Mikuláš Sedlák

Ekonomika Slovenska popoluškou prvej ČSR

V replike na kritickú správu prezidenta SR o stave republiky z 5.decembra 2003 minister financií jej protirečil okrem iného tým, že prvá ČSR bola v tridsiatych rokoch minulého storočia jednou z najrozvinutejších štátov sveta. „Zabudol“ však povedať, že Slovensko bolo vtedy v polokoloniálnom, či koloniálnom postavení, a že jeho ekonomika sa devastovala, rodiaca sa industrializácia zahrdúsila a krajina živorila.
Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní nastal na Slovensku prudký rozvoj priemyselnej výroby. V rokoch 1867-1910 klesol počet občanov pracujúcich v primárnom sektore z 81% na 61,8%, počet zamestnaných v sekundárnom sektore, t. j. v priemysle a remeslách stúpol z 10% na 18,9% a v terciárnom sektore vzrástol z 9% na 19,3%. V Čechách bola r. 1910 zamestnanosť v primárnom sektore 32,3%, v sekundárnom sektore 40,5% a v terciárnom sektore 27,2%.
Po vzniku prvej Československej republiky r. 1918 bolo preto naliehavou úlohou zabezpečiť hospodársky rozvoj Slovenska urýchlením jeho industrializácie. Vývoj sa však uberal iným smerom.
Po vypuknutí povojnovej hospodárskej krízy /roky 1921-1923/ stala sa priemyselná výroba na Slovensku pre českých podnikateľov málo výnosná, a preto sa jej prevádzka zastavovala. Táto politika vyvolala rast vysťahovalectva.
Hospodárska kríza ustúpila v roku 1924 a priemyselná výroba na Slovensku postupne ožila. K predvojnovej úrovni sa priblížila až r. 1927. Novovybudované závody sa zamerali predovšetkým na tradičné priemyselné výroby /píly, cukrovary, stavebné hmoty/. V tej dobe neexistovala u nás významná strojárska výroba.
V roku 1930 stúpol na Slovensku počet pracujúcich v primárnom sektore oproti roku 1910 o 5,2% a ich podiel tvoril 57,1% pracujúcej populácie. Naproti tomu v Čechách poklesol počet o 21,5% a ich podiel sa znížil z 32,3% na 24,1%. Sekundárny sektor Slovenska bol r. 1930 stále málo rozvinutý, keď jeho podiel na zamestnanosti dosiahol iba 20,5%.V Čechách vzrástol z 40,5% na 42,5%. Na Slovensku bol slabý terciárny sektor, v ktorom pracovalo len 22,4% populácie, zatiaľ čo v Čechách 33,3% ľudí.
Svetová hospodárska kríza, ktorá prepukla r. 1929, postihla v najväčšej miere Slovensko. Drevársky priemysel, ktorý poskytoval najviac pracovných príležitostí, značne obmedzil svoju výrobu, čím stratili najchudobnejšie kraje Slovenska hlavný zdroj zárobku. Prudký pokles zachvátil baníctvo, hutníctvo a železiarstvo.
Hospodárska kríza zasiahla poľnohospodárstvo. V tom čase sa jednoznačne ukázala falošnosť predstavy, že Slovensko má výhradné predpoklady pre rozvoj poľnohospodárstva, a že nepotrebuje vyspelý priemysel.
Určité oživenie priemyslu sa dostavilo počas predvojnovej zbrojnej konjunktúry v druhej polovici tridsiatych rokov, keď sa vybudoval strojársky a zbrojársky závod a rafinéria nafty. R. 1937 činil podiel Slovenska na celoštátnej priemyselnej výrobe 7,8%, keď populácia tvorila 26,6%. Zo sto obyvateľov pracovalo v priemysle Čiech 10,8 a na Slovensku 3,1.
Sociálne pomery na Slovensku boli v rokoch 1934-1937 horšie ako v druhej polovici 1920.rokov. Pretrvávala vysoká nezamestnanosť a existovali hladové doliny. Priemerné denné mzdy robotníkov klesli pod najnižšiu krízovú úroveň a dosiahli ju opäť až r. 1937. Slováci boli naďalej nútení hľadať obživu v zahraničí. Medzi dvoma vojnami opustilo Slovensko 220 000 ľudí.
Do druhej svetovej vojny zostalo Slovensko agrárnou krajinou s nedostatočne rozvinutým priemyslom. Medzi Slovenskom Českom sa vyskytovala veľká priepasť v hospodárskej a sociálnej úrovni. Príčinou tohto stavu bolo, že české vládnuce kruhy nemali záujem o rozvoj Slovenska.

Prof. Ing. Mikuláš Sedlák, CSc.