Treba vypočuť aj druhú stranu

Táto právnická zásada, známa už od najstarších čias dejín práva v európskom priestore, zdobila od stredoveku priečelia justičných palácov a súdnych siení, ba bola aj vládnym heslom mnohých kráľov a cisárov. Darmo by sme ju však hľadali v oficiálnych prameňoch rímskeho práva (Ius Romanum). Historici ju pripisujú až Lotharovi zo Supplinburgu (Sasko), ktorý sa stal cisárom Rímskej ríše v roku 1125 a je známy ako veľký podporovateľ nemeckej kolonizácie smerom na východ. Zmysel tejto právnickej zásady, ktorá odráža prirodzenú požiadavku vrodeného citu spravodlivosti, zaznamenal však už rímsky filozof Lucius Aennaeus Seneca v prvom storočí kresťanského letopočtu. V jeho diele Medea (2, 2, 199) čítame: „Kto rozhodol o niečom spornom bez vypočutia druhej strany, aj keby správne rozhodol, nekonal spravodlivo.“
Tieto veci mi ožívajú v pamäti, keď počúvam a čítam rozličné správy a mienky o súčasnej medzinárodnej politickej situácii, ktorej ústrednou témou je hrozba najbližšej vojny kontinentálnych, ba až globálnych rozmerov. Masmédiá bombardujú naše vnemové orgány prakticky výlučne správami a argumentami jednej strany. Preto som sa potešil, keď som v jednom z najrozšírenejších talianskych ilustrovaných týždenníkov (náklad vyše dvoch miliónov) čítal rozhovor s Dr. Šadounom Hamamdim. Je to jeden zo špičkových ekonomických odborníkov Iraku, ktorý zastáva aj funkciu predsedu irackého parlamentu.
Dr. Šadoun Hammadi najprv naznačil niektoré zarážajúce črty súčasnej spločensko-ekonomickej situácie svojej krajiny. Vyhlásil, že 49 % irackých rodín dnes nezarába toľko, aby mohli pokryť najzákladnejšie životné potreby. Iba 43 % mužov a 10 % žien v pracovnom veku je zamestnaných, ostatní sú bez práce. Následkom toho je aj prudký úpadok alfabetizácie ľudu. Zatiaľ čo ešte v roku 1985 bolo 89 % občanov schopných čítať a písať, v roku 1997 ich už bolo iba 57 %. Jedna tretina detí do 5 rokov trpí chronickým nedostatkom potravy. To sú iba niektoré z kritických, až tragických následkov medzinárodnej izolácie a tvrdých sankcií embargovej povahy, ktoré udusili veľkú časť obchodu a ekonomického potenciálu inak bohatého štátu s jeho 20 miliónmi obyvateľov. Naftové ložiská Iraku sa pokladajú za druhé najbohatšie na svete.
O genéze súčasného konfliktu Dr. Šadoun Hammadi hovoril: „Medzi 14. májom 1991 a 3. augustom 1998 sme museli pripustiť 269 inšpekcií Organizácie spojených národov. Vykonávalo ich spolu 3 595 inšpektorov. Prekontrolovali 3 392 objektov a do 665 z nich nanútili nepretržité elektronické monitorovanie (24 hodín denne). V celom tom období nezaregistrovali ani jedno konkrétne zistenie o zbraniach v Iraku. Preto USA a Veľká Británia veľmi dobre vedia, že nevlastníme žiadne zbrane hromadného ničenia a následne aj súčasná inšpekčná misia OSN nemá vôbec zmysel. Všetky rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN zaručujú práva a teritoriálnu suverenitu Iraku, ale Angličania a Američania dennodenne narušujú náš vzdušný priestor a bombardujú naše mestá, pričom prichádzajú o život aj civilné osoby. Nejestvuje žiadne rozhodnutie OSN, ktoré by vyžadovalo zvrhnutie legitímnej vlády Iraku, ale každý deň Američania a Angličana vyhlasujú, že idú do vojny, aby dosiahli práve tento cieľ.“
(msd)