Stefano Maria Paci

"Prosím vás, zastavte ich!"

Novinár Stefano Maria Paci sa zhovára s rektorom teologickej fakulty v Bagdade Jacques Ishaqom

Osemstotisíc katolíkov. Dvadsať biskupov. Rehoľné rády, univerzita, noviny, školy. Katolícka cirkev v Iraku je najväčšia spomedzi cirkví a má dobrú štruktúru. Teší sa slobode. Ale vojnové vetry dujú stále prudšie, hrozia jej úplným a definitívnym zničením. Zmietnu ju z povrchu napriek obetiam všetkých mučeníkov v minulosti a stáročiam slávnych dejín, ktoré prežívala a počas ktorých odolala všetkému. "Po prvýkrát po 2000 rokoch katolícka cirkev riskuje definitívny zánik. Katolíci celého sveta nemôžu ostať ľahostajní: táto tragédia sa týka každého z nich". Emeritný chaldejský arcibiskup z Abrilu Jacques Ishaq, rektor teologickej fakulty v Bagdade, napriek svojmu miernemu charakteru dvíha mocne svoj hlas. V tomto interview žaluje Ameriku ("Rozpútava vojnu kvôli rope"), napomína OSN ("Bezpečnostná rada? Zdá sa, že je to "Vojnová rada"), dvíha hlas proti embargu, ktoré už zapríčinilo milión mŕtvych ("Pre pol milióna psov by ste urobili revolúciu. Keď sa to týka nás, mlčíte").

- Excelencia, čo znamená byť biskupom v národe, proti ktorému podľa všetkého medzinárodná koalícia rozpúta vojnu?
Jacques Ishaq: To je strašné. V celom národe zariaďujeme kostoly tak, aby slúžili ako úkryty pred bombardovaním. Nakupujeme potraviny a všetky potrebné veci. Keď nás budú bombardovať, v mestách nebude elektrina, pitná voda, nebude ničoho. A kostoly poskytnú útočisko mnohým. Nielen katolíkom, ale všetkým ľudom, ženám, deťom, ktoré nemajú kam utiecť a nevedia, ako prežijú. Všetkým terorizovaným.

- Kostoly premenené na úkryty! Už ste to niekedy urobili?
Ishaq: Áno. Aj počas vojny roku 1991 sa kostoly používali ako úkryty.

- Budú katolícki veriaci povinní narukovať do armády? Zúčastnia sa na konflikte?
Ishaq: V armáde sa nerobí rozdiel medzi kresťanom a moslimom. Všetci musia vykonávať vojenskú službu. Katolíci sú občania ako všetci ostatní.

- Myslíte si, že v prípade vojny budú zasahovať iba vojaci a že nebudú mobilizovaní aj civili?
Ishaq: Vojaci bojujú. Môže sa však stať, že budú potrebné aj civilné milície. Nebude nijakého rozdielu medzi moslimami a kresťanmi: všetci sú irackými občanmi. Existujú krajiny, napríklad India alebo Japonsko, kde kresťanstvo vnímajú ako cudzorodý prvok v národnej kultúre, za náboženstvo prinesené z cudziny. V Iraku tomu tak nie je. U nás aj moslimi vravia, že kresťanstvo preniklo do krajiny pred islamom. A že kresťania žili v Iraku pred nimi. Kresťania v Iraku nie sú vnímaní ako cudzinci, ale všetci ich považujú za pôvodných obyvateľov, ktorí tvárnili národ.

- A ako sa zachádza s katolíkmi v každodennom živote?
Ishaq: Mohlo by sa zdať neuveriteľné, ale mohamedáni chcú, aby kresťania boli v Iraku. Neschvaľujú, že kresťania sú prinútení emigrovať a zanechať navždy krajinu. Spolunažívanie kresťanov a mohamedánov je bratské. Pri slávnostných príležitostiach náboženskí predstavitelia mohamedánov a kresťanov sedia vedľa seba. V Iraku máme celú mozaiku náboženstiev. Je tu prekvapujúca náboženská znášanlivosť. Ak sa kresťania rozhodnú postaviť kostol, všetci sa im snažia pomáhať. Fanatizmus, ktorý možno badať u iných národov, kde sa útočí na kostoly alebo sa pália mešity, je u nás nemysliteľný.

- Aký je stav katolíckej cirkvi v Iraku?
Ishaq: Je tu osemstotisíc veriacich, okolo dvadsať biskupov, máme hodne kňazov, rehoľníkov a rehoľných sestier: karmelitánov, chaldejských mníchov a mníšky, Malé sestry Ježišove... Len v samom hlavnom meste Bagdade je viac ako 50 katolíckych kostolov. Máme teologickú fakultu, ktorej som rektorom a ktorú navštevuje 283 študentov. Je to jedinečná fakulta, neprichádzajú na ňu študovať len katolíci, ale aj pravoslávni a veriaci asýrsko-nestoriánskej cirkvi. Je miestom dialógu a spolunažívania: dejiny filozofie vyučuje veľmi známy moslimský profesor. A iné univerzity posielajú k nám študentov pripravovať si diplomové práce a doktoráty, pretože v knižniciach uchovávame vyše 42 tisíc kníh. Pripravujú sa tu bez bariér a v harmónii generácie budúcnosti. Prítomnosť laikov v irackej cirkvi sa považuje za podstatnú. Oni vykonávajú prácu na farnostiach a berú na seba zodpovednosť. Na vydávaní časopisu nášho patriarchátu Hviezda východu , za ktorý zodpovedám, spolupracujú štyria mladučkí laici. Veľmi krásne je, že naša cirkev je mladá. Niekedy to až dojíma. Niektorí študenti, ktorí navštevujú Inštitút náboženských vied, prichádzajú z kresťanskej dediny vzdialenej až 250 kilometrov od Bagdadu. A počas troch rokov dva razy do týždňa títo mladíci odchádzajú z domu napoludnie, prídu o štvrtej, zúčastnia sa prednášok, odchádzajú späť o ôsmej a domov sa vrátia o polnoci. Má pravdu Svätý otec, ktorý nám povedal, že boží ľud je slávou pre nás biskupov Iraku!

- Aké následky môže mať vojna pre katolícku cirkev v Iraku?
Ishaq: Strašné. Katolíckej cirkvi v Iraku hrozí, že úplne zanikne. Už po vojne v roku 1991 utrpela neuveriteľný úbytok. Tisíce a tisíce kresťanov opustili krajinu pred nekonečným ekonomickým útlakom, ktorý spôsobilo embargo. Mnohí nevydržali: znášali to dva-tri roky, ale potom sa zrútili a odišli. Snažíme sa presvedčiť našich veriacich, aby zostali. Ale keď mladí skončia univerzitu a nenájdu prácu, keď otcovia rodín neuživia deti, aby vôbec prežili alebo sa uzdravili, po tisícoch odchádzajú.

- Teda kresťanská prítomnosť v Iraku je v nebezpečenstve...
Ishaq: Áno. Ale tomuto problému sa nevenujú ani Američania, ani iné západné mocnosti. Táto vojna narobí veľa zla islamu aj Cirkvi v Iraku. Avšak moslimov je mnoho! Ak jeden milión z nich opustí krajinu, zostane ich tu ďalších dvadsať miliónov. Ale ak odíde milión kresťanov, Cirkev v Iraku zmizne. Pán Ježiš nás pozval hlásať evanjelium národom, ktoré ho nepoznajú. Strašné si čo len pomyslieť, že Cirkev vydržala 2000 rokov, prinášala toľko obiet, platila vlastnou krvou, a teraz je v nebezpečenstve, že navždy zanikne.

- 14. februára sa vicepremiér Iraku stretol s pápežom. Vy ho poznáte?
Ishaq: Zaiste. Poznám ho a dobre poznám jeho rodinu, ktorá naozaj žije podľa viery. Jeho manželka a jeho deti chodia každú nedeľu na svätú omšu a jeho sestra bola našou farníčkou. Tarík Azíz je dobrý katolík, a nie iba pokrstenec. Napriek povinnostiam ho vidno v kostole aj pri príležitosti sobášov a za iných dôležitých okolností.

- A stretli ste sa niekedy so Saddámom Husajnom?
Ishaq: Áno. Prvýkrát v roku 1979: celebroval som svätú omšu a zbadal som, že medzi veriacimi je aj Saddám Husajn. Bolo to niekoľko mesiacov po jeho zvolení.

- Rozprávali ste sa? Čo ste si povedali?
Ishaq: Hovorili sme o niektorých konkrétnych problémoch. Aj sme ich vyriešili. Pamätám si, že on zdôrazňoval nasledovnú ideu: "Boh je v nebi a treba sa mu klaňať. Ale náboženstvo nie je abstraktnou vecou: Boh nás učí uskutočňovať spravodlivosť na zemi. A v tomto sa kresťanská a moslimská viera zhodujú". Snažil sa poukázať na veci, ktoré sú spoločné kresťanstvu a islamu.

- Nebol to politický manéver na získanie sympatie katolíckej cirkvi?
Ishaq: Nie, vôbec nie. Saddám Husajn sa považuje za otca celého irackého ľudu. A v jeho ľude sú aj kresťania. Na Vianoce poslal telegram s blahoželaním všetkým kresťanským občanom pri príležitosti pre nás tak dôležitých sviatkov. A ja som úradne dostal blahoželanie ministrov k týmto Vianociam.

- Hovoríte, že Saddám Husajn je pozorný voči životu katolíckej cirkvi v Iraku?
Ishaq: Zaiste. Saddám financoval stavbu kláštora sestier Božského Srdca v Mosule. Na národnej rovine existuje komisia, ktorá pripravuje príručky katechizmu. Vláda ich tlačí a rozdeľuje kresťanským študentom zdarma.

- A vy tvrdíte, že to nie sú politické manévre na získanie sympatií Cirkvi...
Ishaq: Nie. My katolíci sme iba jedna menšina z mnohých. Prečo by to musel robiť?

- Pretože na západe katolícka cirkev má aj politický vplyv.
Ishaq: To je pravda, ale Saddám istotne nemá strach z katolíkov. Práve naopak. Mesto, v ktorom sa narodil, Tekrit, bolo kresťanské prv než sa stalo mohamedánskym, bolo to dokonca posledné mesto v Iraku, ktoré sa obrátilo na islam. Saddám Husajn už dlhší čas povzbudzuje, aby sa konali vykopávky a objavili sa a zverejnili starodávne katolícke kostoly v Tekrite. On osobne si to žiada a povzbudzuje, aby sa konali výskumné práce. My katolíci sme v Iraku slobodní. Na rozdiel napríklad od katolíkov žijúcich v Saudskej Arábii.

- Aká zvláštna táto pozornosť voči katolíckej cirkvi zo strany diktátora.
Ishaq: Ak sa chce posudzovať osobnosť Saddáma Husajna, treba ju zaradiť do rámca rozvojových krajín a neposudzovať veci podľa mentality Západu. V Iraku môžu byť ťažkosti, zaiste, avšak je tu iný spôsob, ako ich prekonať, nie vojna! Poviem vám otvorene, na Západe je mnoho nevedomosti. Včera som sa stretol s dôležitým americkým politikom, ktorý sa ma spýtal: "Odkiaľ prichádzate?" Odpovedal som: "Z Iraku". A on sa prekvapený pýta ďalej: "V Iraku sú katolíci?" Ani to nevedel! Problém Iraku nie je Saddám Husajn. Skutočný problém u nás je ropa. Problémy sa začali ešte pred Saddámom. Vznikli roku 1972, keď Irak znárodnil ropu. Saddáma obviňujú, že je diktátor. Nechcem ho brániť. Ale v niektorých krajinách, ktoré sú spojencami Američanov, prezidenta zvolia 99,9 percentami hlasov. Vo viacerých iných krajinách sa voľby ani nekonajú. Prečo sa teda hovorí len o Saddámovi? Prečo sa nehovorí o Mubarakovi? Alebo o iných krajinách, kde nieto ani zdania o demokracii! Pretriasa sa problém Kurdov v Iraku. Avšak Kurdov je v regióne skoro 16 miliónov. V Iraku je ich z tohto počtu menej ako 3 milióny, zatiaľ čo v Turecku je ich 6 miliónov. Irak je jedinou krajinou, ktorá udelila autonómiu Kurdom a poskytla im právo mať svoj vlastný parlament, otvárať školy, vyučovať v ich reči. A v ústave je napísané, že Irak pozostáva z Kurdov a Arabov. V Turecku sa komunita Kurdov neuznáva, nemá právo slova. Prečo sa nikdy nehovorí o tureckých prenasledovaniach Kurdov? Hovorí sa tiež, že príčinou embarga u nás je Saddám. Predsa na severe krajiny iracká vláda neexistuje. Západ ho považuje za oslobodené územie, keďže je pod kontrolou Kurdov. A teda prečo nebolo pre Kurdov zrušené embargo? Ak príčinou embarga je skutočne Saddám Husajn, mali zrušiť embargo proti Kurdom. Pre mňa hovoriť o probléme Iraku bez toho, aby sa spomenula ropa, je ako hovoriť o Turíne bez toho, aby sa spomenula automobilka Fiat.

- Excelencia, to, čo hovoríte, je dosť prekvapujúce: obraz Saddáma Husajna, na ktorý sme zvyknutí, je úplne odlišný. Saddáma obžalúvajú, že vyhubil odporcov režimu. Je obžalovaný, že vykynožil aj chemickými zbraňami tisíce a tisíce Kurdov. Je obžalovaný, že vlastní zbrane hromadného ničenia a že podnecuje medzinárodný terorizmus. Sú pravdivé tieto obvinenia? Neospravedlňuje to vojnu?

Ishaq: Irak otvoril dvere inšpektorom OSN. Mali by ste mať dôveru aspoň v tých, ktorých poslalo OSN. A zdá sa, že doteraz nič nenašli. Nezdá sa vám čudné, že Severná Kórea úradne vyhlásila prípravu atómovej bomby, ale Spojené štáty jednoducho odpovedali: "Počkajte, vyjednávajme, veďme dialóg"? A neexistuje nijaká rezolúcia zo strany OSN proti Kórei. Je známe, že zbrane sú aj v Iráne, v krajine nám blízkej. Pravdepodobne aj v Turecku. A teda prečo sa rezervuje toto zaobchádzanie len Iraku? Problém je jasný: za tým sú ekonomické záujmy, ropa. Naše nešťastie spočíva v tom, že sme bohatou krajinou na všetko. A preto sa na nás mnohí zastrájajú, aby sa toho zmocnili. Sme bohatí aj na kultúru. Sme národ, ktorý vynašiel písmo, a aj Biblia o nás rozpráva: o Ninive, o Babylónii, u nás je hrob proroka Ezechiela. Kresťanom celého sveta by mal ležať na srdci náš osud.

- A čo podpora medzinárodnému terorizmu, z ktorej Saddáma obviňujú?
Ishaq: Teroristi onoho 11. septembra pochádzali zo Saudskej Arábie alebo z Kuvajtu. Nebol tam ani jeden iracký terorista! A zdá sa, že na zozname bin Ladina bol aj Saddám, ktorého mali zlikvidovať. Pretože Saddám vládne v dôležitej krajine, ale vôbec neuznáva náboženský fanatizmus.

- Vnucuje sa myšlienka, že bránite Saddáma Husajna, aby ste obraňovali svoj národ a katolíckych veriacich...
Ishaq: To tak vôbec nie je. Uisťujem vás o tom. Nebránim Saddáma Husajna. Chcem povedať len pravdu. Problémy sú, to je zrejmé. Ale tie sa nevyriešia vojnou! To isté som povedal aj pred medzinárodnou hrozbou. Údaje, ktoré som predostrel, sa nedajú poprieť. Vy ste novinár, povedzte mi teda jedinú vec, o ktorej som klamal, alebo ktorej pravdu som pozmenil. Ak si chcete overiť pravdu, príďte, vy novinári, do Bagdadu. Naše domy sú pre vás otvorené. Príďte ako naši hostia. A odhalíte svet, ktorý sa veľmi líši od toho, na ktorý vás privykla západná propaganda.

- Mali ste posledne možnosť stretnúť sa s pápežom?
Ishaq: Áno.

- A čo vám povedal o tejto tak vážnej medzinárodnej situácii?
Ishaq: Že sa modlí, že rozpráva, že verejne apeluje, že robí všetko, aby odvrátil vojnu. Bol som z toho skutočne dojatý. Žiaľ, krajiny, ktoré sme zvyknutí nazývať ako kresťanské, nepočúvajú pápeža.

- Ktosi povedal, že teraz pápež kričí slabšie proti vojne, pretože mu robia starosti atentáty proti New Yorku a medzinárodný terorizmus. Skrátka, postoj Jána Pavla II. proti tomuto konfliktu je menej rozhodný ako ten, ktorý zaujal v roku 1991.
Ishaq: To nie je pravda. V prejave k vyslancom pri Svätej stolici sa pápež razantne vyslovil proti tejto vojne. Natoľko, že americký vyslanec bol rozhodne nespokojný s týmto prejavom.(A od toho času mal Svätý Otec preukázal viacero iniciatív a prejavov v prospech spravodlivého a mierového riešenia irackej krízy. Pozn. prekladateľa)

- Dôležité talianske noviny "Corriere della Sera" v úvodníku obžalovali Vatikán, že sa stará o túto vojnu v Iraku, ale že mlčí o toľkých vojnách vo svete. Ako napr. o tých v Afrike.
Ishaq: Ale to je lož! Pápež nemlčí nikdy. Hovorí o všetkých konfliktoch. Ale v dejinách sa nikdy nestalo, aby jeden národ podstúpil embargo trvajúce už dvanásť rokov. Dvanásť rokov, rozumiete? V mojej krajine zomrelo milión ľudí pre nedostatok jedla a liekov. Jeden milión osôb, to je iba číslo. Ale keby zahynulo pol milióna psov v Európe pre nedostatok potravy, vy by ste urobili revolúciu! Hovoríte toľko o právach človeka: ale či ten milión osôb nemal azda právo žiť? Pápež vníma celú dramatickosť tejto situácie. Milión osôb zomrelo následkom embarga! Následkom dekrétu Spojených národov! Ich úrad volajú "Bezpečnostná rada". Nebolo by v skutočnosti správnejšie definovať ho ako "Vojnová rada"?

- OSN tvrdí, že embargo je pokus o nátlak na Saddáma Husajna. Následky embarga sú veľmi vážne, ale nebezpečenstvo, ktoré predstavuje Saddám, je vraj ešte vážnejšie. Teda embargo by malo byť menším zlom...
Ishaq: A vy tomu veríte? Keď sa ma pýtajú, kto nesie vinu za embargo, odpovedám pripomenutím Ježišových slov, keď k nemu priviedli slepého od narodenia. Pýtajú sa ho: "Kto na tom nesie vinu? On, alebo jeho otec?" A Ježiš odpovie: "Najprv ho uzdravíme, potom budeme o tom diskutovať." Aj ja hovorím to isté: odstráňme nehanebné vražedné embargo a potom sa bude diskutovať, kto zaň nesie zodpovednosť. Treba myslieť najprv na ľudí, na deti, ktoré zomierajú, na trpiace ženy. Cítim sa trápne, keď hovorím o týchto veciach, lebo ja som nevidel vojnu v televízii alebo v nejakom filme. Ja som ju osobne prežíval, s celým jej bremenom hrôzy v roku 1991. Každý večer kostol mojej farnosti bol plný, pozeral som sa na tie zúfalé tváre, počítal som ranených a mŕtvych..., snažil sa povzbudzovať svojich veriacich. Koľko smútku, koľko bolesti! Každý deň som musel ísť do nejakej rodiny... kde otec bol mŕtvy... a bolo treba myslieť na tie úbohé deti... koľko bolesti... koľko zbytočnej bolesti... prepáčte mi, ale nevládzem pokračovať v tomto interview... i keď viem, že je dôležité oznámiť svetu tieto dôležité veci...

- Posledná otázka: v tejto chvíli, keď sa zdá, že sa vojna stále viac približuje, čo by ste chceli povedať Západu vy, katolícky biskup Iraku?
Ishaq: Prosím, aby Západ skutočne veril v to, čo hlása. Aby uznával, že práva ľudí sú posvätné všade rovnako. Aby sa boj proti hladu a chorobám viedol všade na svete. Aby sa všade ctilo právo na slobodu. Prosím, aby bol úprimnejší v tom, čo tak nápadne a vyzývavo predkladá iným. Aby bol ľudskejší.

- A čo by ste chceli v tejto chvíli odkázať kresťanom?
Ishaq: Bolí ma, keď vidím, že nie sú informovaní o toľkom počte kresťanov v Iraku. Že to jednoducho nevedia. Nikto im to nepovie. Kresťanská rodina je veľká, ale naši bratia na nás nemyslia! Kresťania sú vo vleku masokovokumunikačných prostriedkov. Prosím vás, nebuďte pasívni, zasiahnite, aby ste nás bránili. Aby ste bránili svojich bratov! Kresťania si majú raz navždy uvedomiť, o aký problém skutočne ide: ľudia zomierajú kvôli nafte. Naša krv za naftu. Prosím vás, zastavte ich!

Z talianskeho časopisu "30 GIORNI", február 2003
preložil Vojtech Zeman, SDB