Za Pavlom Števčekom - Opäť zlá správa pre Slovensko

Opustil nás Pavol Števček , literárny kritik, historik, publicista, poslanec NR SR v druhom volebnom období. Bojovník podstupujúci obeť za prosté uznanie svojho národa, za práva svojho ľudu. Diagnostik chorôb spoločnosti, nachádzajúci východiská z nich. Bol to muž svetovo rozhľadený, ale pevne zakotvený v našej kultúre, literárnej vede a národe. V svojom poslednom článku zaoberajúcom sa súčasnou novinárskou praxou napísal: Majiteľom i garantom pravdy je vlastník média. Nie akási kultúra, nie čistota a pravosť slova, nech by bolo zo zlata a pochádzalo z najľudskejších úst človeka Napriek tomuto smutnému konštatovaniu Pavol Števček nestál v úzadí, hľadal cesty ako von z krízy žurnalistiky. Oponent mu nebol protivníkom. Števček nebol moralizátorom za každú cenu. Jeho poslaním bolo slúžiť a to do posledného dňa svojho života svedomito plnil. Bol pokračovateľom Matušku i Mináča v ich pracovitej múdrosti. Súpútnikom Ladislava Ťažkého a kritikom najvýznamnejšej plejády desiatky slovenských spisovateľov. Verným priateľom kardinála Jána Chryzostoma Korca. Bol to evanjelik rázusovského rozmeru s úprimným uznaním a obdivom k veľkému podielu katolíckych vzdelancov na obrode slovenského národa. V posledných piatich rokoch sme sa stretávali často. Boli sme si blízki, pôsobili sme v jednom poslaneckom klube. Aj tu platí zásada, že medzi blízkymi sa nájdu ešte bližší. Tak to bolo aj v mojom vzťahu s Pavlom Števčekom. Nie pre našu bujnú bielovlasosť, ako si z nás niektorí uťahovali. Rozumeli sme si a aj nevypovedané myšlienky jedným i druhým si vzájomne korešpondovali. Jeho vystúpenia v parlamente na obranu Matice slovenskej, k Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov a ďalšie vystúpenia boli syntézou politiky a mravnosti. Slovensko naše samotýrané, nemalo dosť uší na jeho vypočutie. Možno čas na poctivé prečítanie posolstiev Pavla Števčeka ešte iba príde.. Takto som poznal priateľa Pavla Števčeka. Vo venovaní v knihe Zápisy zápasov mi napísal: za krásne vzorný vzťah nielen k tejto knižke. Ďakujem, Julko, nezabudnem. Paľo Števček .Ubezpečujem Ťa, Paľko: napĺňa ma hrdosťou, že si mi bol priateľom. Ťažko mii padne to neúprosné slovíčko „bol“. Skutočnosť je však neúprosná. Pavol Števček bol od začiatku svojho pôsobenia verným obrazom Slovenska. PhDr. Pavol Števček, CSc., sa narodil vo Vavrišove 25. júna 1932. Pôsobil v literárnej vede od polovice päťdesiatych rokov. Od roku 1955 pôsobil v Kultúrnom živote. V rokoch 1963 až 1967 bol jeho šéfredaktorom. V rokoch 1967- 1970 pracoval v Ústave slovenskej literatúry SAV. Po nútenej odmlke viedol Literárny týždenník v rokoch 1990 – 1994. Od roku 1994 pracoval na Ministerstve kultúry. Práca v spomínaných časopisoch a ich postoje v zlomových obdobiach slovenských dejín orientovali jeho esejistiku vo sférach kultúrnej a politickej publicistiky. Ako novinár nepodľahol tlaku mocných, zachoval si čistý štít a morálny kredit. Na postoch, ktoré zastával zanechal dielo, ku ktorému sa budú s úctou vracať ešte mnohé generácie. Pavol Števček odišiel, spomienky a jeho dielo zostanú. Celkom isto viem, že slovenskej spoločnosti bude chýbať. Vďaka Paľko! Viac v tejto smutnej chvíli vypovedať nevládzem. Július Binder PhDr. PAVOL ŠTEVČEK, CSc. (25. 6. 1932 Vavrišovo - 28. 2. 2003 Bratislava), popredný literárny kritik a historik, člen Spolku slovenských spisovateľov. Absolvoval štúdium slovenčiny a literárnej vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Bol redaktorom i šéfredaktorom časopisu Zväzu slovenských spisovateľov Kultúrny život. Pôsobil v Ústave slovenskej literatúry SAV. Začiatkom sedemdesiatych rokov bol negatívne hodnotený za postoje v rámci demokratizačných úsilí v predchádzajúcom desaťročí. Pôsobil ako redaktor vydavateľstva Obzor, vedecký pracovník a riaditeľ Ústavu umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie. V 90. rokoch bol šéfredaktorom časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník, predsedom Spolku slovenských spisovateľov, generálnym riaditeľom sekcie koncepčných činností Ministerstva kultúry a poslancom Národnej rady SR. Literárnej kritike sa venoval od polovice 50. rokov. Jeho doménou boli recenzie, odborné štúdie, eseje a kultúrnopolitické reflexie. Vydal knižné publikácie Nová slovenská literatúra (1964), Návrat k literatúre (1967), Dotyky slova (1978), Súčasná slovenská literatúra (1979), Kritické miniatúry (1988). Knihu Modifikácie (1971) zošrotovali. V Dejinách slovenskej literatúry (1960, 1984) je autorom častí o vývine slovenskej poézie, literárnej vedy a kritiky po druhej svetovej vojne. Jeho najnovšími knižnými dielami sú Zápisy zápasov (2002) a Podľa vzoru človek (2002). Hľadanie tvorivých a spoločenských súvislostí v bádateľskej činnosti Pavla Števčeka je navždy zapísané v pamäti slovenskej literatúry. Ján Tužinský, predseda SSS Pavol Janík, tajomník SSS