Zuzana Andrejčáková

Voľby do Európskeho parlamentu

Rekapitulácia 2. časti

- Európsky Parlament je jediná priamo volená inštitúcia Európskej Únie.
- 7.júna 1979 sa konali prvé priame voľby do EP.
- Od roku 1979 sa Európske voľby konajú v každom členskom štáte každých 5 rokov v približne rovnaký čas (vždy v júni a vždy v časovom rozpätí od štvrtka do nedele, v závislosti od rozhodnutia príslušného štátu).
- Doteraz sa konalo 5 priamych Európskych volieb – v roku 1979, 1984, 1989, 1994 a 1999.
- Nadchádzajúce voľby sa budú vo všetkých 25 členských štátoch EÚ konať 10. – 13. júna 2004.
- Na Slovensku budú vyhlásené na nedeľu 13.06.2004.
- Počet oficiálnych pracovných jazykov používaných v Európskom Parlamente sa po voľbách 2004 zvýši zo súčasných jedenástich na dvadsať , vytvoriac tak jazykovo najrozmanitejší parlament sveta.

3. časť – Podstata volebného systému pre voľby do Európskeho parlamentu

Vychádzajúc z myšlienky Európskej integrácie, pôvodným zámerom organizovania volieb do Európskeho parlamentu bolo urobiť ich skutočne európskymi – to znamená, odlišnými od púhej skupiny národných volieb konaných viac-menej v tom istom čase, ako aj odlišnými od volieb medzinárodných. Cieľom bolo dosiahnuť novú kvalitu volieb - takých, ktoré by boli nadnárodné.
Aby sa tento cieľ dosiahol, členské štáty Európskych spoločenstiev (ES) súhlasili postupne sa vzdať odlišností ich národných volebných systémov, ktoré spočiatku pre voľby do EP uplatňovali. Jednoducho povedané, členské krajiny súhlasili upustiť od národných odlišností s cieľom dohodnúť sa na tzv. jednotnej volebnej procedúre. Avšak tento cieľ sa dodnes nepodarilo úplne dosiahnuť.
Napriek tomu, že požiadavka prijatia jednotnej volebnej procedúry (podľa ktorej by sa voľby do EP konali v každom členskom štáte na základe úplne rovnakých podmienok a princípov v rovnakom čase) bola obsiahnutá už v dokumente nazvanom „Konvencia o určitých inštitúciách spoločných všetkým Európskym spoločenstvám“ z roku 1957, tento zámer sa nestal skutočnosťou. Členské štáty ES/EÚ sa totiž nedokázali dohodnúť na systéme, ktorý by vyhovoval každému z nich. A tak po dlhoročných bezvýsledných rokovaniach upustili od pôvodného plánu a požiadavku jednotnej volebnej procedúry nahradili možnosťou usporadúvať voľby v jednotlivých členských štátoch len na základe určitých „spoločných princípov“, ktoré by však nešli nad rámec národných volebných procedúr. Tieto spoločné princípy, uplatňované vo všetkých členských štátoch sú nasledovné:
- Voľby sa konajú na základe systému pomerného zastúpenia; právo voliť v ktoromkoľvek členskom štáte EÚ (za podmienky že tam majú pobyt, a pritom nemusí ísť ani o trvalý pobyt) majú všetci Európsky občania (t.j. občania členských štátov EÚ, po 1.5.2004 teda aj Slovenský občania) po dovŕšení 18 roku veku; percentuálny prah ktorý musí určitá strana či kandidát vo voľbách dosiahnuť aby získal nárok na miesto Europoslanca je síce určená každým štátom podľa ich predpisov, no nesmie v žiadnom zo štátov prekročiť hranicu 5%; poslanec EP nesmie byť zároveň poslancom národného parlamentu (toto ustanovenie vstúpi do platnosti práve s nadchádzajúcimi Európskymi voľbami v roku 2004); a fakt, že každý Europoslanec musí pamätať na to, že v Bruseli či Štrasburgu nezastupuje len voličov jeho volebného obvodu ani voličov len toho štátu v ktorom bol zvolený, ale naopak, zastupuje VŠETKÝCH Európskych občanov. V praxi to znamená, že aj občania SR sa budú môcť obracať na akéhokoľvek Európskeho poslanca, a nie len na tých, ktorých si zvolia v Slovenských voľbách do Európskeho Parlamentu.
Okrem nich však existuje množstvo národných odlišností, ktoré jednotlivé členské štáty počas volieb do EP naďalej používajú. Jedná sa o nasledovné princípy:
- Variáciu systému pomerného zastúpenia; počet volebných okrskov; spôsob nominácie kandidátov; metódu prepočítavania hlasov a prideľovania poslaneckých mandátov; deň konania sa volieb (hoci je určené, že musia byť vyhlásené na ten istý týždeň a musia sa konať v rozmedzí od štvrtka do nedele); ako aj množstvo ďalších procedurálnych čiastkových princípov vyplývajúcich z predpisov upravujúcich voľby do EP v jednotlivých členských štátoch, ktoré však majú mnohokrát veľký vplyv na to, ako voľby v tom-ktorom štáte dopadnú (napríklad v Belgicku a Luxembursku, či donedávna aj v Grécku, je účasť voliča vo voľbách povinná a nedodržanie sa trestá finančnou pokutou. Jej výška sa pritom takisto líši podľa predpisov určených daným štátom).
- Zuzana Andrejčáková