KATH-NET / TK KBS

Slobodomurári tvoria sekulárnu proticirkev

Za “sekulárnu proticirkev”, ktorá sa označuje za humanistickú a tolerantnú, označil rakúsky katolícky teológ Reinhard Knittel slobodomurárstvo. “Aj keď nové cirkevné právo už slobodomurárov výslovne netrestá exkomunikáciou, slobodomurári a kresťanstvo, to je predsa “nezmieriteľný a nezlúčiteľný protiklad”, povedal Knittel, bývalý dlhoročný spolupracovník dolnorakúskeho diecézneho biskupa Kurta Krenna a bývalý docent na Lateránskej univerzite v Ríme na prednáške v St. Pöltene. “Rímska Kongregácia pre náuku viery sa jasne vyjadrila, že záporný úsudok Cirkvi o slobodomurárskych združeniach zostáva nezmenený. Veriaci patriaci do takýchto združení sa nachádzajú v stave ťažkého hriechu.” Ako ďalej Knittel povedal, organizované slobodomurárstvo je motorom sekularizácie a považuje náboženstvo za “prekážku pravého zušľachtenia človeka”. “Tam, kde kresťanské náboženstvo už vystupuje iba ako plytký humanizmus, rozdiely medzi slobodomurárstvom a Cirkvou splývajú.” Knittel potom kritizoval dialóg so slobodomurármi, ktorý sa od roku 1968 vedie pod vedením kardinála Franza Königa, slovami: “To, čo vecne rozdeľuje, nemožno premostiť dialógom. V tomto dialógu sa hľadá spoločný základ a nezlučiteľnosť sa považuje iba za historický pozostatok. Naproti tomu preskúmanie slobodomurárstva v Nemecku pod vedením vtedajšieho augsburského biskupa Jozefa Stimpfla bolo presné a odborné. Súčasná príslušnosť k slobodomurárstvu a Cirkvi sa vylúčila.” Teológ potom varoval pred podozrievaním a slobodomurárskou hystériou, ktorá vidí “za každým stromom slobodomurárov” a pátra po duchovných v lóžach. “Nie formálne členstvo v lóži, o ktorom sú len dohady, ale sympatia s duchom lóže je rozhodujúca,” povedal Knittel a upresnil: “Lóža sa najviac poteší, keď ľudia, ktorí do nej nepatria, napomáhajú jej ciele.” Potom teológ opísal históriu a rozdelenie slobodomurárov a zdôraznil, že ich obraz Boha je deizmus – teda predstava o “všemocnom staviteľovi všetkých svetov”, ktorý stvoril svet, ale už sa o neho nestará. Tento obraz “chladného, neosobného, abstraktného Boha” vylučuje každú milosť, nadprirodzené zjavenie a vykúpenie. Ide o “súbor ideí náboženského relativizmu”, v ktorom sa popiera večné určenie človeka pred Bohom i pravda o človeku.
Knittel potom zdôraznil, že svoj cieľ dosiahnuť nový svetový poriadok presadzuje slobodomurárstvo až do špičiek politiky a hospodárstva. Teológ predpokladá pôsobenie slobodomurárov v kontrolnom systéme, ktorý vyvíja Svetová banka, ale aj v Európskom konvente, kde “pri sporných otázkach a v diskusiách stále dvíha hlavu slobodomurársky duch”. Dodal: “Rovnako poznačené slobodomurárstvom sú aj Spojené štáty americké.” Zdôraznil však, že slobodomurári ako inštitúcia nie sú všemocní ani všadeprítomní.
Rozhodujúce je vidieť rozdielnosť od kresťanského obrazu Boha a človeka.”
KATH-NET / TK KBS