Margita Kániková

Premiéra v znamení výročia Jozefa Gregora Tajovského

Významný slovenský učiteľ, bankár, obhajca práv slovenského národa, tajomník Slovenskej národnej strany v Martine v rokoch 1912-1914, ale hlavne významný slovenský dramatik Jozef Gregor Tajovský, narodil sa 18. 10. 1874 v Tajove, neďaleko Banskej Bystrice. Študoval Učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom. Keďže i napriek zákazu vyučoval po slovensky a slovenskými národnými piesňami vzbudzoval v deťoch národné povedomie, musel školstvo opustiť. Prvým miestom po absolvovaní Obchodnej akadémie v Prahe bola banka v Trnave. Z titulu svojej funkcie sa zaslúžil o záchranu Spolku sv. Vojtecha a pomáhal roľníkom z okolia Trnavy, hlavne členom SSV.
Divadelné hry Jozefa Gregora Tajovského upozorňovali na morálne a sociálne problémy slovenského ľudu a hĺbkou prieniku do psychiky svojich postáv pripomínal dostojevovských hrdinov. Prvá tohtoročná premiéra Divadla Jána Palárika v Trnave boli jeho Statky-zmätky. V hre poukazuje na vplyv bohatstva nielen na bohatých, ktorých jediným cieľom je majetok rozmnožovať, ale aj túžbu chudobných získať bezpracne majetok. Uvedenie hry bolo nielen pod režijným vedením českého režiséra Břetislava Rychlíka, ale aj ďalších českých tvorcov, dramaturgia – veľká obdivovateľka Tajovského diela Brigita Hertlová, hudba – Zdenek Plachý, kostýmy – Kamila Polívková a Zuzana Přidalová.
Hra na scéne domáceho Jána Zavarského trvá takmer dve a pol hodiny, aj keď bola oproti pôvodine skrátená. Herci hrajú v slovenčine z roku 1909, kedy dielo vzniklo.Vďaka vynikajúcim hereckým výkonom odchýlku od spisovnej slovenčiny postrehne len veľmi citlivé ucho. Režisér text zmenil len v jedinej replike, keď jedna z hlavných postáv hovorí miesto „čo povedia iní“ „čo povedia ľudia“. Břetislava Rychlíka poznajú herci a návštevníci Divadla Jána Palárika v Trnave už z pomerne úspešnej hry Rok na dedine. Aj preto prekvapil v prvej časti sexuálny akt aj nevhodné gestá. Určite to nie je cesta na pritiahnutie divadelného diváka. Podobnými scénami je divák dostatočne kŕmený z filmového plátna a televíznej obrazovky.
Rozpaky vzbudzuje aj scéna preplnená rôznym haraburdím, od starého sporáka na pevné palivo, po chladničku a mrazničku. Dokonca aktéri si opekajú špekáčiky nad plameňom plynového variča a nechýbajú ani vytrvalé kvapky páliacej sa lavórovice. Ešte problematickejšie sú kostýmy, od nič nevraviaceho kroja, až po cirkusové oblečenie Ondreja Palčíka a jeho ženy Mary a secondhandové handry Ďurka. Ak týmto chceli tvorcovia vyjadriť, že ani za sto rokov sa na Slovensku nič nezmenilo, nebola to vhodná forma. Scénu a kostýmy vyhotovili dielne Divadla Jána Palárika v Trnave, ktoré si režisér nevedel vynachváliť. Nepoznajú slovko nedá sa – skrátka zlaté slovenské ručičky.
Výber hudby je tiež diskutabilný. Rôzne neidetifikovateľné zvuky vystrieda na svadbe Gottova pieseň Mám rozprávkový dom a na nakoniec Hodinka na Štědrý den. Text s použitím básne Robinsona Jeffersa upravil a spieva Jiří Bulis. Diváci budú odchádzať s otázkou, či videli klasickú hru alebo len paródiu, na ktorú budú len ťažko hľadať odpoveď.
Trnavské divadlo má na repertoári aj ďalšiu hru Jozefa Gregora Tajovského Hriech v réžii Ladislava Kočana. Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene bolo menom nášho významného dramatika pomenované roku 1954. Dúfajme, že päťdesiate výročie premenovania ich divadla a hlavne stotridsiate výročie narodenia autora, si pripomenú naštudovaním niektorej z množstva jeho hier.

Foto archív divadla: Vladimír Jedlovský ako Ondrej Palčík a Tatiana Kulíšková ako jeho žena Mara

E-mail: snn a euroweb.sk.