Július Binder

SVD Gabčíkovo – Nagymaros znovu na pretrase

Rokovania o realizácii rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu v spore o Sústavu vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros budú podľa správ v médiách obnovené 23. marca 2004. Pre oživenie pamäti uvediem niektoré faktografické údaje dotýkajúce sa rokovaní, trvajúcich mimoriadne dlho a doteraz bez výsledkov, ktoré by naplnili črtajúcu sa Rámcovú dohodu z februára 1998. Pred rozhodovaním MSD sa uskutočnilo rokovanie o mimosúdnej dohode, ktoré prebiehalo v priateľskej a kooperatívnej atmosfére vytvorenej podpísaním dohody o dočasnom vodohospodárskom riešení a o spoločnom monitorovaní a vyhodnocovaní vplyvov fungujúceho VD Gabčíkovo, od decembra 1995 do decembra 1996 prebiehali rokovania o mimosúdnej dohode, ktorou by sa mohol vyriešiť spor bez intervencie MSD. Dohoda bola už sformulovaná, ale pre silnú opozíciu na maďarskej strane nemohla byt' podpísaná. Vtedajšia opozícia začiatkom roku 1997 argumentovala, že akýkol'vek rozsudok MSD bude pre MR výhodnejší ako „ústupky" slovenskej strane v mimosúdnej dohode, vraj: "Súd nemôže nevziať do úvahy environmentálne argumenty MR 25. septembra 1997 bol vynesený rozsudok MSD v Haagu v spore medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o Sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Odpovede pätnástich sudcov na základné štyri otázky objasňujúcich legálnosť minulého konania strán, teda aj súčasný právny stav, boli v rámci článku 155/1 následovné: Maďarsko nemalo právo v roku 1989 pozastaviť práce a následne úplne zastaviť plnenie Zmluvy 1977, pričom stav ekologickej núdze ako ospravedlnenie, súd neuznal ani v Nagymarosi, ani v Gabčíkove. Československo bolo v novembri 1991 oprávnené pokračovať realizovaním Variantu C výlučne na svojom území). Súd tým vzal do úvahy bezvýchodiskovú situáciu, do ktorej Maďarsko uviedlo zmluvného partnera, aj hrozbu veľkých škôd a priznalo mu právo vyvinúť nátlak na splnenie Zmluvy. Československo nebolo oprávnené v októbri 1992 legálne vybudovaný Variant C uviesť do prevádzky jednostranne. Súd neuznal princip aproximatívnej aplikácie zmluvy mimozmluvnými prostriedkami. Konštatoval, že Variant C má charakter protiopatrenia, reagujúceho na porušenie Zmluvy zmluvným partnerom, ktorého cieľom bolo priviesť partnera k plneniu Zmluvy, ale podľa názoru väčšiny sudcov, porušenie zásady spoločnej prevádzky a deľby úžitkov, nesplnilo požiadavku proporcionality dôsledkov protiopatrenia, so škodami, ktorým zabránilo. Maďarské vypovedanie Zmluvy 1977 v máji 1992 nemá právnu platnosť, a preto táto Zmluva neprestala platiť. Súd neuznal ani jeden maďarskou stranou udávaný dôvod ukončenia Zmluvy. V troch z uvedených základných štyroch odpovedí súd teda dal za pravdu argumentácii slovenskej strany, a to veľmi presvedčivým pomerom hlasov sudcov (spolu 34:11). Len v jedinej odpovedi súd rozhodol proti názoru Slovenska, pričom viacerí sudcovia poukázali na rozpor v logike rozhodnutí (ako sa môže legálne vybudované riešenie stať nelegálnym jeho uvedením do prevádzky, keď prevádzka bola v záujme i Maďarska: prevedenie veľkých vôd, zásobovanie ramennej sústavy na maďarskej strane, oživenie Mošonského ramena Dunaja, zvýšenie a skvalitnenie podzemných vôd i na maďarskej strane). Súd pri formulovaní záveru, že bola porušená zásada spoločného využívania a že Slovensko si neoprávnene a v rozpore so Zmluvou prisvojilo celé prínosy z využívania spoločného prírodného zdroja nepostrehol, že slovenská strana vždy zdôrazňovala, že Gabčíkovo, hoci aj uvedené do prevádzky objektmi Variantu C, neprestalo byť spoločnou investíciou. Avšak podiel maďarskej strany na sprevádzkovaných objektoch sa redukoval na nedokončený odpadový kanál a pravostranné hrádze na území SR, čo spolu činí asi 14 % hodnoty využívaných objektov Gabčíkova. V súlade s Rozsudkom MSD a zásadami Zmluvy 1977 obe strany vyvinuli počas 5 mesiacov mimoriadne úsilie na dosiahnutie dohody o spôsobe splnenia Zmluvy a tým aj Rozsudku. Rokovania delegácií, ktoré viedol na našej strane minister pôdohospodárstva Peter Baco a na maďarskej profesor János Nemcsók, neboli jednoduché napriek tomu, že za rokovacím stolom aj na maďarskej strane boli odborníci, ktorí sa úprimne snažili o splnenie Rozsudku. Každá strana sa snažila dosiahnuť v rámci limitov daných formuláciou Rozsudku MSD - čo najvýhodnejšiu pozíciu, ale objektívne argumenty boli vzájomne akceptované a rešpektovala sa zásada, že akákoľvek zmena od riešenia podľa Zmluvy, alebo od jej zásad môže byt' prijatá len na základe vzájomnej dohody a že predbežne dohody nadobudnú právoplatnosť až po dosiahnutí zhody v celkovom riešení. Vzhľadom na vnútroštátnu politickú situáciu v Maďarsku a verejnú mienku spracovanú predchádzajúcou viacročnou neobjektívnou propagandou vo všetkých médiách, bolo jasné, že nech delegácia J. Nemcsóka dohodne čokoľvek, bude za to opozíciou tvrdo kritizovaná. V takýchto podmienkach bolo mimoriadnym úspechom vedúcich vládnych delegácií a ich tímov, že po 11 kolách intenzívnych rokovaní vládnych delegácií a niekoľkých desiatkach rokovaní expertných skupín (právnej, ekologickej, ekonomickej a viacerých technických), boli schopní už koncom februára 1998 sformulovať a parafovať obojstranne výhodnú Rámcovú dohodu o splnení Rozsudku MSD. V predvolebnej atmosfére, kedy vládna strana Gyulu Horna výrazne strácala volebné preferencie najmä pre svoju snahu pripraviť dohodu so SR v kauze SVD G-N, sa nemožno diviť, že sa túto pripravenú Rámcovú dohodu premiér Horn neodvážil podpísať tesne pred voľbami a že zvolil radšej taktiku odkladu. Jej text (predčasne zverejnený v dôsledku indiskrétnosti na maďarskej strane) však zostane porovnávacou mierkou reálnosti prístupu nových rokovacích partnerov. O jeho obsahu bol informovaný aj MSD v Haagu. Už v priebehu rokovaní o splnení Rozsudku maďarská vládna delegácia bola vystavená tvrdej paľbe svojej parlamentnej opozície, ktorej reprezentanti začiatkom deväťdesiatych rokov (až do stratených volieb v roku 1994) vybudovali svoju politickú kariéru na boji proti tomuto spoločnému dielu. Že nešlo o boj racionálny, podložený obhájiteľnými technickými, ekologickými aj ekonomickými argumentmi, ale v podstate fundamentalistický, je potvrdené aj tým, že sa im žiaden z uplatnených pseudoargumentov sa maďarskej strane nepodarilo obhájiť na MSD v Haagu. Hoci bol podpis Rámcovej dohody odložený, už jej samotná existencia nepochybne prispela k volebnej porážke vlády premiéra Gyulu Horna. Nasledujúce rokovania komplikovala skutočnosť, že tí, ktorí priviedli Maďarsko na cestu neplnenia medzinárodných zmluvných záväzkov, boli v roku 1998 opäť novou vládou "posadení na koňa". Vedúci reprezentant Dunakäru János Vargha, ktorý je spoluzodpovedný za spôsobenie stámiliardových škôd maďarskej ekonomike a nevyčísliteľných škôd podunajskej prírode, bol menovaný za poradcu pri predsedníctve vlády MR. Jeho spolupracovník Gyärgy Droppa, pre rozhlasovú stanicu Kossuth rádio dňa 15. 7 .1998 uviedol nasledujúcu prognózu rokovaní : "Ak sa nepodarí so Slovenskom dohodnúť, to znamená, že sa rozsudok nedodrží, tak Maďarsko bude mať dobré vyhliadky, aby medzinárodný súd v Haagu zmenil svoj prvostupňový rozsudok v prospech Maďarska". K tejto "perle ducha" netreba komentár, svedčí o "formáte" jej autora. Obsah Rámcovej dohody z februára 1998 • Maďarsko vybuduje dolný stupeň v mieste, ktoré si môže zvoliť, za predpokladu, že budú dodržané parametre (náklady a energetický efekt) Nagymarosa; • Slovensko súhlasí s vytvorením bočnej nádrže na maďarskom území, vo forme národnej investície, za predpokladu, že bude zaručená kvalita jej vody; • Slovensko súhlasí s anulovaním svojho nároku na zvyšok odškodnenia k momentu uvedenia dolného stupňa do prevádzky; • účty za investičné a prevádzkové náklady budú usporiadané v súlade s rozsudkom MSD; • deľba vyrobenej energie bude riešená v krokoch, pričom konečným stavom, po uvedení celej sústavy do prevádzky, bude deľba 50 : 50 %, v súlade so Zmluvou 1977 . Podpis tejto Rámcovej dohody, sformulovanej vo februári 1998, bol odložený na čas po voľbách, ktoré sa konali v máji 1998. Ale maďarská verejná mienka ešte nebola pripravená prijať racionálne riešenie. Využitie slovensko-maďarského úseku Dunaja bolo v Maďarsku natoľko spolitizované, že politika znovu prevládla nad zdravým rozumom. Splnenie Rozsudku MSD bolo vždy tvrdo kritizované politickou opozíciou. Pretože zotrvačnosť verejnej mienky, zmanipulovanej v minulosti médiami bola veľmi silná, dosiahnutie dohody so slovenskou stranou bolo opäť využité ako silný politický argument proti vládnucej strane. Výsledky parlamentných volieb, ktoré sa konali v máji 1998, pozdvihli dovtedajšiu opozíciu (ktorá bola zodpovedná za rozhodnutia vedúce v minulosti k porušeniu Zmluvy 1977 maďarskou stranou) znovu na vedúcu politickú silu v Maďarsku, zmenou vlády - povedané ústami klasika - v otázkach SVD G-N nastalo obdobie tmy. Významný maďarský vodohospodár Dr. Kozák v liste vláde celé to komentoval takto: „O otázkach SVD G-N sa vyjadrujú nie práve najlepší odborníci, ale klavírni virtuózi, herci, odborne nevzdelaní reportéri, ekonómovia, duchovní (Bože, odpusť im), biológovia , prostituovaní bežci životom a pod.“ Nová vládna garnitúra Maďarskej republiky od roku 1998 v súlade so signálmi, ktoré cez svoje médiá nepriamo adresovali aj slovenskej strane, prispela významnou mierou k vytvoreniu mnohých nových rozporov, ktoré bránia definitívne usporiadať vzťahy zmluvných partnerov v rámci spoločného diela SVD G-N, ktoré by po vynesení Rozsudku MSD už malo prestať byt' zdrojom ďalších nedorozumení a ktoré - podľa vyjadrení špičkových politikov aj na maďarskej strane - už malo prestať byť otázkou politickou a malo sa riešiť na čisto odbornej báze. Orbánová vláda neakceptovala Rámcovú dohodu Mečiarovej a Hornovej vlády. Natíska sa otázka, čo chce Budapešť? Zjednodušene sa to dá formulovať: Nepostavíme dolný stupeň, žiadame viac vody do koryta Dunaja, spoločne sa budeme podieľať (platiť miliardové čiastky) na plavebných úpravách medzi Palkovičovom a Nagymarosom., a chceme ešte aj energiu. Akýkoľvek výsledok rokovaní, líšiaci sa od návrhu Rámcovej dohody čo i len nepatrne, je pre Slovensko nevýhodnejší ako súčasný stav. Elektráreň Gabčíkovo vyrába 2,6 miliárd kWh elektrickej energie za rok, čo v korunách predstavuje zisk 4,0 miliardy Sk pre Slovenské elektrárne, a k tomu najmenej 2,0 miliardy Sk pre rozvodné závody. (Rozvodné závody sú v zahraničných rukách, takže väčšia časť zisku ide do zahraničia.) Vodné dielo len z výroby el. energie sa už splatilo, napriek tomu, že pracuje v priebežnej prevádzke. Výroba s Nagymarosom napriek tomu, že by sme sa s energiou delili, výnos by bol pre Slovensko vyšší. Ministerka zahraničných vecí Slovenskej republiky Zdenka Kramplová.9 .júla 1998 zaslala list ministrovi Martonyi Jánosovi tohto znenia: Vážený pán minister, v nadväznosti na môj list, ktorým som Vám zablahoželala k vymenovaniu do funkcie ministra zahraničných veci, sa na Vás obraciam v otázke, ktorá má veľký význam pre vzťahy našich krajín. Chcem Vás pritom znova ubezpečiť, že vláda Slovenskej republiky má záujem na ich rozvoji na prospech občanov našich krajín, ako aj na riešení otvorených otázok dohodou. Súhlasím s Vašim verejným vyhlásením, že dôležitým predpokladom pre rozvoj našich vzťahov je dôsledné dodržiavanie zmluvných a ďalších medzinárodných záväzkov. Jednou z otázok, ktorá čaká na svoje doriešenie, je aj otázka Sústavy vodných diel na Dunaji. Medzinárodný súdny dvor vo svojom rozsudku z 25. septembra 1997 rozhodol právne otázky, ktoré boli predmetom sporu, a súčasne uložil Mad'arskej republike a Slovenskej republike rokovať v dobrej viere berúc do úvahy dnešnú situáciu a prijať všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie dosiahnutia cieľov Zmluvy zo 16. septembra 1977 v súlade s takými modalitami, na ktorých sa dohodnú. Na základe intenzívnych rokovaní vládnych delegácii a viacerých expertných skupín, ktoré prebiehali od októbra 1997 do februára 1998, bol vypracovaný návrh Rámcovej dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Mad'arskej republiky o zásadách realizácie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v spore týkajúcom sa Sústavy vodných diel Gabčikovo- Nagymaros. Tento návrh parafovali vedúci vládnych delegácii dňa 27. februára 1998 v Bratislave. Vláda Slovenskej republiky vyslovila s návrhom Rámcovej dohody súhlas na svojej schôdzi 10. marca 1998 a je odvtedy pripravená ju bez ďalších odkladov podpísať. Pre vládu Slovenskej republiky bolo veľkým sklamaním, že sa vláda Mad'arskej republiky dňa 5. marca 1998 rozhodla podpis Rámcovej dohody odložiť. O to viac, že pri stretnutí vo Viedni v decembri 1997 sa predsedovia vlád Slovenskej republiky a Mad'arskej republiky zhodli, že dohoda o spôsobe realizácie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora bude dosiahnutá pred uplynutím lehoty 6 mesiacov od vynesenia rozsudku, teda do 25. marca tohoto roku. Vládu Slovenskej republiky nepresvedčil argument, že dôvodom pre odklad podpisu Rámcovej dohody je potreba Mad'arskej strany vykonať ďalšie štúdie o technických. ekologických. hospodárskych a iných vplyvoch. Veď Súčasťou realizácie Rámcovej dohody má. okrem iného, byť aj vykonanie takých štúdii. Navyše, pokiaľ ide o štúdie, ktoré by bolo treba vypracovať: chcem zdôrazniť: že by malo ísť o štúdie spoločné, pripadne o štúdie vypracované za účasti nezávislých medzinárodných odborníkov tak, ako to zodpovedá duchu Zmluvy zo 16. septembra 1977 a ako to predpokladá aj návrh Rámcovej dohody. Dňa 5. marca 1998 mi v Bratislave osobitná delegácia na čele so štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných veci Mad'arskej republiky tlmočila ubezpečenie, že vláda Mad'arskej republiky považuje návrh Rámcovej dohody za dobrý základ pre naplnenie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora a chce z neho aj naďalej vychádzať. Už viac ako štyri mesiace trvajúce prerušenie procesu smerujúceho k dohode o realizácii rozsudku MSD a pokračujúca neochota MR podiel'ať sa na spolupráci strán podl'a Zmluvy zo 16. septembra 1977 vytvárajú pre Slovenskú republiku neprijateľnú situáciu. Vláda Slovenskej republiky preto očakáva, že nová vláda Mad'arskej republiky konkrétnymi krokmi potvrdí, že rešpektuje záväzný rozsudok Medzinárodného súdneho dvora, ako aj medzinárodné záväzky, ktoré jej vyplývajú z platnej Zmluvy z roku 1977. Obraciam sa preto na Vás so žiadosťou, aby vláda Mad'arskej republiky prehodnotila rozhodnutie z 5. marca 1998 a Rámcová dohoda tak mohla byť podpísaná bez d'alšieho odkladu. Vláda Slovenskej republiky súčasne očakáva, že vláda Mad'arskej republiky neodkladne pristúpi k plneniu tých ustanovení platnej Zmluvy zo 16. septembra 1977, ktorých realizácia nie je podmienená zavŕšením rokovaní o realizácii rozsudku. Ide najmä o spoluprácu na úrovni splnomocnencov a nimi zriadených spoločných orgánov. V prípade, že by nedošlo k zmene postoja Mad'arskej republiky vláda Slovenskej republiky by bola nútená obrátiť sa na Medzinárodný súdny dvor./ ... / 3 I Vážený pán minister, príležitosť na obnovenie dôvery a spolupráce vo veci Sústavy vodných diel Gabčikovo-Nagymaros, ktorú nám poskytol rozsudok MSD z 25. septembra 1997, nesmieme premárniť. Je našou povinnosťou v započatom úsilí pokračovať. Chcem Vás ubezpečiť: že vláda Slovenskej republiky je k tomu aj naďalej pripravená. Prijmite, vážený pán minister, ubezpečenie o mojej najhlbšej úcte. Zdenka Kramplová Nasledovala odpoveď: Pani ministerka, dovol'te mi, aby som Vám následne odpovedal na Váš list zo dňa 9 . júla 1998 v súvislosti so Sústavou vodných diel na Dunaji. So spokojnosťou som prijal Váš výrok, že je záujmom Vlády Slovenskej republiky, aby sa naše dvojstranné vzťahy vyvíjali slúžiac dobru občanom našich krajín a aby sme otvorené otázky riešili cestou dohody. Aj Vláda Maďarskej republiky sa usiluje o to isté. Podľa nášho chápania najužitočnejším spôsobom riešenia sporov medzi stranami je pokračovanie dobromyseľných diplomatických rokovaní, ktoré vzájomne zohľadňujú záujmy strán, ale predovšetkým dodržanie medzinárodných zmluvných záväzkov, a to nielen v prípade Sústavy vodných diel na Dunaji. Tak, ako je to aj Vám známe, usporiadanie sporu v minulosti v súvislosti s touto otázkou medzi našimi krajinami nebolo možné týmto spôsobom. Maďarská republika prijala s uspokojením, že v tomto spore sa Slovenská republika ukázala byť pripravená, prijímajúc z iných mierových spôsobov usporiadania, zabezpečených medzinárodným právom návrh Maďarska, obrátiť sa na Medzinárodný súdny dvor v Haagu. V zmysle Osobitnej dohody dvoch vlád, podpísanej v Bruseli v apríli roku 1993 sa obe strany zaviazali, že verdikt súdu budú pokladať za záväzný a o jeho vykonaní po prijatí rozhodnutia súdu začnú bezodkladne rokovať .Chcel by som Vás ubezpečiť o tom, že stanovisko teraz nastúpenej maďarskej vlády sa v tom zhoduje so stanoviskom predchádzajúcej vlády, že tento záväzok chce bezo zvyšku rešpektovať. Avšak stanovisko novej maďarskej vlády sa vo všetkom nezhoduje so stanoviskom predošlej vlády , ktorá usmerňovala sériu rokovaní, spomínanú aj vo Vašom liste, uskutočnenú od októbra 1997 do februára 1998, hoci nakoniec neschválila tzv. rámcovú dohodu, zakotvujúcu výsledky rokovania. Nová maďarská vláda, vzhľadom na predchádzajúce okolnosti, mieni podrobne preskúmať, či túto sériu rokovaní a jej konečný výsledok je možné hodnotiť ako zosúladenú so záväzkom, obsiahnutým v Osobitnej dohode, že strany budú rokovať o spôsoboch vykonania rozsudku (teda o detailoch vykonania ustanovení, skutočne obsiahnutých v rozsudku a ktoré majú byť chápané podľa známych, smerodatných vysvetľujúcich pravidiel medzinárodného práva). Myslím si, že chápete, že si to vyžaduje istý čas. Nesúhlasím s Vašim názorom, že nie je potrebné vyhotoviť ďalšie štúdiá vplyvu. Chcel by som Vám pripomenúť fakt, že o týchto stavbách sa dodnes nevyhotovila komplexná, medzinárodným normám (medzi inými v prípade investícií takého rázu a charakteru záväzne predpísaných Európskou úniou) zodpovedajúca interdisciplinárnemu štúdiu vplyvu, čo inak uznali aj slovenskí odborníci zúčastňujúci sa v haagskom procese. Preto na moje najväčšie poľutovanie nemôžem zdieľať Vaše stanovisko odmietajúce nutnosť takého prieskumu, o to menej, že aj medzinárodný súdny dvor doporučil stranám vykonať tieto prieskumy. Maďarská vláda má v úmysle, aby tieto prieskumy, ktoré sa obmedzujú na už existujúce stavby, sa uskutočnili pred každým novým zodpovedným rozhodnutím veľkého významu s poverením nezávislých a nezaujatých odborníkov. Maďarská strana by mohla len uvítať, keby sa slovenská strana zapojila do analýzy výsledkov prieskumov so zapojením taktiež nezávislej a nezaujatej tretej strany a do spoločného určenia z toho vyplývajúcich dôsledkov a úloh. 0 konkrétnych spôsoboch maďarská strana je pripravená v čo najkratšom termíne konzultovať so slovenskou stranou. Na záver mi dovol'te, aby som sa pozastavil nad výrokom Vášho listu, že Vláda Slovenskej republiky očakáva od Vlády Maďarskej republiky, aby začala bezodkladne plniť tie ustanovenia platnej dohody zo dňa 16. septembra 1977, ktorých vykonanie nie je podmienené tým, aby sa uskutočnili rokovania v súvislosti s vykonaním rozsudku (tu poukazujete na inštitúciu vládnych splnomocnencov). Samozrejme, nemienim vylúčiť tento okruh otázok z programu budúcich rokovaní alebo iných konzultácií, ale nemôžem Vás neupozorniť na zásadne vážnejšiu, z rozsudku bezprostredne vyplývajúcu úlohu. Ako je známe, medzinárodný súdny dvor vyriekol jednoznačne a s presvedčivou väčšinou: prevádzka varianty C je protiprávna (uznal to aj sudca ad hoc Skubiszewski, poverený so Slovenskom). (Pán minister opäť zavádza: z 15 sudcov hlasovali 5 v prospech slovenského stanoviska aj sudca ad hoc Skubiszewski - poz. J. B.) Vzl'adom na to, že Slovensko aj napriek odsúdeniu, obsiahnutému v rozsudku, bez akýchkoľvek vonkajších vplyvov, jednostranne prevádzkuje túto stavbu na svoj prospech a doteraz nedalo žiadne znamenie, že by uvažovalo o tom, ako by mohlo zadosťučiniť situácii, uznanej súdom za protiprávnu, k čomu by inak nepotrebovalo spoluúčasť maďarskej strany, podl'a môjho názoru, v záujme budúceho dobromysel'ného a vzájomne výhodného, primeraného a úspešného riešenia problému by bolo žiadúce, aby aj slovenská strana preskúmala, čo by mohla robiť, aby aj činmi umožnila skoré úspešné uzatvorenie sporu. Navrhujem, aby dovtedy, kým spoznáme výsledky výskumov vplyvu už dokončených a prevádzkovaných stavieb, viedli predstavitelia dvoch vlád a vedúci právni experti konzultácie v záujme toho, aby v prípade jednotlivých ustanovení rozsudku vytvorili jednotný, spoločný výklad. V prípade Vášho súhlasu maďarský predstaviteľ vlády nadviaže kontakt so slovenským partnerom v záujme určenia termínu a miesta konzultácie. Dovolľte mi, aby som Vám vyjadril svoje vysokováženie. Budapesť, 28 júl 1998. Martonyi János Nemienim komentovať aroganciu a zjavné zavádzania pána Martonyiho, a nielen jeho. Maďarská vládna politika voči Slovensku je už taká a nemení sa ani so zmenou vlád. Podľa správ v našich, ale najmä v maďarských médiách mohlo by sa zdať, že v Maďarsku nie sú zástancovia dokončenia SVD G-N podľa zmluvy z roku 1977. Nie je to pravda. Dovolím si odcitovať niektoré časti z pripravovanej knihy s pracovným názvom Náš Dunaj a politika, v ktorej sa zaoberám súvislosťami najmä politickými, a to časť zo stanovísk významných maďarských odborníkov a vedcov. 1) Spoločnosť Pála Vásárhelyiho už v roku 1988 v odpovedi na „Vyhlásenie Maďarskej spoločnosti pre ochranu životného prostredia v Amerike píše: Charakteristické pre všetky otázky týkajúce sa hospodárskych, environmentálnych, energetických, vodohospodárskych, dopravných, poľnohospodárskych a lesníckych problémov, ktoré sú zhrnuté vo „VYHLÁSENI", je, že sa nimi maďarskí odborníci, projektanti, výskumníci a vedci zaoberajú už viac ako tri desaťročia. Počet projektov, vedeckých a výskumných prác, ktoré boli na ich objasnenie, alebo vyriešenie vypracované, predstavuje viac ako sto prác. Pozornosť v našich odpovediach si zaslúžia tie obavy, ktoré pretrvávajú tak vo verejnosti ako aj u odborníkov, ktorí nie sú natoľko oboznámení s problematikou, ako aj hĺbkou i rozsahom výskumov, aby sa im sprístupnili, veď ide o doteraz najväčšiu investičnú akciu vo vodnom hospodárstve, ktorá sa uskutočňuje v Maďarsku. Podobná, rozsiahla energeticko-vodohospodárska a dopravná stavba, ktorá by do takej miery zasiahla do odtokových pomerov, v Maďarsku sa ešte nerealizovala. Na celom svete je známe, že diela, ako sú napríklad atómové elektrárne, autostrády, letiská a pod. stávajú sa stredobodom záujmu spoločnosti a ich výstavbu sprevádzajú obavy i otázky. Je však všeobecne známe aj to, že už aj teraz, blížiac sa ku koncu dvadsiateho storočia, tak zástancovia ako aj odporcovia považujú za samozrejmé existencie a pozitívne vplyvy regionálnych stavieb, ktoré napríklad dávajú k dispozícii dostatočné množstvo elektrickej energie, alebo zlepšujú dopravné podmienky a pod. V prípade stavby, akou je Sústava vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, je jediným reálnym riešením správna koncepcia výskumu, plánovania, rozhodovania, organizovania celého priebehu výstavby tak, aby ekologické, prípadne ekonomické riziká boli zmenšené na minimum. Je samozrejmé, že v prípade takéhoto rozsiahleho zásahu vyplývajúceho z regionálneho rozmeru aj z obmedzujúcich vplyvov výskumných prác, môžu vzniknúť situácie, že popri dnešnom stave vedy a techniky môžu nastať prípady vopred nepredvídateľné. V týchto prípadoch, ktoré sú podľa svetových skúseností bežné, zostáva na vedeckých pracovníkoch urobiť všetko, aby nepriaznivé dôsledky boli odvrátené. Nemožno spochybniť, že tvorcovia sústavy vodných diel Gabčikovo-Nagymaros vykonali pri jeho príprave významný rozsah prác: - v čase vypracovávania koncepcie preverili viac ako 50 rôznych variantov, kým sa vykryštalizovala najprijateľnejšia alternatíva; - počas viac ako tri desaťročia trvajúcej maďarsko-československej spolupráce brali sa do úvahy najaktuálnejšie vedecko-technické poznatky; - v štádiu štúdií v prevažnej miere kládol sa dôraz na odborné riešenia a požiadaviek ekologických hľadísk. Už na začiatku predpokladané vplyvy na životné prostredie sledovalo 16 vedeckých inštitúcii a veľký počet vedcov a na základe ich prác bola vyhotovená štúdia "Környezeti Hatástanalmány" (štúdia o vplyve na prostredie). Štúdie usmerňovala a kontrolovala medzirezortná komisia. V komisii boli zástupcovia Maďarskej akadémie vied, Štátneho výboru pre technický rozvoj, zástupcovia ministerstva stavebníctva a rozvoja miest, ministerstva priemyslu, ministerstva dopravy, ministerstva poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu, zástupcovia úradu pre ochranu životného prostredia, Štátneho plánovacieho úradu, štátneho vodohospodárskeho úradu, ďalej štátnej rozvojovej banky. Výskumníci, projektanti kriticky posudzujú predchádzajúce i súčasné stanoviská a predstavy s ohľadom na obavy oponentov a ochrancov prírody. Vykonáva sa hodnotenie súčasného stavu ako i perspektívny vývoj medzi ekológiou a technickým riešením a nadväzne nato i koncepcia monitorovania územia, aby v prípade akéhokoľvek vopred nepredvídaného a neželateľného vývoja životného prostredia, bol takýto stav v čo najkratšom čase zistený a takéto neželateľné vplyvy eliminované. Cieľom Spoločnosti Pála Vásárhelyiho teda je v záujme vyriešenia možných problémov zodpovedať otvorené otázky: a to všetko v záujme dobudovania Sústavy vodných diel Gabčikovo-Nagymaros. Toto viedlo drvivú väčšinu ekológov a vodohospodárskych odborníkov združených v spoločnosti Pála Vášarhelyiho k tomu, aby vypracovali* svoju „ODPOVEĎ" na „VYHLÁSENIE" Maďarskej spoločnosti na ochranu životného prostredia v Amerike, ktorú táto spoločnosť zastala predsedníctvu Parlamentu. Odborníci spoločnosti Pála Vášarhelyiho nemôžu sa podujať na to, aby posudzovali a hodnotili politické aspekty a rozhodnutia súvisiace s vodným dielom, ale podujímajú sa na to, aby vychádzajúc z vedeckých poznatkov, autenticky informovali o odborných problémoch domácu verejnú mienku ako aj vlastencov žijúcich v zahraničí. Je to veľmi potrebné aj z toho dôvodu, že v minulosti takéto informácie často absentovali. Touto „ODPOVEĎOU" chceme rozptýliť neopodstatnené a politický motivované obavy. Spoločnosť Pála Vasarhelyiho bod po bode vyvrátila spochybňovania: Vo „Vyhlásení Maďarskej spoločnosti pre ochranu životného prostredia v Amerike“. Náš zmluvný partner počas realizácie náhradného riešenia pokračoval v diplomatickej ofenzíve, ale hľadal morálne útočisko aj u svetovo uznávaných osobnosti maďarského pôvodu. Oslovil i profesora a vedúceho katedry Fakulty stavebného a strojného inžinierstva University of Wisconsin, MILWAUKEE, USA, Gábora Karádiho. Pán profesor bol držiteľom niekoľkých prestížnych odborných vyznamenaní. Vtedajší splnomocnenec vlády Maďarskej republiky Dr. György Sámsodi-Kiss sa obrátil s prosbou, aby verejne podporil maďarskú likvidačnú politiku SVD G-N, na Gábora Karádiho. Pán splnomocnenec však netušil, že sa obrátil na zlú adresu. 11. júla 1991 dostal list na hlavičkovom papieri univerzity vo Wisconsine tohto znenia: Vážený pán Sámsodi-Kiss, ďakujem Vám za Váš list z 3. júna a pripojený popis plánovanej súťaže, týkajúcej sa dôsledkov rozhodnutia maďarskej vlády zrušiť výstavbu vodného diela pri Nagymarosi. Ako presvedčený zástanca tohto projektu, rád by som vyjadril svoje hlboké sklamanie nad týmto rozhodnutím a dúfam, že nie vo veľmi vzdialenej budúcnosti zdravý rozum preváži a realizácia vodného diela Nagymaros bude znovu zvážená - či už v súčasnom lokalizovaní, alebo o niekoľko kilometrov vyššie. Som trochu udivený Vašou poznámkou, že rozhodnutie o uskutočnení projektu bolo politicky motivované. Podľa môjho úsudku práve rozhodnutie Vašej vlády o zrušení tohto diela bolo politickým rozhodnutím a má len veľmi málo dočinenia s realistickými úvahami - či už ekonomickými, technickými alebo environmentálnymi. Hoci som jediným vedcom - inžinierom v Spojených štátoch, ktorý obdržal celoštátnu Hoffmanovu cenu za tému environmentálnych vplyvov využitia vodnej energie, moje poznámky neovplyvnia Vaše myslenie práve pre politické záväzky, ktoré ste prijali. Napriek tomu chcem kategoricky vyhlásiť, že realizácia vodného diela Nagymaros by mala ten najpozitívnejší dopad na maďarské národné hospodárstvo a že by celkovo viedla k pozitívnym environmentálnym zmenám. Možno by som mal dodať, že skutoční experti Spojených štátov na využitie vodnej energie a jej environmentálnych dopadov považujú rozhodnutie Vašej vlády vzdať sa realizácie vodného diela Nagymaros za obrovskú chybu. Mali by ste vynaložiť vzácne finančné zdroje Maďarska na redukovanie znečistenia vzduchu a budovať čistiarne odpadových vôd - ak Vám naozaj záleží na životnom prostredí. Znečistenie vzduchu je už veľkým zdravotným rizikom, ktoré vyžaduje okamžitú pozornosť. Pripúšťam, že kampaň za čistý vzduch by bola nákladná a bez významného politického zisku. Preto je asi blízko posledného miesta Vašich priorít. Avšak ako demokraticky zvolená vláda by ste sa mali obracať o radu na ľud, a nie byť ovládaní malou hlasnou menšinou. Je pravda, že v demokracii ľud môže urobiť nesprávne rozhodnutie a má právo aj urobiť hlupákov zo seba. Pri všetkej úcte, neverím, že by vláda mala právo klamať ľud. Nemám najmenšie pochybnosti, že keby ľuďom Maďarska boli predložené obe stránky argumentácie a keby sa potom hlasovalo o budúcnosti vodného diela Nagymaros, tak by v prevažnej miere hlasovali za vodné dielo. Ale myslím si, že Maďarsko ešte nie je pripravené na priamu účasť ľudu na demokratickom procese. Napriek mojim vážnym výhradám Vám prajem veľa šťastia vo Vašom novom snažení. S úctou Gábor Karádi Aktivizácia protigabčíkovských živlov však pokračovala. Na scénu prichádza muž, takisto žijúci v Spojených štátoch, dokonca s írečitým slovenským priezviskom - vraj „profesor" Béla Lipták. Poznáme ho aj na Slovensku. Nevedno, či barnumskou reklamou chcel viac poukázať na Sústavu, alebo na seba. Mal a má na to predpoklady. Vidieť ho zďaleka, má na to patričnú výšku a aj nápadná, maďarskými ornamentami vyšívaná vetrovka výrazných farieb mu dodáva punc osobitosti. Jeho hlavnou „devízou" je však chvastavosť a arogantnosť. Na Slovensku ju preukázal tri razy. Ak toto liptákovské divadlo spomínam, tak preto, lebo on a ľudia, ktorí ho sprevádzali - dávali neskrývane najavo, že oni sú tu doma, na maďarskej pôde, a my sme privandrovalci. Proti počínaniu Bélu Liptáka, občana USA, som protestoval u vtedajšieho veľvyslanca tejto krajiny. Netvrdím, že kvôli tomu, ale viac sa na Slovensku neukázal. Nie práve najpríjemnejšiu skúsenosť mal s týmto „ochrancom" maďarského životného prostredia profesor Karádi. Ing. Miroslavovi Líškovi, CSc. dal na vedomie doslovné znenie svojho listu, ktorý poslal senátorovi Christopherovi Doddovi a na vedomie ďalším trom senátorom. Z listu vyberám: "Vážený pán senátor, profesor Imre Nagy z Technickej univerzity v Budapešti bol taký láskavý, že mi zaslal kópiu svojho listu z 31. mája, adresovaného Vám a kópiu Vášho listu z 5. februára pre pána Bélu Liptáka. Možno si spomínate, že obidva tieto listy obsahujú polemiku o vývine spoločného maďarsko-slovenského diela Gabčíkovo - Nagymaros na Dunaji. Vo svojom liste pánu Liptákovi naznačujete, že ak rokovania medzi maďarskou a slovenskou vládou nevyriešia nezhody, tento materiál by bol vhodný na prerokovanie v Senáte. Ako bývalý konzultant maďarskej vlády a silný zástanca úplnej realizácie Zmluvy medzi Maďarskom a Československom z r.1977 o vybudovaní vodného diela Gabčikovo a Nagymaros v najlepšom záujme oboch krajín, rád by som upozornil na nasledovné postrehy a komentáre: a) Inštitút vodných zdrojov Technickej Univerzity v Budapešti a oddelenie stavebného inžinierstva a aplikovanej vedy Univerzity vo Wisconsine - Milwaukee študovali technické, ekonomické, environmentálne a politické dopady vodnej elektrárne v Gabčíkove - Nagymarosi asi jednu dekádu. Bez toho, aby som zachádzal do hlbších detailov, chcem poznamenať, že naša štúdia vyústila do záveru, že systém je technicky spoľahlivý, ekonomicky výhodný a nebude mať žiadne nepriaznivé účinky na životné prostredie. Naopak, systém výrazne zlepši existujúce podmienky plavebného úseku rieky Dunaj medzi Bratislavou a Budapešťou, a tým zvráti alarmujúci trend postupného zhoršovania kvality vody a s ňou súvisiacich pôdnych zdrojov. Zlepšením plavby výstavbou hati Gabčíkovo a Nagymaros by sa dokončila vodná cesta Rýn - Mohan - Dunaj od Atlantického oceánu k Čiernemu moru. Nedá sa ani dostatočne zdôrazniť jeho dôležitosť pre podporu obchodu východ - západ. b) Je nešťastím, že Hnutie zelených v Európe je silne ovplyvnené skupinou „ekonacistov", ktorých skutočný cieľ má často málo spoločné s legitímnymi obavami environmentalistov, ktorí síce majú dobré úmysly, ale niekedy sú pomerne naivní. Nacionalistický program tejto skupiny sa schováva za „environmentálnu aktivitu", čo by v súvislostiach maďarsko-slovenských vzťahov mohlo viesť k ďalšiemu zhoršeniu politického zoskupenia v bývalej Východnej Európe, ktorá je už zaťažená množstvom ekonomických problémov. Namiesto vytvárania ďalších sporov musíme sa všetci snažiť o mier a vzájomnú spoluprácu medzi národmi v povodí Dunaja. Čo sa týka "nestálej" povahy politickej klímy v bývalej Východnej Európe a občianskej vojny v Bosne, Senát by v spore o vodnej elektrárni Gabčíkovo - Nagymaros zaslal nesprávne posolstvo regiónu, a to by vyvolalo ešte viac sporu - čo je posledná vec, ktorú táto oblasť potrebuje. c) Možno by bolo na mieste zopár poznámok o pánu Bélovi Liptákovi. Hoci som ho nikdy nestretol, nekladiem si otázky o „úprimnosti" jeho noblesnej križiackej výpravy za ochranu maďarského životného prostredia, a tiež o jeho hlbokom zmysle pre patriotizmus. Ale dobré úmysly a úprimnosť nie sú náhradou profesionálnej kompetencie a zdravej súdnosti. Bez absolútne akýchkoľvek skúseností o vplyve vodohospodárskeho rozvoja na životné prostredie pán Lipták nie je schopný zhodnotiť klady a zápory projektu na Dunaji. Ako slobodný muž má právo vyjadriť svoje názory ľubovoľným spôsobom podľa svojho priania, ale my, skutoční experti, sme zaviazaní etickými zákonmi našej profesie varovať politikov pred nebezpečenstvom, ktoré predstavuje križiacka výprava pána Liptáka a jeho spoločníkov..." Profesor Karádi, ktorý pozná bežnú prax v americkej politike, ktorá vidí ochranu svojich záujmov aj v takých teritóriách, na čo sme my, Európania, nie zvyknutí, má na to rovnaký názor a vystríha senátora pred takýmto postupom. Pre nás je však jeho list zaujímavý aj zmienkou o Bélovi Liptákovi. Je celkom kuriózne, že si tento stredoškolský profesor chémie, a nie univerzitný profesor, za ktorého sa ďaleko od svojej terajšej vlasti tak rád vydáva, nenašiel cestu k vedcovi svetového mena, s ktorým by ho mala spájať ak už nie profesia, tak aspoň spoločná národnosť a materinská reč. U nás na Slovensku naši „ochranári" videli v Liptákovi obetavého vlastenca, ktorý vynakladá značné sumy zo svojich kont na ochranu maďarskej prírody. Zatiaľ však máme do činenia s politickým šašom, vodohospodárskym diletantom a nebojím sa povedať, že aj s provokatérom. Maďarský parlament a maďarská vláda, rovnako ako dunajskokruhovci dobre vedeli, že významné kapacity maďarského pôvodu, žijúce či už doma alebo v zahraničí, hlboko nesúhlasia s ich politikárčením. Takým bol a aj je profesor Emil Mossonyi, ktorý emigroval po roku 1956 a usadil sa v Nemecku. Až do odchodu do dôchodku pôsobil na univerzite v Karlsruhe. Toho nemuseli brať vážne, lebo je spoluautorom Sústavy, on projektoval Nagymaros. Lenže podozrievanie z uprednostňovania vlastných záujmov nemožno uplatniť v prípade Dr. Miklósa Kozáka, DrSc., penzionovaného vedúceho katedry, ktorý poslal maďarskému parlamentu a vláde elaborát, v ktorom píše: "Na jar roku 1989 sa v parlamente zrodilo politické rozhodnutie o dočasnom zastavení výstavby vodného diela v Nagymarosi. Napriek tomu Némethova vláda - bez rozhodnutia parlamentu - zastavuje aj výstavbu zdrže v Dunakiliti... niektoré vládne orgány nedokáže presvedčiť ani realita. Aj strata reportérskeho videnia je všeobecne známa. Profesorom nazývajú hlavného organizátora demonštrácii, chemického inžiniera Liptáka, zo žabej perspektívy fotografujú prvý rad 50-člennej skupiny demonštrantov, (aby sme nevideli zívajúcu prázdnotu). V televízii vystupujú laici, ktorí šíria svoje národ ohlupujúce názory o tom, že lodná kapacita Dunaja je trikrát väčšia ako kapacita kanála RMD, že Gabčikovo-Nagymaros je len papierový tiger a že variant C je len z polovice postavený a pod... Pred viac ako poldruha rokom som navrhol vláde, aby požiadala medzinárodne uznávaných odborníkov o stanovisko k SVD G-N. (Neunúvala sa ani s odpoveďou.) Maďarská strana len pred niekoľkými mesiacmi uznala za vhodné prizvať k expertízam medzinárodných odborníkov (predtým nechceli o tom ani počuť). Keď sa jeden reportér spýtal, čo sa stane, ak títo odborníci dajú za pravdu Slovákom, dostal odpoveď: „My chceme, aby podporili našu mienku". Páni, nezdá sa vám to zarážajúce, nie je to dvojtvárna hra?! Mnohí zdôrazňujú, že sa chceme priblížiť k EHS, ale robia všetko proti tomu. V priveľmi vyhrotenom nacionalistickom duchu pristupujú k otázkam hraníc vo vzťahu k SVD G-N. (Vidia to aj zahraniční spravodajcovia.) Možno nevedia, že na Rýne, ktorý je hraničnou riekou medzi Francúzskom a Nemeckom, sú podobné elektrárne, ako je Gabčíkovo. Lenže tieto národy nerobia z toho medzinárodnú nenávisť, ale sa delia o prírodou danú lacnú energiu a o vodnú dopravu. A vy od týchto vedľa seba v mieri žijúcich národov očakávate, že podporia také spoločnosť rozkladajúce tendencie, ktoré oni už vyriešili, lenže nie na balkánsky, ale na európsky spôsob ? Zatiaľ čo niektorí naši susedia, Nemci, Rakúšania, Slováci, budujú budúce hospodárne, mnohonásobne životné prostredie chrániace vodné elektrárne, ktoré využívajú obnovujúcu sa vodnú energiu, zatiaľ u nás prevláda balkánska zaostalosť... Páni, uverte odborníkom, v budúcnosti bezpečná, hospodárna, životné prostredie neuveriteľne šetriaca vodná doprava bude možná len na tokoch s kaskádami. V Európe bez hraníc bude v budúcnosti 3 500 km dlhý kanál najdôležitejšou spojnicou medzi národmi. Naša vlasť je infarktovou časťou tohto kanála... Vy by ste, páni, mali vedieť, že o otázkach SVD G-N sa vyjadrujú nie práve najlepší odborníci, ale klavírni virtuózi, herci, odborne nevzdelaní reportéri, ekonómovia, duchovní (Bože, odpusť im), biológovia a prostituovaní bežci životom a pod. ... Maďarsko bez kanála sa môže len vzďaľovať od Európy, môže ísť späť do Ázie... Čo myslite, páni, k čomu povedie táto odborná nespôsobilosť ? Veď doteraz je na VD Gabčikovo už škoda za 100 miliárd... Odporcovia SVD G-N sa obávajú toho, že keď vodné dielo bude sprevádzkované a vydarí sa, a ekologické katastrofy sa nedostavia, mnohí (aj členovia vlády) sa stanú nedôveryhodnými. Nezabudnite však, páni, že spravodlivosť vyjde na povrch, i keď dodatočne, a neoprávnene získané pozície sa premenia na hanbu. Riešenie: uviesť hať v Dunakiliti do prevádzky a spolu s ňou aj regulačný systém zásobovania spodných vôd v Medziostroví. Bez toho môže len pokračovať záplava ponôs, ktorých príčinou je zaslepená maďarská tvrdohlavosť, postavená na názoroch laikov." Dr. Kozák napísal vláde a parlamentu, ako čas ukázal, prorocké slová. Nepomohlo. V Maďarsku, v ovzduší protigabčíkovsko-trianonskej hystérie nebolo očí, ktoré by také slová čítali, nebolo uší, ktoré by hlasy odborníkov počúvali. Naopak, mienka odborníkov bola prehlušená krikľúňmi. Takrečeno celé generácie vodohospodárov boli znevážené a následne aj umlčané. Situácia nabrala také rozmery, že sám prezident Göncz považoval za potrebné domácim vodohospodárom verejne sa ospravedlniť. To však nemení nič na skutočnosti, že na piedestál vedy zasadla paveda, hlásaná, ako napísal Dr. Kozák, prostituovanými bežcami životom" s vyhranenými iredentistickými záujmami. Spor Gabčíkovo-Nagymaros je stále na zozname prejednávaných sporov, a to kvôli žiadosti Slovenskej republiky o dodatočné rozhodnutie z 3. septembra 1999, v ktorom Slovensko okrem iného žiada Súd, aby rozhodol, že Maďarsko nesie zodpovednosť za neúspech rokovaní o spôsobe naplnenia Rozhodnutia Súdu z 25. septembra 1997; a že strany musia s okamžitou platnosťou v dobrej viere pokračovať v rokovaniach, aby dospeli k dohode týkajúcej sa okolností pre dosiahnutie cieľov Zmluvy z r.1977. Už šiesty rok sa medzi stranami vedú sporadické rokovania na úrovni expertov a je už najvyšší čas, aby strany dospeli k urovnaniu rešpektovaním zmluvy, ktorá i podľa rozhodnutia MSD v Haagu platí, na to však musia byť dvaja a jeden z nich nesmie mať zatiahnutú záclonu proti odbornosti, vedeckosti a najmä slušnosti. Po augustovej povodni sa začínajú objavovať v maďarských médiách články iného druhu, ako sme boli zvyknutí. Ešte nepriznávajú podiel zníženia prietokov, a tým záchranu Budapešti Vodným Dielom Gabčíkovo pri povodni v roku 2002, to príde neskôr. Dobre je, že už menia i verejne názory. Uvediem správu Veľvyslanectva Slovenskej Republiky zo dňa 3. 9. 2003 Mad'arské médiá o Sústave vodných diel Gabčíkovo~Nagymaros (citácia) V súvislosti s problematikou Gabčíkovo-Nagymaros sa v maďarských médiách v ostatnom čase objavilo niekoľko pozoruhodných. príspevkov .Z niektorých uvádzame podstatne skrátené informácie; Verejnoprávne vysielanie Maďarskej televízie (MTV1) odvysielalo 22. augusta 2003 vo svojom populárno-vedeckom magazíne Navigátor príspevok o Gabčíkovo Nagymaros. Tón príspevku sa vyznačoval objektivitou a už úvodom bolo zdôrazňované, že v súvislosti so SVDG-N sa ani po 11 rokoch nesplnili predpovede o ekologickej katastrofe. Ďalej sa hovorilo o tom, že slovenská strana na vlastné náklady dokončila Gabčíkovo Expert pre vodné elektrárne uviedol technické parametre Čunova a Gabčíkova s poznámkou, že Gabčíkovo dodáva 5% elektrickej energie Slovenska.(je to nepresný údaj skutočnosť je to 10% - pozn. J. B) Vo vysielaní bolo podčiarknuté, že na Dunaji funguje 40 podobných elektrární. Ďalej sa uviedlo, že ani katastrofické predpovede a poplašné správy pre Malý žitný ostrov Szigetköz sa nesplnili, lebo systém na nahradenie vody funguje, príroda našla svoju rovnováhu a vo vodách Szigetközu je dostatok rýb. Zástupca generálneho riaditel'a Vedecko-výskumného ústavu pre vodné hospodárstvo I. Majer sa pre denník vyjadril v tom zmysle, že vybudovanie priehrady na Dunaji by prinieslo viac pozitív, najmä v období povodní, ale aj terajšom suchu pri zabezpečovaní stavu vody v Dunaji. Ako dôležitý argument uvádza, že dobudovaním vodného diela by sa splnili podmienky EU na využívanie obnoviteľných energetických zdrojov. Noviny na základe vyjadrenia nemenovaných odborníkov píšu, že do vstupu oboch krajín do EU sa nepredpokladá nové rokovacie kolo o Gabčíkove. Podľa denníka z vnútropolitických príčin ani slovenský , ani maďarský kabinet nemá záujem „o zohriatie“ ,diskusie okolo Gabčíkova. Po vstupe do únie môžu obe krajiny požiadať .inštitúcie EU o pomoc pri riešení sporov o SVD G-N. Toto vyčkávanie potvrdzuje aj Skutočnosť; že nové členské krajiny musia rešpektovať prísne podmienky ochrany životného prostredia EU . Denník Népszava píše o možnej výstavbe malej vodnej elektrárne v Dunakility a dodáva, že terajšia opozícia odmieta dobudovanie hociktorého stupňa vodného diela, pritom však je pozoruhodné, že most Márie- Valérie medzi Ostrihomom a Štúrovom bol naprojektovaný tak, aby aj v prípade vzdúvania mohli premávať po rieke lode. Tón príspevkov maďarských médií v súvislosti so SVD G-N sa vyznačuje zhovievavosťou voči slovenskej strane a ostrou kritikou terajšej vládnej garnitúry. Relácia MTV1 v rámci populárno-vedeckej relácie Navigátor o Gabčíkovo-Nagymaros bola objektívna a priaznivo naladená postupu slovenskej strany. Panuje všeobecná mienka, že v dôsledku vnútropolitických problémov maďarská vláda do vstupu krajiny do EU nepodnikne zásadné kroky v oblasti riešenia problematiky Gabčíkovo- Nagymaros. V máji 2003 navštívil profesor Emil Mosonyi po 50 rokoch vodné dielo Gabčíkovo. Podľa jeho vyjadrenia bol nadšený dielom. Stretol sa s profesorom Danišovičom. Bolo radosť počúvať oboch tvorcov koncepcie Sústavy.95 a 93 ročných mužov, ktorý odovzdali svojím národom duše i srdcia. Obaja sú vo vynikajúcom psychickom stave. Vďaka Páni Profesori . Dá sa predpokladať, že nové kolo rokovaní bude v duchu záverov Rámcovej dohody, nasvedčuje tomu i prerušenie mlčania prof. Nemczóka, ktorý sa v médiách prihovára za výstavbu Nagymarosu. Aký bude výsledok, v nemalej miere závisí od nášho rokovacieho týmu.