Ivan P. Rady

Tri knihy jubilujúceho historika

Na jeseň uplynulého roku oslávil v tichosti a bez fanfár 85. narodeniny renomovaný slovenský historik, bibliograf a publicista Hadrián Radváni, Dr. h. c. z Trnavy. Napriek svojmu vysokému veku je obdivuhodne vitálny a naďalej sa neúnavne a s neutíchajúcim zápalom venuje svojím výskumným projektom.
Narodil sa 16. septembra 1918 v Spišskom Podhradí, no už dlhé desaťročia žije a pôsobí v staroslávnej Trnave, s ktorou je spojená aj téma veľkej časti jeho historických bádaní. K jeho „najmilovanejším“ okruhom záujmov patrí výskum dejín kníhtlače na Slovensku a bernolákovskej generácie, čo je možno spôsobené aj tým, že v Trnave dlhé roky býva v dome, kde kedysi sídlila Jelínkova tlačiareň, z ktorej vyšla prevažná časť tlačí bernolákovcov.
Hadrián Radváni oslávil svoje životné jubileum veľmi typicky - prácou. Teda zverejnením výsledkov svojich bádaní. V priebehu pol roka mu vyšli tri knihy, ktoré sú, dalo by sa povedať, akýmsi symbolickým darčekom k jeho životnému jubileu. Každá z nich je svojím spôsobom jedinečná a posúva hranice nášho historického poznania o poriadny kus ďalej.
V lete vydalo Západoslovenské múzeum v Trnave Radvániho publikáciu s názvom Tri generácie bernolákovcov. Táto 250-stranová kniha prináša doteraz najkomplexnejšie bibliografické zhrnutie literárnej tvorby bernolákovcov. Uvádza trikrát viac autorov ako priekopnícka práca I. Kotvana z roku 1957 (309 hesiel autorov a zoznam ich prác, vrátane rukopisných, i súpis 225 titulov anonymných tlačí) a nielenže zhŕňa výsledky najnovších výskumov a poskytuje
vynikajúci pramenný materiál k ďalšiemu štúdiu, ale prináša aj niekoľko nových, doteraz nepoznaných a nepovšimnutých faktov. Autor dokazuje, že pôsobenie Slovenského učeného tovarišstva nemôžeme ohraničiť rokmi 1792-1796, ako to bolo doteraz zaužívané. Aj po roku 1796 sa naďalej vydávali knihy písané bernolákovčinou, ba príslušníci nasledujúcej generácie bernolákovcov boli úplne napojení na skoršiu organizáciu, i keď svoje práce vydávali už aj mimo Trnavy. Najväčšie prekvapenie je spojené s menom Juraja Palkoviča, ktorý pôsobil na začiatku 19.storočia v Trnave ako profesor seminára a knihovník kapitulskej knižnice. Bol zakladajúcim členom Slovenského učeného tovarišstva a mecénom bernolákovcov, najmä Jána Hollého, ktorého diela vychádzali „Nákladem istého Literaturi slowenskég Milowňíka“. Bernolákovčina „fungovala“ aj po uzákonení nového spisovaného jazyka štúrovcami. Napríklad vydania Nového zákona, prevzatého z Palkovičovho Svatého písma z roku 1832, vychádzali aj v druhej polovici 19. storočia a doslova raritou je objav, že jeho posledné vydanie v bernolákovčine vyšlo dokonca ešte aj v roku 1902!
Ďalšia kniha z pera nášho neúnavného „pátrača“ v minulosti Slovenska vyšla presne načasovaná k trnavskej novéne. Útlu, 71-stranovú publikáciu s názvom Panna Mária Trnavská, s peknou plnofarebnou obálkou a množstvom čiernobielych fotografií vydal Spolok sv. Vojtecha na jeseň minulého roka. Kniha pripomenula veľmi zaujímavú časť histórie Trnavy „zázračné slzenie milostivého obrazu Panny Márie Trnavskej“, ktorá už skoro štyri storočia drží ochrannú ruku nad mestom. Kniha ponúka v trinástich kapitolách vyčerpávajúce informácie o historických faktoch, o mimoriadnych a ľudsky nevysvetliteľných udalostiach spojených s obrazom Panny Márie Trnavskej, ktoré sú zaujímavé nielen pre veriacich. Veď, či už tomu človek verí, alebo nie, že Panna Mária Trnavská opakovane ochránila mesto pred rozličnými pohromami, od Turkov až po morovú epidémiu, jej obraz už niekoľko storočí neodmysliteľne patrí k histórii mesta. Čitateľ knihy sa dozvie odkiaľ obraz pochádza, prečo ho vlastne trnavskí veriaci dodnes uctievajú a možno aj pre mnohých „starých“ Trnavčanov bolo prekvapením, keď sa dozvedeli, že úcta k Panne Márii Trnavskej nie je len trnavskou špecialitou - kópie trnavského milostivého obrazu sa nachádzajú a sú uctievané nielen na mnohých miestach na Slovensku (Beckov, Borský sv. Mikuláš, Košice), ale aj v zahraničí, v Maďarsku, Sedmohradsku a v Rakúsku. Autor venuje pozornosť aj barokovej Mariánskej kaplnke pri Dóme sv. Mikuláša, kde je milostivý obraz umiestený, spomína jubileá a slávnosti, ktoré sa v minulosti pri tejto príležitosti v Trnave uskutočnili, pripomína obnovu verejnej úcty po roku 1989 a uvádza aj modlitby, piesne a básne, ktoré vznikli v priebehu stáročí špeciálne na počesť Panny Márie Trnavskej.
Dlhé roky sa tradovalo, že v univerzitnej tlačiarni v Trnave sa tlačili len latinské a maďarské tlače a slovenských bolo iba niekoľko. V skutočnosti ich bolo niekoľko stoviek, ako to rukolapne dokazuje najnovšia publikácia Hadriána Radvániho s názvom Jazykové slovaciká a polyglotné tlače obsahujúce slovenčinu vydané Trnavskou univerzitou v rokoch 1648 - 1777. Knihu, ktorá prináša nový pohľad na produkciu trnavskej univerzitnej tlačiarne a zachytáva celé obdobie jej existencie od polovice 17. storočia, teda od prvých tlačí, až po odchod a presťahovanie Trnavskej univerzity do Budína, vydala Univerzitná knižnica v Bratislave tesne pred Vianocami uplynulého roka. Toto nadčasové dielo, ako píše v úvode knihy Mgr. Miriam Poriezová, je zásadným príspevkom do riešenia problémov slovenských dejín a literatúry.
Hadrián Radváni vo svojej najnovšej práci ponúkol bibliografický súpis chronologicky usporiadaných titulov tlačí, ktoré sú doplnené poznámkovým aparátom, registrami, obrázkami titulných listov i zaujímavými ukážkami slovenských textov v pôvodnom znení. Napriek tomu, že mnohé tlače Trnavskej univerzity sa nachádzajú v domácich i
zahraničných bibliografiách, tento najnovší súpis je prvým, ktorý spomínané jazykové slovaciká skompletizoval v rámci celkovej produkcie univerzitnej tlačiarne. Súpis obsahuje pomerne veľký počet neznámych, prípadne doteraz neregistrovaných tlačí, čo je nesporným prínosom a obohatením poznania celoslovenskej literárnej tvorby v uvedenom období.
Nová kniha mala neobyčajne dlhú cestu. Ako píše sám Hadrián Radváni, pôvodný rukopis ponúkol už roku 1975 Matici slovenskej a hoci ho mali v rukách viacerí znalci, odborné kruhy tvrdili aj naďalej, že z trnavskej univerzitnej tlačiarne vyšlo len zanedbateľné množstvo slovenských prác. I keď rukopis kvôli nezáujmu, či nepochopeniu, ležal skoro 30 rokov v zásuvke, autor sa nevzdal a pokračoval vo svojom výskume. V priebehu rokov viaceré tituly doplnil, iné upresnil a konečný výsledok jeho výskumu je priam ohromujúci. Vo svojej novej knihe ponúka súpis 305 tlačí. Z toho 225 čisto slovenských a 80 polyglotných so slovenčinou. Nie je to len náboženská literatúra, ale i učebnice, polemické diela, kalendáre a slovníky, medzi ktorými je napríklad aj 50-stranový Latinsko-maďarsko-slovenský slovník z roku 1648, ktorý bol nielen prvým slovníkom vytlačeným na území Slovenska, ale aj prvým tlačeným slovenským slovníkom v histórii. Okrem toho niektoré diela vyšli vo viacerých vydaniach, čo tiež dokazuje, že to nebolo len náhodilé, ale cieľavedomé vydávanie slovenských tlačí, pre potreby najpočetnejšej tu žijúcej vrstvy obyvateľstva a Trnavská univerzita sa takto takmer jeden a pol storočia výrazne podieľala na formovaní kultúrneho jazyka a posilovaní národného povedomia Slovákov.
K tomu, aby sa jubilant ako samouk, ktorému sa história stala životným „koníčkom“, prepracoval medzi uznávaných odborníkov, bolo potrebné veľké úsilie, dlhoročná mravčia práca a trpezlivosť, veď za uplynulého režimu mohol publikovať iba sporadicky. Zlom v roku 1989 znamenal pre neho rozlet, i keď dosť oneskorený. Odvtedy mu okrem nespočítateľného množstva publikovaných článkov vyšla vyše polstovka knižných publikácií, z ktorých väčšia časť priniesla objavné poznatky a bude slúžiť ďalším generáciám pri ich ďalších výskumoch ako pramenný materiál. Bádateľskú a publikačnú činnosť Hadriána Radvániho ocenila aj Trnavská univerzita, ktorá mu v novembri roka 1997 udelila čestný doktorát filozofických vied. Dal by Pán Boh, aby jubilant mal i naďalej dostatok duševných i telesných síl a mohol pokračovať vo svojej záslužnej práci.