Peter Chorvát

Predpôstne básne

Absolútna báseň


L
N
K

LNK

EL
EN
KA

ELENKA



ja ty taj


jarka ak raj
aróma amora
je len a nádej je daná nelej
naň
i čo ti do vena nevody točí
a nedá deň a
i nematím mi ťa mení
ťa mať

tebou tu obeť
mám


Srdcový sonet
sonet pre (So)ňu


Tá, pre ktorú je tento sonet,
má pre mňa v svojom srdci iba zlo.
To moje zas len za ňou stone
a od jej chladu v lete zamrzlo.
Lásky za sebou pália city,
liehom sa hasím vyše mesiaca.
Človek to predsa trocha cíti,
zvonka som ľad, čo vnútri krváca.
Zostala po nás v oboch prázdnota –
to je tak všetko, čo nás spája.
Asi sa bielou mašľou omotám
a budem visieť ako pajác.
No ešte pred tým napíšem ti list:
– Preboha, drahá, nemohla si prísť?

O slobodnej vernosti


Premilujem si ťa
k duši

A v tom speve bude
plný čas
mesiacov deväť

Trikrát tri

Potom začnem tušiť
že mi
láska
nepatríš


Jesenná z Trenčína


Tabuľka pred vchodom
Vinárne pod hradom:

Varené vínečko
zohreje srdiečko.

Kto by tam len sám stál
v duchu by pripísal:

Srdiečko horúce
len vrelú lásku chce...




Blues o ľudskom srdci


Moje srdce,
to moje arytmické srdce,
pozri naň,
zaplatilo za môj život daň,
za môj život zaplatilo
veru riadnu daň.

Stále v cvale,
ó, stále v divom cvale,
nikdy žiadny klus
nebol v tom nepokojnom svale,
zastaviť ho skús
a už nenahmatáš pulz,
a už nikdy potom
nenahmatáš pulz.

Vystri ku mne dlane,
tak vystri ku mne svoje biele dlane,
nech sa už ten zázrak stane,
na kolenách prosím, Pane,
vystri ku mne aspoň dlaň,
ó, vystri ku mne svoju čistú dlaň,
a ja ti to nepokojné srdce,
to svoje arytmické srdce
do nej dám.

Len do nej dám.