Ladislav Lysák

Kresťanstvo a medzinárodné vzťahy Slovenska

Akú úlohu má a hlavne môže zohrať v etape transformácie štát?

Všeobecne: takú, akú si vytvorí, aby zabezpečil stabilitu a prosperitu Slovákov = všetkých občanov Slovenskej republiky i v nových zoskupeniach, ktorých členom sa Slovensko čoskoro stane.
Konkrétnejšie: napr. v dôležitom a veľmi zložitom programe reštrukturalizácie ekonomiky. Ekonomiky/hospodárstva nie ako teoretickej kategórie ale ako jedného z kľúčových predpokladov existencie jednotlivca, rodiny, obce, národa a jeho štátu. Ako predpokladu, že vyše 1/5 občanov práceschopných nebude žiť z podpory, že nadaná mládež i živitelia rodín nebudú musieť opúšťať rodiny a domovy vo väčšom počte ako za veľkej krízy v 20./30. rokoch minulého storočia. Ako predpokladu korektného prostredia pre podnikateľov/nie podnikavcov/ tak zahraničných ako aj a najmä domácich a ich lojálneho vzťahu voči potrebám nášho štátu a regiónu, v ktorom pôsobia (zabezpečenia zamestnanosti i napĺňania všeobecných, regionálnych potrieb i štátnej kasy). Ako kľúčového predpokladu pre rozvoj slovenskej kultúry – zachovania a rozmnožovania duchovného dedičstva národa i národností, vytváranie priestoru pre našich umelcov i pre užívanie plodov kultúry doma a šírenie v zahraničí. Ako základu pre plnší rozvoj duchovného života. A nie na poslednom mieste rozvoj ekonomiky pre zabezpečenie primeranej ochrany zdravia a zvyšovanie kvality života všetkých generácií.
Je zrejmé, že za tieto životne dôležité úlohy neponesie v dohľadnej budúcnosti zodpovednosť ani jedno medzinárodné či nadštátne zoskupenie. Preto je nevyhnutné, aby si najmä mladý štát zachoval toľko ingerencií, koľko je na plnenie uvádzaných a ďalších úloh potrebné. Mám však na mysli demokratický, pevný, akcieschopný, nie reziduálny štát.
Poznatky z rozvojových, tranzitívnych i najvyspelejších ekonomík ukazujú že po zbavení sa ekonomickej základne /ekonomickej a politickej sily/ s dosahom štátu stávajú sa aj najušľachtilejšie programy a sľuby občanom len prázdnymi frázami. Ak sa štát vedome, kvôli krátkodobým osobným či straníckym záujmom jeho predstaviteľov zbaví dosahu nad subjektami, ktoré v rozhodujúcej miere ovplyvňujú príjmy do štátneho rozpočtu, zamestnanosť (priemyselné podniky –strojárske, chemické, SPP, SlSp, banky ai.), bezpečnosť a obranu, zostanú jeho možnosti len symbolické. Preto je žiadúce, aby sa privatizácia uskutočňovala a prostriedky z nej využívali predovšetkým na dlhodobé rozvojové programy (infraštrukúra – diaľnice, hi-tech, cestovný ruch a pod.) a nie iba na uchovanie sa v pozíciách aktuálnych vládnych štruktúr.
V tejto súvislosti sa dotknime známej (odporcami vysmievanej) myšlienky vytvorenia vlastnej strednej/bohatej vrstvy spoločnosti. Bola a je nesporne správna. Ale len v tých prípadoch, keď sa dala príležitosť zodpovedným podnikateľom, ktorí dokážu zverený majetok zveľaďovať, udržať a zvyšovať zamestnanosť, presadiť sa i na svetových trhoch. Na správnosti tohto prístupu nič nemení skutočnosť, že boli prípady, keď sa príležitosť dostala podnikavcom, ktorí postupujú podľa starého slovenského porekadla: zabudol vôl..., chovajú sa ako zbohatlíci v banánových republikách a majú na svedomí prepad mnohých pracovných miest i majetku na cudzí prospech. Voči tým je treba pristupovať náležito: z pozícií a záujmov celoslovenských.
Uvedená základná myšlienka nevylučuje, naopak predpokladá vstup zahraničného kapitálu a zahraničných podnikateľov. Najmä do oblasti nových technológií. Ale to vyžaduje koncepciu (víziu, stratégiu dlhodobého rozvoja/doktrínu), ktorá by presahovala volebné obdobie aktuálnych vládnych zoskupení.
V nadväznosti na uvedené sa ukazuje potreba získavať pre rozvojový program SR všetky vrstvy našej spoločnosti.
Zastaviť hrozivý výpredaj/stratu vlastníctva, osobitne na Juhu Slovenska. Ovládaný zahraničnými spoločnosťami najmä po začlenení do EÚ bude znamenať exodus Slovákov z tejto časti republiky.
Pre rozvojový program SR by sme mali intenzívnejšie získavať všetky a podporovať v Slovenskej republike žijúce menšiny, ktoré majú záujem na napredovaní Slovenska. Slovenský Maďar, Róm, Čech, Nemec, Žid, Rusín ai. by sa mali pričiňovať o presadzovanie rozvoja Slovenska podobne ako to vidíme v Česku, Maďarsku i v ďalších štátoch, vrátane USA. Ide predsa o našu spoločnú vlasť a pokojné spolunažívanie v nej.
Treba oveľa intenzívnejšie pracovať na utváraní objektívneho obrazu – imidžu Slovenska v zahraničí.
Rôzne kresťanské spoločnosti od mládežníckych až po seniorské by mohli vypracovať aj rozsiahlejšie a dlhodobé programy, ktorými by sme dávali svetu na vedomie kto sme a kam smerujeme.
Je viacero možností pre aktívne pôsobenie kresťanských síl v medzinárodnej politike Slovenskej republiky.
Prvá a zásadná je: dôraznejšie - prostredníctvom všetkých svojich štruktúr (najrozsiahlejších zo všetkých spoločenských inštitúcií – takmer v každej obci Slovenskej republiky) – vplývať na zmierňovanie existujúcej extrémnej polarizácie v našej spoločnosti a tým aj lepšie prepájanie pronárodno-štátnych síl vo vnútornej i zahraničnej politike.
Druhá by mala spočívať v dôslednejšom posilňovaní vlastenectva a zdravého sebavedomia. Rôzni prisluhovači cudzích záujmov, vrátane tzv. „bavičov“, dehonestujú slovenský národ a všetko slovenské, rastú ako burina a v médiách vystupujú bez hanby a – bez náležitej odozvy z vládnucich kruhov ale i z opozičných strán a nás - občanov.
Tretia je oblasť prípravy odborníkov pre zahraničnú službu SR –
mohla by spočívať v oveľa efektívnejšom využívaní potenciálu zahraničných Slovákov a tiež väčšej súčinnosti s Kresťanskými stranami Európskej únie (vrátane využívania štipendií, stáží a iných foriem).
Do štvrtej skupiny by mohli patriť aktivity na stále aktuálnu oblasť objektivizácie poznania Slovenska a jeho potenciálu z hľadiska európskeho a celosvetového.
Pritom stále mať na pamäti ono „Nebojte sa“! Táto hlbokomyseľná výzva na adresu slovenskej mládeže a celého národa zaznela viackrát z úst Svätého otca Jána Pavla II. pri jeho historicky významnej návšteve Nitry i nedávnej v Bratislave. Je podnetom na naše konanie predovšetkým v medzinárodných vzťahoch. Lebo Kristovo učenie nás vedie ku skromnosti ale súčasne k zodpovednosti za naše konanie. Treba nám preto prehodnotiť prílišné zdôrazňovanie skromnosti najmä u slovenských katolíkov. Stavanie našich ľudí a samých seba do pozície my sme malý národ, malý štát, čo my zmôžeme v celosvetových pomeroch? je nenáležité a veľmi škodlivé. Svedčí skôr o malomyseľnosti, pohodlníctve (a možno v niektorých prípadoch aj o zbabelosti). Približne rovnaké aj menšie národy a štáty ako Slovensko majú svoje opodstatnenie a významné postavenie vo vybraných oblastiach. V Európe sú predsa zarovno s najväčšími národmi a štátmi (Angličanmi, Francúzmi, Nemcami, Rusmi a i.) dostatočne známi svojimi vlastnosťami a produktmi Švajčiari, Dáni, Nóri, Belgičania, Fíni, Íri a ďalší.
Keď sme už pri Íroch (väčšinou kresťanoch-katolíkoch ako my), pripomeňme si slová vrcholných predstaviteľov tohto ostrovného štátu pri nedávnej návšteve Bratislavy. Ich prezident zdôrazňoval aktívny záujem írskych investorov o účasť na projektoch v najperspektívnejšom európskom triangli: Bratislava-Viedeň-Györ (podľa známej štúdie Empirica delasasse). Konštatoval: „ste tam, kde my sme boli pred 30 rokmi“ a sebavedomo odporúčal, aby sme si od nich brali príklad (!?).
Aký to rozdiel od konania slovenských predstaviteľov, ktorí od roku 1998 v úzko straníckych, skupinových, či osobných záujmoch bez najmenších zábran ústretovo voči cudzím záujmom zbavujú štát zdrojov a kompetencií, ktoré sú hlavným predpokladom plnenia jeho funkcií i po vstupe do ďalších medzinárodných zoskupení, predovšetkým do EÚ a NATO. V podstate sa tomu ani nemožno čudovať. Väčšinou nemali záujem, alebo boli proti obnoveniu Slovenskej republiky. O to viac by mali konať tí, ktorí stáli a stoja za záujmami Slovenska.
Netreba pritom zanedbávať vynikajúce príklady vlastenectva našich športovcov (aj ich vedúcich), na ktorých víťazstvách sa radi priživia aj tí politici, ktorým slovenská štátnosť bola a je proti srsti. Okrem vynikajúceho triumfu našich hokejistov máme svetové jednotky v plávaní, šachu a ďalších tímových aj individuálnych športoch.
Piatym okruhom možností je stále nevyužitý potenciál našich krajanov v zahraničí (príkladom za všetky pre nás nech je aktívna súčinnosť maďarskej pospolitosti pri presadzovaní svojich záujmov doma i v zahraničí).
Uvedomujem si, že ide o veľmi náročné a zložité zámery. Ale iste budete so mnou súhlasiť v tom, že ak to dokážu iné národy a štáty, je to aj v našich silách. V dejinách sme to už nie ráz dokázali.

Záverom
Slovenská republika si je vedomá skutočnosti, že úspešná zahraničná politika musí vychádzať z reálneho hodnotenia situácie, jej možností a obmedzení, ktoré sú dané medzinárodnými aj vnútornými podmienkami. Musí byť dôveryhodná a vo svojom smerovaní dostatočne stála. Musí byť zároveň účinná, čo predpokladá voľbu správnych nástrojov a postupov a pružné reagovanie na zmeny a náhle udalosti v medzinárodnom prostredí.
Tlak globalizácie, vzrastajúci vplyv medzinárodných organizácií, zmena ponímania suverenity štátu a nový mocenský rozptyl nútia Slovenskú republiku precíznejšie definovať svoju zahraničnopolitickú koncepciu ako súčasť štátnej stratégie. Rozhodovanie o zásadných otázkach zahranično-politického smerovania sa musí stať predmetom reálneho konsenzu rozhodujúcich politických síl našej spoločnosti. Treba pritom vychádzať zo skutočnosti, že základné ciele zahraničnej politiky sa musia formulovať doma a v dostatočnom časovom predstihu. V opačnom prípade dochádza k neprípustnej improvizácii s ďalekosiahlymi dôsledkami. Preto musí byť zahraničná politika Slovenskej republiky otvorená a demokratická, využívajúca obojstrannú komunikáciu medzi štátom a zložkami občianskej spoločnosti.
Spoločnou úlohou kresťanských spolu s ostatnými zložkami našej spoločnosti je upevňovať základy identity a prosperity národa i štátu, aby sa s cieľmi zahraničnej politiky Slovenskej republiky vnútorne stotožnila rozhodujúca väčšina obyvateľstva SR a aby legitímny spor ideí a politických prístupov neohrozoval záujmy štátu. Je to dôstojná a zodpovedná úloha tvorivých síl v prvých dekádach 21. storočia.