Anketa
Pýtame sa kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky
Odpovedá Ľubo Roman
Čoskoro sa budú v SR konať v poradí druhé priame voľby prezidenta republiky. Ako je pre súčasné Slovensko typické, servilné a nekvalifikované masmédiá nie sú schopné kriticky a objektívne predstaviť záujemcov o najvyšší post v štáte. Položil som preto vážnym uchádzačom o post prezidenta SR otázky, ako ich priniesla Kultúra v decembrovom rozšírenom vydaní časopisu. Všetci kandidáti obdržali rovnaké otázky v rovnakom termíne. Ako prvý na položené otázky odpovedal ĽUBO ROMAN. Toto poradie teda v žiadnom prípade neznamená preferenciu redakcie Kultúra.
Daniel Krajcer
Životopis Ľuba Romana
Mgr.art.Ľubomír Roman sa narodil 12.4.1944 v Malackách v rodine malého podnikateľa. Skoro osirel. Žil so svojím starším bratom a mladšou sestrou. Už ako dieťa recitoval, hral v rozhlase, televízii a vo filme. Bol niekoľkonásobnýcm víťazom Hviezdoslavovho Kubína a jeden z mála víťazov celoštátnej súťaže v Prostějove.
Po absolvovaní základnej školy v Bratislave ukončil strednú ekonomickú školu a vyštudoval odbor herectvo na Divadelnej fakulte VŠMU v ročníku prof. K.L.Zachara.V r.1966 nastúpil ako sólista do Činohry NS v Bratislave. Účinkoval v množstve rozhlasových a televíznych hier a filmov. Získal množstvo ocenení za herecký výkon. V roku 1986 sa stal riadnym pedagógom na Fakulte herectva VŠMU.
V roku 1991 sa stal riaditeľom NS v Bratislave, za rok ukončil vyše desaťročnú rekonštrukciu NS a vytvoril z nej medzinárodne uznávané divadlo v muzikálovej oblasti. V roku 1992 vďaka svojim menežérskym výsledkom ho zvolili za prezidenta Slovenských profesionálnych divadiel. V roku 1994 sa stal na návrh KDH ministrom kultúry SR ako nezávislý odborník.
Vo voľbách do NR SR v roku 1994 bol zvolený do parlamentu ako nezávislý v klube KDH. Po dohode klub opustil a ostal nezávislým poslancom. Do konca volebného obdobia spolupracoval s klubom KDH a s opozíciou.
Ako minister kultúry SR za krátky čas dokončil dlhoročnú výstavbu divadla v Košiciach, vo zvolene, mestské divadlo v Levoči, budovu SNG /Berlinka/, uzatvoril chýbajúce kultúrne dohody s Maďarskom, Českou republikou, Rakúskom, Poľskom, Bieloruskom, ukončil spory okolo Rádia Slobodná Európa, upokojil rozbúrenú situáciu v Slovenskej umeleckej obci. Na základe zmluvy, ktorú inicioval a uzatvoril s vtedajším ministrom kultúry Českej republiky Pavlom Tigridom, dosiahol návrat Bojnického oltára na Slovensko. V zahraničí inicioval výstavbu internátu pre slovenské deti v Petrovci vo Vojvodine.
Po skončení poslaneckého mandátu sa vrátil k umeleckému povolaniu ako herec, režisér, pedagóg. Založil divadlo West, ktoré výrazne ovplyvnilo dramaturgiu slovenských divadiel.
Jeho aktivity charitatívneho charakteru sú známe. Je to založenie nadácie Úsmev sv.Mikuláša na spájanie súrodencov z detských domovov v rámci nadácie Úsmev ako dar, penzión Leberfinger, detské ihrisko pre matky s deťmi v Petržalke, spoločný projekt záchrany technickej pamiatky lode Kriváň s Občianskym združením Devínska brána a mnohé iné.
V decembri 2001 sa zúčastnil volieb do VÚC na funkciu predsedu. Bol ako jediný regionálny predseda zvolený v prvom kole výraznou nadpolovičnou väčšinou. Pod jeho vedením bola v Bratislavskom kraji vytvorená tzv. Bratislavská koalícia, ktorá bola základom neskoršej vládnej koalície.
Vo funkcii predsedu za veľmi krátky čas zviditeľnil Bratislavský samosprávny kraj doma aj v zahraničí. Vybudoval kanceláriu BSK v Bruseli, nadviazal hospodárske a kultúrne styky s Dolným Rakúskom, Burgenlandom, krajinou Viedeň, župou Győr-Moson-Sopron, s Moskovskou oblasťou, mestom a regiónom Šanghaj /ČĽR/, Juhomoravským a Stredočeským krajom, regiónom Brusel, oblasťou Minsk, Varaždínskou a Záhrebskou župou v Chorvátsku. Je priamym iniciátorom vzniku Európskeho regiónu, zloženého zo 7 regiónov Strednej Európy, spoluzakladateľom Priemyselného parku – Záhorie – Eurovalley.
Za krátky čas sa v BSK podarilo oddĺžiť a usporiadať školstvo, urobiť rozhodujúce kroky pri oddĺžení zdravotníctva. Je iniciátorom pozitívnych zmien v sociálnej oblasti /výstavba sociálnych zariadení, domovov dôchodcov, ubytovne pre bezdomovcov/. V oblasti kultúry sa podarilo dokončiť a skolaudovať divadlo Aréna, premiestniť divadlo Ludus, doriešiť 12 ročný reštitučný problém Bábkového divadla, zrenovovať zámoček v Modre na Regionálne kultúrne stredisko. V oblasti školstva v Senci dobudovať maďarské a slovenské gymnázium a postaviť modernú telocvičňu.
Založil regionálnu železnicu a obnovil regionálne trate v kraji, ktoré boli zrušené a pripravil tak základ regionálnej koľajovej dopravy.
Od roku 2001 klesla nezamestnanosť v kraji zo 6,2 % na 3,5 % a priemerný zárobok v BSK je 22.500,- Sk.
Regionálny plán a jeho vízia sa stretla s pozitívnym ohlasom doma aj v riadiacich orgánoch v EÚ. V kraji sú založené a pripravené 3 regionálne rozvojové agentúry na prípravu čerpania fondov EÚ a v Úrade BSK je skoncipovaná implementačná agentúra.
Ľubo Roman je ženatý od roku 1967, má dvoch synov. Býva v Bratislave v rodinnom dome. Hovorí nemecky, rusky a anglicky /pasívne/.
* Aký bol Váš vzťah ku vzniku samostatnej slovenskej štátnosti? Boli ste za konštituovanie samostatnej SR, boli ste proti, alebo Vám to bolo ľahostajné? Ľubo Roman: - Bol som jedným z reprezentantov tzv. „národného prúdu“ v rámci KDH, ktoré presadzovalo konštituovanie samostatnej SR.
* Aké sú majetkové pomery Vás a Vašej manželky? Máte dlžoby? V akej výške? Z akých zdrojov ich splácate?Ľubo Roman: - Mám rodinný dom v Bratislave, ktorý som kúpil v roku 1979 a chatu v Sološnici, ktorú som kúpil v r. 1971. Auto momentálne nemám, dlžoby ani úvery nemám. Úspory sú zanedbateľné.
* Boli ste členom, alebo funkcionárom KSS, ŠtB a pod.?
Ľubo Roman: - Nebol som členom ani funkcionárom KSS, KSČ, ŠtB a pod. Bol som lustrovaný na základe zákona 451/1991 Zb. – výsledok negatívny – potvrdenie mám.
*Pracovali ste v inštitúciách financovaných zo zahraničia? V akých inštitúciách a z ktorých krajín boli financované?
Ľubo Roman: - Nepracoval som v inštitúciách financovaných zo zahraničia – tak som musel pracovať sám na sebe.
* Ste, alebo ste boli v minulosti členom tajných organizácií (slobodomurári a pod.)? Ľubo Roman: - Nebol som členom a nie som členom tajných organizácií, ani Rotary klubu.
* Spolupracovali ste, alebo spolupracujete so zahraničnými rozviedkami?
Ľubo Roman: - Nespolupracoval a nespolupracujem.
* Predstavte nám, prosím, svoju manželku. Ľubo Roman: - Manželka Ing. Ines Romanová rod. Funková – má tri sestry (Inge, Izabella, Iveta) - otec mal zmysel pre poriadok. Poznám ju od jej 14-tich rokov, dala mi dvoch synov, sme manželia od roku 1967 – bola a je mojou oporou a je jedným zo zmyslov môjho života.
* Čím boli Vaši rodičia a starí rodičia? Kde žili?Ľubo Roman: - Mama Milada Romanová bola podnikateľka. V r. 1949 ju vyšetrovali orgány ŠtB – obžalovali, súdu sa nedožila a zomrela v r. 1950. Otec Štefan Roman – úradník, v r. 1950 ho s 3 deťmi vysťahovali z Malaciek bol pridelený na prácu v Chemických závodoch Vistra do nebezpečnej prevádzky – rozožralo mu pľúca a zomrel na rakovinu pľúc.
* Aký je Váš názor na koncepciu sociálneho štátu?Ľubo Roman: - Sociálny štát by mal pomáhať len tým, čo to potrebujú.
* Ste za úplnú doprivatizáciu hospodárstva SR?Ľubo Roman: - Áno, lebo štátna správa majetku nemá dobré výsledky a je zdrojom korupcie.
* Keby ste v súčasnosti prednášali správu o stave SR, aké by bolo jej hlavné posolstvo? Ako by ste hodnotili vývoj na Slovensku po roku 1989?Ľubo Roman: - Ako Slovák som na výsledky, ktoré sme od r. 1989 dosiahli, kam sme prišli, akú máme pozíciu v Európe hrdý, a som hrdý aj na všetkých občanov Slovenska. Mojím posolstvom je - buďme sebavedomí, hrdí na seba, na svoju vlasť a na naše výsledky.
Treba poďakovať občanom, že vydržali tie obete – vyplatilo sa to.
* Ste za odluku štátu od cirkvi?Ľubo Roman: - Ak sa dajú všetky majetkové ujmy všetkých cirkví do poriadku tak áno, zatiaľ sa mi to zdá priskoro.
* Zastávate názor, že štát má významne prispievať na rozvoj kultúry?Ľubo Roman: - Kultúra bude jedným z hlavných identifikačných znakov Slovenska v budúcej Európe. Platí to aj o športe – teda áno!
* Ste za urýchlenú dostavbu budovy Slovenského národného divadla?Ľubo Roman: - Určite áno, budova by mala byť aj jeho sídlom a materskou scénou. Činohra DPOH a Malá scéna by mali doterajšie budovy opustiť a historická budova byť reprezentačnou budovou štátu, mesta a slovenského divadelníctva.
* Komu by ste udelili ako prezident prvé štátne vyznamenania? Prosím o uvedenie konkrétnych mien osobností.Ľubo Roman: - Nerozmýšľal som o tom a táto otázka sa mi zdá predčasná.
* Ste publikačne činný? Predstavte, prosím, Vaše najvýznamnejšie publikácie.Ľubo Roman: - Nie, som však riadnym vysokoškolským pedagógom na VŠMU.
* Aký bol Váš vzťah k vojenskej intervencii v Iraku a účasti Armády SR na tomto konflikte? Ste za spoluúčasť Armády SR na riešení vojenských konfliktov vo svete aj bez mandátu OSN?
Ľubo Roman: - Ak chceme, aby nás niekto chránil a pomáhal nám, musíme sa mu oplatiť rovnakou mierou. Sme predsa slušný štát a národ. Musíme sa pripraviť na spoločnú zahraničnú a vojensko-obrannú politiku EU a NATO a po vstupe ju rešpektovať.
* Ak by ste sa stali prezidentom SR, ktorých päť prvých štátov by ste oficiálne navštívili a v akom poradí?Ľubo Roman: - Maďarsko, Česko, Poľsko, Rakúsko, Slovinsko.
* Aké sú Vaše predstavy o štátnom usporiadaní zjednotenej Európy? Ste za koncepciu centralizovaného federálneho európskeho štátu, volnejšieho zväzku suverénnych štátov, alebo za Európu regiónov?Ľubo Roman: - Voľnejšieho zväzku suverénnych štátov s dôrazom na regionalizáciu Európy.
* Má pre Vás zmysel pojem lojalita k vlastnému štátu a čo pod ňou rozumiete?Ľubo Roman: - Má, je to otázka mojej identity. Ak sa všetci s našou vlasťou identifikujeme – staneme sa konečne vlastencami a nie nacionalistami.
* V čom vidíte potenciál Vášho prínosu pre SR ako jej prezidenta?Ľubo Roman: - Chcel by som byť prezidentom, ktorý dodá spoluobčanom zdravé sebavedomie, hrdosť a úsmev a urobí všetko preto, aby mohli byť na mňa hrdí.
* Aký je Váš názor na osobnosť prezidenta prvej Slovenskej republiky Dr. Jozefa Tisa a na úlohu, ktorú zohral v slovenských dejinách?Ľubo Roman: - V tých časoch robil čo mohol a vedel. Veľa možností nemal, bola vojna, ľudské hodnoty mali iné merítka ako v čase mieru. Nemám ako človek kresťan právo ho súdiť.