potenciálom posilňovania medzinárodných pozícií Slovenska do budúcnosti.
Veľmi dôležité pre zlepšenie postavenia SR v medzinárodných vzťahoch je uvedomiť si, že zahraničná politika je integrálnou súčasťou a súčasne pokračovaním vnútornej politiky štátu. Tu sa nakopilo za prvých desať rokov terajšej SR nemálo problémov, ktoré si nárokujú koncentráciu úsilia tých najlepších síl za urýchlené zásadné zlepšenie postavenia Slovenska v medzinárodných vzťahoch.

Slovenská republika aktívnym subjektom na medzinárodnej scéne
Zásluhou ušľachtilých snáh a rozhodných krokov celého spektra národných - v rozhodujúcej miere kresťanských - síl je dnes Slovenská republika aktívnym subjektom na medzinárodnej scéne. Slovensko má v súčasnosti:
- zastupiteľské úrady - veľvyslanectvá v 65 štátoch (plus pobočku ZÚ SR v Nemecku),
- 7 generálnych konzulátov,
- 2 misie (NATO, ES),
- 6 stálych misií,8 Slovenských inštitútov
- 4 generálne honorárne konzuláty.
Bilaterálne vzťahy má SR prakticky so všetkými 191 členskými štátmi OSN. A okrem toho aj s ďalšími krajinami, resp. nesamostatnými teritóriami.
Osobitný význam majú vzťahy s Vatikánom. Ako pri zrode nášho národa a jeho prvej štátnosti, tak aj teraz kresťanstvo a jeho najvyšší predstaviteľ prispievajú významnou mierou k posilňovaniu poznania a pozícií Slovenska a Slovákov vo svetových reláciách.
V krátkom čase už tretia návšteva charizmatického Svätého otca v Slovenskej republike je pri jeho predimenzovanom programe a zdravotnom stave činom mimoriadne vzácnym. Svedčí o hlbokom vzťahu Svätého otca k našej vlasti. A dve návštevy pápeža v priebehu jednej dekády, to je nielen prejav vzácnej priazne najvyššieho predstaviteľa Svätej stolice k slovenskému národu, ale aj pozitívny výraz vatikánskej diplomacie k samostatnému Slovensku.
Vďaka pápežovej návšteve videli milióny ľudí na celom svete televízne prenosy zo Slovenska a po takmer celý týždeň sledovali vo svetových médiách jeho slová pre Slovensko a svet v 21. storočí. Tento neoceniteľný prínos kresťanstva a jeho najvyššieho predstaviteľa pre priblíženie a hlbšie poznanie Slovenska v Európe i v ostatnom svete je dobrým výsledkom snáh tých, ktorí k tomu aktívne prispeli.
Popri rozsiahlych bilaterálnych vzťahoch je Slovenská republika agilná v multilaterálnej spolupráci. Slovensko má v súčasnosti pomerne aktívnu účasť v celom rade dôležitých medzinárodných organizácií. Slovenská republika je aktívnym členom viacerých orgánov, agentúr a projektov OSN (FAO, ILO a pod.), je členom OECD, WTO a desiatok ďalších významných medzinárodných medzivládnych aj mimovládnych organizácií.
Napriek týmto postupne sa zlepšujúcim organizačno-inštitucionálnym pozíciám SR v medzinárodných reláciách netreba zabúdať, že Slovensko je nedostatočne známe a nezriedka si ho aj významní politici (aj iní v tlači, atlasoch, učebniciach, internete a i.) mýlia so Slovinskom. Je to nedobrá vizitka zahraničnej politiky a zahraničnej služby Slovenskej republiky. Ale aj ostatných kompetentných, vrátane kresťanských inštitúcií.
Veľké škody obnovenej republike narobila opozícia v r. 1994-98 spochybňovaním nielen vtedajšej vlády a jej predstaviteľov, ale aj dobrých výsledkov v domácej i zahraničnej politike (podobnosť s dehonestáciou výsledkov 1. SR nie je náhodná). To sa muselo odraziť a v mnohom pretrváva v zdržanlivosti zahraničných partnerov voči nám. Vrátane nadmernej ostražitosti žiadúcich investorov, ktorí svoje zámery realizovali nezriedka u našich blízkych i vzdialenejších konkurentov na medzinárodnej scéne.
V tejto súvislosti hodno pripomenúť nedobrý a škodlivý vzťah časti našich kultúrnych činovníkov -funkcionárov i „bavičov“-, ktorí ďaleko prekračujú mieru zdravej kritiky a satiry a, najmä od roku 1998, bez ostychu dehonestujú slovenské vlastenectvo a servilne obdivujú vlastenectvo iných národov a národností. Hodno im pripomenúť výsledky skúmania svetoznámeho amerického futurológa Johna Naisbitta, že „...čím väčšmi sa vzájomne ovplyvňujeme, tým väčšmi sa usilujeme udržiavať si vlastné tradície.“ a „Zoči-voči rastúcej homogenizácii všetci sa budeme sústreďovať na zachovanie našej identity, či už ide o identitu náboženskú, kultúrnu, národnú, jazykovú alebo rasovú.“ (Megatrendy 2000, Bradlo, Bratislava 1992, s. 124)

Globalizácia, jej dominantné subjekty a Slovenská republika
Je celkom prirodzene, že eminentný záujem na prehlbovaní globalizácie majú najsilnejšie štátne, hospodárske, spoločenské a politické inštitúcie, ktorým vnútorný potenciál už neposkytuje dostatok priestoru pre ich podnikateľskú činnosť alebo iné aktivity. Na najvyššej úrovni ide o neveľké skupiny oligarchov, pre ktorých sa národné, regionálne, či dokonca transnacionálne inštitúcie a hranice stali nežiadúcou bariérou pri presadzovaní ich záujmov. Ich základným záujmom sa stalo vytvorenie bezbariérového, jednotného, celosvetového priestoru pre pohyb tovarov, služieb, osôb a informácií. Pod humánnym kepienkom presadzovania myšlienky celosvetovej liberalizácie a demokracie nekompromisne presadzujú svoje záujmy. Popri niektorých pozitívach (zvyšovanie úrovne a rýchlosti šírenia nových technológií, informácií, likvidácie niektorých epidemických chorôb a pod.) prináša globalizácia niektoré škodlivé, až likvidačné dôsledky v ekologickej, sociálnej, kultúrnej, národnej a iných oblastiach najmä menších a slabších regiónov, štátov či komunít.
Známy nostiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu a bývalý vrcholový predstaviteľ Svetovej banky Joseph Stiglitz upozorňuje, že globalizácia založená na nečestných pravidlách hry, v dôsledku čoho priepasť medzi bohatými a chudobnými na tejto planéte je čoraz väčšia (približne jedna miliarda ľudí musí vyžiť z menej než jedného dolára denne a tento počet rastie). Upozorňuje, že Svetová obchodná organizácia (WTO) neprebojúva dostatočne zásady voľného obchodu. Svoje záujmy si v nej presadzujú práve silné priemyselné štáty. Napriek množstvu kôl rokovaní už v GATT v poslednom kole jej rokovaní dosiahli, že najchudobnejšie štáty sveta boli prinútené otvoriť svoje trhy pre produkty hospodársky vyspelých štátov, ale USA a EÚ si zachovali ochranné bariéry pre svoje vysoko subvencované poľnohospodárstvo. ("To je nečestná agenda").
Nebezpečím pre národné záujmy menších ekonomík, vrátane slovenskej, je, že sa tým pod kepienkom rôznych globalizačných hesiel pootvárajú dvere pre agresívne pôsobenie proti národnoštátnym záujmom.
Bez zábran silnejú u nás ambície iredenty, obsadzovanie zodpovedných miest v štátnom aparáte, miestnej správe i zahraničnej službe v mnohých prípadoch nekvalifikovanými alebo zameraním nevhodnými reprezentantmi – detaily snáď ani netreba uvádzať (neplnenie rozhodnutia MS v Haagu o Gabčíkove, zaberanie majetkov a pozícií na slovenskom juhu, aplikácia zákona o zahraničných Maďaroch a pod.). Nemenej znepokojujúce sú silnejúce ambície plazivého bohemizmu v ekonomickej, kultúrnej, školskej, športovej i ďalších oblastiach, svetoobčianstva s jeho silným ekonomickým pozadím a vizionárskymi pohľadmi na našu budúcnosť s čiernodierovým vyústením a rovnako vlastných neduhov - polarizácii našej spoločnosti až do rodinných kruhov, ľahostajnosti a niekedy až národného nihilizmu.
Napriek pomerne rozsiahlej účasti SR v medzinárodných inštitúciách pozorujeme nedostatočný vplyv Slovenska na činnosť inštitúcií s globálnou autoritou i nedostatočnú adaptáciu slovenskej exekutívy, parlamentu, súdnictva na výzvy globalizácie. Napriek tomu, že Slovensko predstavuje – z globálneho hľadiska – neveľkú populáciu, ak nemá prísť o svoju identitu, musia naše aktivity a úloha na medzinárodnom fóre významne presahovať tento kvantitatívny rozmer. Popri konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, stabilite politiky a príťažlivosti kultúry to znamená predovšetkým účasť na činnosti inštitúcií s globálnou autoritou. Konkrétne to znamená predovšetkým vytváranie vzdelanostného a informačného zázemia a suverénny pohyb občanov Slovenska v globálnom komunikačnom priestore (ekonomiky, vedy, kultúry) i na globálnom trhu. Globálny svetový systém nepozná oázy „nedotknuteľnosti“. Aj Slovensko to pociťuje na svojej ekonomike, bezpečnosti, kvalite života ľudí.
Východiskom pre nás je: permanentné monitorovanie globálneho i regionálneho vývoja; systematická prognostická činnosť, prepojená s tvorbou vízií a stratégií rozvoja Slovenska a aktívna účasť v alianciách kooperujúcich štátov so zhodnými záujmami. Významnú úlohu pritom môže – a zrejme musí – zohrať paradigma trvalej udržateľnosti rozvoja a zlepšovania kvality života občanov SR.

Ako v medzinárodnej politike?
Pomôžme si sami aj Boh nám pomôže - spoliehajme sa predovšetkým na vlastné hlavy a na vlastné predlaktia!
Deväťdesiate roky priniesli z pohľadu svetovej diplomacie viacero nových aspektov. K najvážnejším z nich patrí presun ťažiska diplomacie od klasickej politickej smerom k bezpečnostnej, legislatívnej a ekonomickej dimenzii. Pričom práve posledne menovaná dimenzia prelína celé spektrum diplomacie. A sú to práve najvyspelejšie i perspektívne ekonomické celky (vrátane USA, štátov Európskej únie, Japonska, Indie, Číny, Ruskej federácie atď.), ktoré výrazne posilňujú ekonomické misie na úkor ostatných zložiek zahraničnej služby svojich štátov. Konkrétnym presvedčivým dôkazom tejto tendencie je postup Spojených štátov amerických, ktoré presúvajú okolo dva a pol tisícky diplomatických postov z vyspelých do rozvojových štátov posilňovaním najmä ekonomických postov. Prezident USA Clinton to vyjadril jednoznačne (New York Times), keď zdôraznil, že najviac je hrdý na úspech, ktorý dosiahol prepojením americkej zahraničnej a domácej politiky a tým vytvorenie veľkého množstva pracovných miest.
V Slovenskej republike máme v tomto smere – diplomaticky vyjadrené - značný kus cesty ešte pred sebou. Vynára sa tu aj otázka: ako by mohli kresťanské sily pomôcť v tejto oblasti. V zastupiteľských úradoch a misiách SR prolonguje predimenzovanosť politickej reprezentácie, ktorá v mnohom vyplýva aj z prekotnej výmeny odborníkov pri striedaní vládnych garnitúr v SR nominantmi politických strán bez ohľadu na uvádzané tendencie vo svetovej diplomacii a celkové predpoklady nominantov.
Ak má Slovensko dosiahnuť kvalitatívnu zmenu účinnosti zahraničnej politiky a osobitne v ekonomickej oblasti, je potrebné hľadať cesty a dospieť k zhode koaličných i opozičných reprezentácií aspoň na zásadných otázkach zahraničnej politiky a zahraničnej služby.
Zároveň je očividne nevyhnutné vymedzenie kompetencií a hlavne zodpovednosti medzi Ministerstvom zahraničných vecí, Ministerstvom hospodárstva a ďalšími rezortmi a inštitúciami v ekonomickej časti medzinárodných vzťahov.
V súčasnosti v zameraní ekonomickej dimenzie diplomacie SR, podľa nášho názoru, prevláda legislatívny prístup, najmä v multilaterálnej oblasti. Je to zrejmé, napríklad, z osobitného dôrazu na legislatívne aspekty prípravy na vstup do Európskej únie (1. 5. 2004), prípravy na vstup do NATO, pôsobenie v Organizácii pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), aktivít v rámci orgánov a projektov OSN, pôsobnosti vo WTO i v ďalších medzinárodných organizáciách.
Z hľadiska rozsahu ekonomiky a geoekonomickej a geopolitickej polohy Slovenska je úlohou slovenskej diplomacie (i pri tlaku aktuálnych úloh) osvojovať si a súčasne terajším podmienkam primerane aplikovať poznatky najúspešnejších zahraničných služieb. Tak zo skoršej histórie (napr. zo začiatku nášho letopočtu známy prvý diplomatický kódex Manu), či neskoršej francúzskej, britskej, ruskej, nemeckej a ďalších európskych a novšej, dôraznej ekonomickej diplomacie USA.
Veľmi pozoruhodná je pre nás ekonomická diplomacia Belgicka. V dostupnej literatúre (vrátane internetu: Historical Patterns in Economic Diplomacy) máme možnosť poznať na analýze troch storočí systém formovania, kontinuálneho sledovania a vyhodnocovania výsledkov ekonomickej diplomacie, ktorá je jedným z dôležitých pilierov úspešnej belgickej ekonomiky. Poznámka: to, že hlavné mesto Belgicka je zároveň metropolou EÚ, nie je náhoda, ale výsledok systematickej zahraničnej politiky neveľkého, no úspešného štátu.
Úloha zahraničnej politiky SR a každého slovenského diplomata, práve v terajšej etape prípravy na vstup do EÚ, spočíva v oveľa intenzívnejšom, systematickom koncentrovaní a vyhodnocovaní poznatkov o predpokladoch efektívnej účasti SR v medzinárodných ekonomických vzťahoch. Na všestranný prospech.
(Dokončenie v budúcom čísle)