Teodor Križka

Čas hlasného stíšenia

Je čas stíšenia, čas zovnútornenia, čas prípravy na nový začiatok, na novú nádej - pôst. Aká múdrosť je uložená v tejto náboženskej praxi! Po zime, po mesiacoch chladu a zatiahnutého neba, po depresii ovládajúcej svet okolo aj svet v nás treba sa pripraviť na nový život, na nové klíčenie, na Vzkriesenie - Kristovo, a s ním i na to naše.
Ale vie sa “moderný” človek stíšiť, zovnútorniť? Vie stíšený vojsť do chrámu a počúvať hlas vo svojom vnútri, tobôž vnímať (Rusi by povedali “sozercať”) Boha?
Tzv. moderný človek je človek krajiny krivých zrkadiel. Nevidí a nepočuje skutočný život kolotajúci okolo, tobôž v ľudskom srdci. Dobrovoľne, alebo ani nie tak cekom dobrovoľne, lež tak akosi s vývojom udalostí, živelne vstúpil do sveta izolovaného od podstaty. Chodí po asfaltových chodníkoch v topánkach s plastovými podrážkami - naozaj, ale aj symbolicky. Hviezdnu oblohu vidí možno raz-dvakrát za život, aj to skôr ako ilúziu premietanú na strop v daktorom planetáriu. Nesadne si na trávu, nenapije sa z prameňa, veď aj tráva aj prameň sú znečistené. (Skutočne zdravá je iba voda Mattoni v plastových fľašiach z hypermarketu.) Hltá prežuté informácie z elektronických médií, začínajúce sa psychologicky rafinovane vraždou a končiace sa reportážou o pande veľkej, ktorá sa v zajatí rozmnožuje iba výnimočne (scenár všetkých dostupných spravodajských relácií sveta). Učí sa, ako napĺňať žalúdok bez ladu a skladu na každom televíznom kanále.
Ozaj, kanál. Televízny i ten odvádzajúci splašky sa až priveľmi nápadne navzájom podobajú. Prinajlepšom jeden je metaforou druhého. Mali by sa volať ako bratislavské divadlo Stoka, lebo odvádzajú odpady najrozličnejšieho druhu. Ekológovia už donútili výrobcov odpadov stavať na konci prevádzok čističky. Ale duchovné čističky ako filtre do vysávačov ešte nik z výrobcov televízorov nenaprojektoval a neuviedol na trh. A možno by stačilo iba málo, žiaden technický zázrak: v prijímači by bol ukrytý minicomputer, ktorý by podľa naprogramovania selektoval ponúkaný obsah, alebo by aspoň vypísal palcovými písmenami na obrazovku varovanie podobné tomu, aké musia uvádzať producenti tabakových výrobkov na škatuľkách cigariet.
Televízny satan síce pomaly mizne zo striech našich domov v podobe (sat)elitných (an)tén, ale satan nie je nijaký prihlúply čertík z rozprávok, ktorého človek zvyčajne dobehol; je to často moderný intelektuál s bielym golierikom, vzdelaný relativista, cynik unavený takým výmyslom ako česť, hrdosť, zodpovednosť, láska, morálka. Má naporúdzi dosť iných technických vymožeností, aby skryl svoju identitu, zakope sa hoci aj do zeme, len aby sa cez ultrapriepustné sklené vodiče dostal k človeku.
Nuž teda zovnútornenie. Čože to len asi bude, keď o tom hovoria kňazi a básnici? Načim sa nad tým zamyslieť, lebo bez zovnútorneného sústredenia, bez meditácie, kontemplatívneho vnímania sa nedá dopátrať k zmyslu života, teda ani k zodpovedným rozhodnutiam v ničom a nikde - ani v osobnom živote, tobôž v rodine, samospráve, v štáte ani na medzinárodnej úrovni.