Ivan Štelcer

Dobrý deň, Slovensko!

Z listov politického väzňa


Do redakcie sme dostali listy Ivana Štelcera, politického väzňa z čias komunistickej totality. Obsahujú závažné postoje, ktoré odkrývajú nahotu súčasného stavu politiky v Slovenskej republike. Vedení obavou o budúcnosť Slovenska a slovenského národa považujeme za etické uverejniť tieto listy-výkriky človeka, ktorý celý život bojoval o slobodu pre národ a Cirkev.
Redakcia

Vážený pán poslanec Mikloško!
V 3 čísle Slovenských národných novín som si prečítal Váš rozhovor so zástupcom šéfredaktora tohto časopisu Svätoslavom Mathém o Vašej kandidatúre na post prezidenta Slovenskej republiky. Potenciálnych voličov ste v ňom oslovili svojím prezidentským heslom.“Dobrý deň Slovensko“, a hneď sa aj zmieňujete, že pre niekoho je to smiešne.
Máte pravdu, viac než smiešne, lebo sa nazdávate, že týmto oslovením Slováci zabudnú na všetko: ako sa stavalo hnutie, ktoré Vás do tejto funkcie navrhlo, k emancipačným snahám, k túžbe slovenského národa po samostatnosti. A bola to otázka bytia a nebytia národa. Pán poslanec, myslíte si, že naše obyvateľstvo už zabudlo, aký vzťah ste mali ku slovenskej štátnej samostatnosti, k zvrchovanosti Slovenska, k jeho jazyku?
Nezabudli tiež, že ste spolupracovali s tzv. Chartou, ktorá pôsobila za tichého súhlasu ŠtB.
Môj nebohý otec, brat a ja sme prešli morom utrpenia v mučiarňach ŠtB, v táboroch nútenej práce, v ktorých jedným z najväčších previnení bolo, že nám našli písacie potreby, kúsok popísaného papiera, ceruzku, zatiaľ čo pán „najväčší“ disident Havel mal počítač, fax, stravoval sa zvonku atď. A rodiny pánov disidentov na Slovensku, nebudem ich menovať, viete ktorí boli vo väzení, aby sa zviditeľnili, získali si popularitu naivných občanov, ktorí si mysleli (dokonca aj ja sám), že tzv. nežnú revolúciu naozaj uskutočnili študenti, zatiaľ čo všetko bolo vopred dohovorené, silnejší západný kapitál premohol slabší východný a na zamaskovanie totálneho krachu socialistických ekonomík, za spolupráce tzv. disidentov, zriekli sa vedúcej úlohy strany, dohodli sa na odovzdaní časti moci, ako komunisti, aby naďalej zostali pri moci už ako demokrati, a pritom sa im za minulosť nič nestalo; dostávali podpory zo zahraničia.
Pán poslanec, otec, brat a ja sme boli vo väzení, brat 2 roky, otec vyše 7 rokov a ja vyše 13 rokov, a moja vtedy 24 rokov na tbc pľúc smrteľne chorá matka zostala doma ležať na posteli, bez opatery, finančných prostriedkov, „vegetovala“ zo 100.-Kč sociálnej pomoci v čase, keď manželky pánov disidentov dostávali z PEN klubu (Ing. Janoucha zo Švédska) údajne 8 000.-Kč mesačne.
Pán poslanec, vy a vaše kresťanské hnutie hlasovalo proti zvrchovanosti Slovenska, proti slovenčine ako úradnému jazyku na Slovensku bez výnimky, lebo Vaša babka by sa nemohla po slovensky dohovoriť (môj prastrýko, farár v Podskalí a v Predmieri, môj dedko a otec, obaja učitelia, skúsili, ako do školského mlyna vhadzovali Slovákov, aby z neho vychádzali čistokrvní Maďari).
Namiesto samostatnosti ste slovenskému národu sľubovali hviezdičky, stoličky, chceli ste v Mílovách uzavrieť s „bratmi“ Čechmi zmluvu, že dobrovoľne zostaneme ich vazalmi, hoci ste dobre vedeli, že ani jednu zmluvu nedodržali,(clevelandskú, pittsburskú, martinskú, deklaráciu, košický vládny program, ktorý postupne zlikvidovali a zo slovenských „vládnych“ orgánov sa stali folklórne inštitúcie na oklamanie verejnosti. Veľmi dobre ste vedeli, že usilujú o etnickú smrť slovenského národa, čoho sa dodnes nevzdali. Čo urobili so 400 000 Slovákmi, dokonca z Rumunska, ktorí si tam uchovali 200 rokov národnú identitu? Za jednu generáciu ich počeštili, a to by boli urobili i s nami.
Vedeli ste o strhnutí sochy Preblahoslavenej Panny Márie, že na 24 km úseku cesty z Trstenej po Babiu Goru zbúrali všetky sochy, Božie muky, že ľudia ich považovali za diablov, že v banskobystrickom chráme si opití poobliekali omšové rúcha a pred oltárom tancovali, že do kaplnky spišského biskupa sa vlúpali, Božie telo porozhadzovali po zemi a v hostinci sa o v omšových rúchach ožraní do rána bavili. Vedeli ste, koľkí v rokoch po prvej svetovej vojne vystúpili z katolíckej cirkvi a koľko je dnes u nich veriacich, ale stále ste snívali o „československom“ bratstve.
Vaše hnutie má síce názov kresťanskodemokratické, ale nespráva sa ako také. Kedy komu pomohlo? Tu v Trenčíne traja tajomníci Vášho hnutia (Marček, Jarábek, Lipták) z kancelárie odišli, lebo ani jednému nepomohli k lepšej existencii. Pani MUDr. Záborská sa zviditeľňovala pred potenciálnymi voličmi pred parlamentnými voľbami svojím šarmom, konexiami spoza Moravy, pred voľbami do EÚ chcela získať popularitu, aby ju zvolili pokusom mesiac vyžiť z existenčného minima.
Vaše hnutie od r. 1989 neustále malo a má vo Vláde, v Národnej rade SR atď. svoje zastúpenie. Komu z týchto pozícií pomohlo? Od r. 1990, s krátkym jeden a pol ročným intermezzom , bola moja manželka 7 rokov nezamestnaná, nedostávala ani korunu sociálnej podpory. Miesto zdravotnej sestry nemohla dostať, hoci v nemocnici zamestnávali dôchodkyne. Keď som sa obrátil s prosbou na ministra zdravotníctva (príslušníka vášho hnutia), tak mi napísal, že nie je sprostredkovateľom práce, aby sme sa obrátili na Úrad práce.
Za totality, v Hradci Králové, keď moju manželku nechceli zamestnať v zdravotníctve a obrátil som sa na ministra zdravotníctva, ten do HK vyslal svojho námestníka, ktorý zariadil okamžité zamestnanie mojej manželky. Proti čechoslovakizmu a boľševizmu som bojoval na život a na smrť, ale títo mali aspoň sociálny cit, brali ohľad na moje tri nezaopatrené deti.
Pán minister za KDH nevzal na vedomie, že moja manželka, 3 ročná dcéra a ja sme žili len z môjho dôchodku, vtedy niečo okolo 1 800.-Sk.
Pán predseda vlády JUDr. Čarnogurský, syn priateľa môjho nebohého otca Gejzu Štelcera, keď som sa na neho obrátil o pomoc, odkázal ma na okresného tajomníka KDH v Trenčíne pána Jarábka. Ten mi povedal, vraj prečo ma za ním posiela, veď sám má nezamestnanú manželku a ani jemu pán predseda vlády nepomohol.
Pán poslanec, za bývalej tzv. ČSR v r. 1935 môj nebohý otec až interpeláciou poslanca HSĽS v českom parlamente vydobyl Štefanovi Vachanovi miesto poštového doručovateľa v Berekseku - Šulekove, kde bol otec učiteľom. Takisto pomohol desiatkam ľudí do práce, lenže môj otec mal vôľu pomôcť. Členom vášho hnutia táto dobrá vôľa chýba, tí si hľadia len na svoje dobre platené posty v štátnej, verejnej správe alebo v hospodárskom sektore. A táto nevšímavosť sa netýka zďaleka len nás, ale veľkého množstva občanov Slovenska. Obyvateľstvo to dobre monitoruje, preto máte také malé preferencie.
Vaše hnutie namiesto zjednotenia rozpoltilo obyvateľstvo Slovenska, lebo sa len verbálne oháňalo kresťanstvom a národnostnú orientáciu občanov považovalo vari za zradu myšlienky jednotného národa československého, ktorý nikdy nejestvoval.
Pán poslanec, nechcem byť falošným prorokom, ale zbytočne vyhadzujete peniaze na predvolebnú kampaň, pretože Vás za prezidenta nezvolia.
Aj mne bolo blízke vaše hnutie, pán Dr. Čarnogurský ma pozval do vášho hnutia, lenže kvôli ignorancii národnej orientácie som do Vášho hnutia nevstúpil.
Nehnevajte sa za úprimnosť.
Ivan Štelcer
Trenčín 26. 2. 2004

Vážená pani poslankyňa Záborská!
Vykľulo sa šidlo z vreca. Už vieme, že len pre zviditeľnenie sa a získanie popularity, pre Vaše zvolenie za europoslankyňu ste aspoň týždeň vydržali stravovať sa denne za 50,-Sk. Pritom z takejto čiastky občania žijú už roky. Za zvýšenie existenčného minima ste už nehlasovali, alebo žeby áno?
Prezident Schuster nie je mi vôbec sympatický, už k vôli jeho boľševickej minulosti a populizmu, ale plne schvaľujem, čo na adresu vašej „kresťanskej“ koalície povedal za nás všetkých.
Áno, aj KDH je kresťanským iba podľa názvu, lebo za asosiálnu politiku vlády a zbedačovanie obyvateľstva bolo a je priamo zodpovedné, veď už od r. 1989 podieľalo sa skoro na všetkých vládach vo funkciách predsedov vlády, SNR, poslancov ( niektorí poslancujú už 14 rokov), veľvyslancov, a úradníkov na skvele honorovaných postoch vládnej koalície alebo aj opozície.
Ako krásne platení poslanci máte rôzne privilégiá, odstupné aj pri návrate do NR SR, nové počítače, cestovné, dokonca veľmi lacné stravovanie , asistentov, pritom pre malý počet prítomných často nie ste uznášaniaschopní. Čo vtedy robia asistenti, nie je to zbytočné plytvanie daňami na hranici biedy žijúcich občanov?
Prečo ste už dávno neiniciovali prijatie zákona na znížení počtu poslancov zo 150 na 100 a vytvorenie 50 členného senátu, z kandidátov bez straníckej príslušnosti, ktorý by bdel nad ústavnosťou zákonov, aby prezident nemusel pomaly každý zákon vrácať na opätovné prerokovanie, ktoré samozrejme vaša koalícia opätovne schváli, lebo má zatiaľ ešte nepatrnú väčšinu.
Pani poslankyňa, vy nevidíte alebo nechcete vidieť, ako „vegetujú“ naši občania, že žijú už na okraji biedy, že v kolapse je školstvo, zdravotníctvo, státisíce občanov je nezamestnaných. A moja vyše 80 ročná svokra v dome opatrovateľskej služby v Trenčíne si z dôchodku nemôže objednať obed na každý deň.
To je tá vaša sociálna spravodlivosť? Pravda, sýty, hladnému neverí!
Zavádzate rovnú daň, ktorá len prehĺbi priepasť medzi superbohatými a chudobnými, lebo čo je pre „podnikateľa“ z 10 miliónového zisku zaplatiť 1,9 milióna, keď mu ešte zostane 8,1 milióna, ale pre toho, kto má prijem 5-6 tisíc mesačne, a takých je väčšina, 1 100, –až 1 200.-Sk mesačne je veľmi veľa.
Štatistikám o vyše 13 000.- Sk priemernom mesačnom príjme neverím, a keď je tomu tak, je to len preto, lebo stotisíce minimálnych príjmov spriemerujú s niekoľkými stovkami stotisícových príjmov mesačne.
A pán minister, ani mu na meno nemôžem prísť, ešte nás presviedča, že 19% daň je nižšia ako 14%, keď sám žije v blahobyte, o akom sa mu ani nesnívalo.
Skúšate občanov, koľko ešte mĺčky vydržia živoriť a kedy povedia dosť?
Vašu koalíciu drží pospolu vidina veľkej privatizácie. Ale keď už všetko bude sprivatizované, potom čo budete „privatizovať“, aby ste mali z čoho hradiť ďalšie náklady na školstvo, zdravotníctvo, sociálne a zdravotné poistenie?
Začnite šetriť od seba a je z čoho šetriť!
Ste hrdí na to, že vás cudzina chváli, áno zatiaľ chváli, ale skúmajte, čo ste zlé urobili, keď vás chvália!
Pokiaľ tu budú lacnejšie pracovné sily ako inde, daňové prázdniny, prípadne rovná daň, podnikatelia sa sem budú hrnúť, ale keď vyčerpajú tieto výhody, zdupkajú, ako sa to stalo už v Česku, zostanú po nich len holé múry podnikov a tisíce nezamestnaných!
Pani poslankyňa, je najvyšší čas, aby prezident republiky vypísal referendum za predčasné voľby, aby po nich páni poslanci, čo odsúdeným schválili žobrácke, nespravodlivo odstupňované odškodnenie, čo odhlasovali asociálne zákony, čo dôchodcom priznali, ich životnú úroveň ďalej sa znižujúce len 4% „zvýšenie“ dôchodku, po voľkách sa už do Národnej rady Slovenskej republiky nedostali!
Viem, že môj list Vás nepoteší, budete ma považovať za rebelanta, buriča, ale keď sa dobre zamyslíte nad asociálnou politikou terajšej koalície, poviete si, predsa ten rebelant Štelcer má kúsok pravdy.
V minulosti som nedostal odpoveď ani od Vás , pani poslankyňa a doktorka medecíny, ani od Vášho pána otecka, vtedy pána veľvyslanca.
Ivan Štelcer
Trenčín 8. 12. 2003


Vážená pani poslankyňa,
ďakujem Vám za ctený list, v ktorom uvádzate, že v niektorých bodoch so mnou súhlasíte. To som rád.
Osobne sa nazdávam, ako som to napísal aj pánu kandidátovi na post prezidenta Dr. Mikloškovi, ktorý si láskavo prečítajte, že za súčasný neblahý stav našej spoločnosti je v prvom rade zodpovedné KDH, ktoré zavrhlo národné smerovanie slovenského národa.
Na zakladajúcom sneme KDH Slováci zo zahraničia chceli v miestnosti na čestné miesto postaviť slovenskú zástavu, zakladajúci členovia hnutia tento akt prekazili, lebo viac inklinovali k čechoslovakizmu ako k írečitému slovakizmu. Preto aj nábožne založení občania Slovenska vaše hnutie hromadne opúšťali, aspoň tu v Trenčíne, a iste inak tomu nebolo inde.
Pokiaľ ide o núdzu, v ktorej ste žili, viem, mohlo to byť v čase, keď väznili Vášho pána otecka, ktorý ma ako väzenský lekár v rokoch 1957 v Ilave liečil. Ale na rozdiel od môjho nebohého brata a mňa, ktorí sme nemohli skončiť vysokú školu, a moje 3 dnes už dospelé deti nemohli študovať ani na strednej škole, lebo tunajší riaditeľ ZŠ, súdruh Zoltán Kričfalušy sa postaral, aby sa splnili jeho vyhrážky, že ak deti prihlásime na náboženstvo, darmo budeme mať známeho ministra, znemožní ich prijatie na strednú školu, čo sa aj stalo.
Pravda, pani poslankyňa, Vám dovolili vyštudovať medicínu, máte vysokoškolsky vzdelané deti, jedna dcérka sa vydala do Talianska. A Vám poslanecký plat často nestačí na krytie mesačného rozpočtu!
Na rozdiel od Vás manželka s 5 300.-Sk dôchodkom a ja s 9 218.-Sk dôchodkom musíme vyžiť so 16 ročnou žiačkou a s dospelým 33 ročným synom a s dospelou 31 ročnou dcérou. Kaník rozličnými opatreniami chce nezamestnaných prinútiť, aby si hľadali zamestnanie. Kde, keď niet pracovných príležitostí? Dôchodcom dovolili neobmedzene pracovať popri poberaní dôchodkov(k takým zamestnaniam sa dostanú zas len zo známosti), a tí v činnom veku majú zostať bez práce a len zdravotne poistení, a potom sa môžu ísť pásť? To je sociálna politika?
To je právny štát, keď v ňom vládne samé bezprávie!?
Pani poslankyňa, ste poslankyňou vládneho hnutia, a preto ste za tento neblahý stav spoločnosti aj vy zodpovedná, keď nie pred ľuďmi, tak celkom isto pred Pánom Bohom. Nezamestnaní, bez koruny príjmu majú vari ísť po žobraní, stať si pred kostoly, ako už robia mnohí dôchodcovia, alebo ohrýzať stromy a jesť trávu?
Toto vaše hnutie nevidí, nepočuje. Ich, pravda, zaujímajú len posty v NR SR, posty eurokomisárov, europoslancov, členstvá v správnych radách, dobre platené miesta v administratíve atď.
Môj nebohý otec a ja sme bojovali proti bezpráviu, hlavne proti tomu, že slovenskí občania nemali prácu, museli sa vysťahovávať, že iba zlomok percenta bol z nich zamestnaný v administratíve, v armáde, v školstve.
Pani poslankyňa, ako sa mám cítiť, keď v obnovenej Slovenskej republike, za obnovenie ktorej som bol ochotný položiť vlastný život, moja manželka bola od r. 1990 7 rokov nezamestnaná, bez jedinej koruny príjmu a v tom istom čase mňa dôchodcu prepustili zo zamestnania ako kuriča s príjmom 1 500.-Sk mesačne, keď bývalí námestníci riaditeľa, vedúci odborov aj po získaní nároku na dôchodok ďalej mohli pracovať? A ja s manželkou a vtedy 2 ročnou dcérou (mali sme vtedy už 4 deti), sme museli žiť len z môjho 1 800.-Sk dôchodku, aj to „vďaka“ za odsedených vyše 13 rokov väzenia! A pán predseda vlády Dr. Čarnogurský a pán minister Šagát sa voči nám tak krásne „kresťansky“ zachovali, že nám nevedeli podať pomocnú ruku v našej do neba volajúcej krivde.
Aj dnes mestský, obvodný a krajský úrad, daňový atď. sú predimenzovane obsadené úradníkmi, ale pre naše deti tam nebolo a nie je ani jediné miesto. To sa mi ani v najhoršom sne neprisnilo.
Ale aj to raz skončí, v kriminále zažil som biedu, šikanovanie a ponižovanie, ale keď to v Leopoldove vyvrcholilo, stalo sa to, čoho sa aj dnes obávam, že tí nezamestnaní, najslabšie honorovaní, dôchodcovia, povedia si dosť, a bude zle.
Nehnevajte sa za úprimnosť, ale čo mám na srdci, to mám na jazyku, a tak to bolo aj za najtuhšej totality. Preto som vyfasoval „len“ doživotné odňatie slobody a odsedel z nich vyše 13 rokov väzenia.
Ivan Štelcer
Trenčín 19. 2. 2004