Ján Doruľa

Prezentácia Kamaldulskej Biblie
na pôde Slovenskej akadémie vied v Bratislave

Dňa 13. marca 2003 sa za účasti významných predstaviteľov slovenského vedeckého, cirkevného a politického života konala v sídle Predsedníctva a Úradu Slovenskej akadémie vied v Bratislave prezentácia faksimilného vydania Kamaldulskej Biblie – prvého prekladu celej Biblie do slovenčiny z 18. storočia.
Predseda SAV prof. Ing. Štefan Luby, DrSc., privítal vzácnych hostí – J. E. kardinála Jána Chryzostoma Korca a biskupa Mons. Štefana Vrableca, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Hrušovského, osobného poradcu prezidenta Slovenskej republiky Dr. Mariána Servátku, CSc., predsedu Patristickej komisie Vestfálskej akadémie vied v Bonne prof. Hansa Rotheho s manželkou, prítomných členov Predsedníctva SAV, pracovníkov Slavistického kabinetu SAV, zástupcov farnosti a obce Cífer i Červeného kláštora a všetkých ostatných prítomných účastníkov prezentácie, medzi ktorými bola zastúpená Matica slovenská, ďalší teológovia i zástupcovia médií.
Prof. Štefan Luby uviedol, že práce na príprave vydania Kamaldulskej Biblie (KB) prebiehali v Slavistickom kabinete SAV niekoľko rokov. Do prezentovaného faksimilného vydania, ktoré vychádza v renomovanej edícii Biblia Slavica v Nemeckej spolkovej republike, pripravili pracovníci kabinetu odborné komentáre o jazyku prekladu, o jeho určení a o podmienkach a okolnostiach jeho vzniku.
Riaditeľ Slavistického kabinetu SAV Ján Doruľa podal krátku charakteristiku prekladu Kamaldulskej Biblie. Uviedol, že podrobnejšie výskumy ukázali, že preklad KB vznikol v Červenom kláštore, že prekladateľom Biblie ani tvorcom Kamaldulského slovníka nebol Romuald Hadbavný, ale učení kamaldulskí pátri, pôsobiaci v Červenom kláštore na vysokej teologickej škole, tzv. profesóriu v rokoch 1745-1769. Hoci preklad nevyšiel tlačou, zachoval sa v jedinom exemplári krasopisne odpísaného rukopisu v dvoch zväzkoch formátu A4 na fare v Cíferi, je vzácnym dokladom vysokej kultúrnej, odbornej a jazykovej úrovne prostredia, v ktorom vznikol. Z bohatých marginálnych poznámok v latinskom jazyku vidieť, že prekladatelia boli dobre oboznámení s vtedajšou odbornou teologickou spisbou, že pri prekladaní textu z latinskej Vulgáty často prihliadali aj k hebrejským a gréckym originálom, že mali poruke aj české a poľské preklady Biblie. Práve porovnanie s týmito prekladmi ukazuje, že kamaldulskí prekladatelia pracovali s jazykom veľmi tvorivo, vyhýbali sa mechanickému prenášaniu alebo napodobňovaniu tých jazykových foriem a konštrukcií latinského jazyka, ktoré sú cudzie duchu slovenského jazyka; nahrádzali ich živými slovenskými formami a konštrukciami, v ktorých sa naplno odráža slovenské jazykové vedomie ustálené stáročiami historicko-jazykového vývinu, procesmi utvárania jednotného slovenského jazyka a etnika. – Hoci preklad KB obsahuje aj niektoré knižné české jazykové prvky zaužívané aj v iných písomnostiach na Slovensku, výrazne v ňom prevláda úsilie priblížiť biblický text čo najširšiemu okruhu slovenských používateľov.
Kamaldulský preklad Biblie naplno reprezentuje ten jazyk, ktorému dala výraznú pečať a základnú podobu duchovná tvorba katolíckych vzdelancov v západoslovenskom kultúrnom okruhu a ktorý sa stal základom kodifikácie bernolákovskej spisovnej slovenčiny.
O tom, že sa kamaldulskí mnísi na prekladanie Biblie dôkladne pripravovali, svedčí aj skutočnosť, že si ako pomôcku zostavili obsiahly latinsko-slovenský slovník, ktorý tak svojím spôsobom tvorí súčasť prekladu Biblie. Rukopis tohto slovníka, tak ako aj archív kamaldulskej pustovne v Červenom kláštore a množstvo ďalších slovenských písomností, sa stále nachádza mimo hraníc Slovenska, v Budapešti. V Slavistickom kabinete SAV sa pripravuje na vydanie aj tento slovník, ktorý je v odbornej literatúre už známy pod názvom Kamaldulský slovník. Plánuje sa jeho faksimilné vydanie v edícii Biblia Slavica, spolu s odbornými komentármi a registrom abecedne usporiadaných slovenských výrazov slovníka.
Riaditeľ Slavistického kabinetu SAV osobitne poukázal na dôležitosť interdisciplinárnej spolupráce pri výskume pestrej problematiky slovenského jazykovo-kultúrneho a historického vývinu v európskom rámci. V danej súvislosti upozornil na dôležitosť spolupráce s teológmi, ktorí sú spoluriešiteľmi interdisciplinárne koncipovaných projektov Slavistického kabinetu SAV, referentmi na medzinárodných konferenciách a autormi štúdií uverejňovaných v zborníkoch vydávaných Slavistickým kabinetom SAV. S potešením konštatoval, že aj na prezentácii faksimilného vydania KB sú teológovia prítomní v takom reprezentatívnom a početnom zastúpení.
Osobitné poďakovanie vyslovil riaditeľ Slavistického kabinetu SAV Matici slovenskej, ktorá sa v čase, keď jej to pomery umožňovali, významne zaslúžila o úspešný priebeh prípravy prezentovaného vydania Kamaldulskej Biblie, a to svojím finančným príspevkom i utváraním podmienok umožňujúcich dôstojný pracovný priebeh celého radu interdisciplinárnych medzinárodných vedeckých podujatí na žičlivej pôde Matice slovenskej.
V odpovedi na otázky početných účastníkov prezentácie KB poukázal kardinál J. Ch. Korec na historický význam prezentovaného vydania KB, biskup. Mons. Š. Vrablec osvetlil vo svojej odpovedi problematiku dnešného prekladania a vydávania Svätého písma, na viaceré konkrétne otázky odpovedal riaditeľ Slavistického kabinetu SAV.
V ďalšej časti programu predseda SAV Š. Luby odovzdal prof. Hansovi Rothemu, významnému slavistovi, dlhoročnému predsedovi Nemeckého komitétu slavistov, členovi prezídia a čestnému členovi Medzinárodného komitétu slavistov, ktorého osobným pričinením bola KB zaradená do edície Biblia Slavica, Medailu Slovenskej akadémie vied za podporu vedy. Vo svojom poďakovaní prof. Hans Rothe vysoko vyzdvihol hodnotu a význam Kamaldulskej Biblie, ktorá sa dôstojne včleňuje do radu pamiatok vydaných v edícii Biblia Slavica. Osobitne spomenul svoje kontakty so slovenskou slavistikou, ocenil veľký medzinárodný úspech a ohlas 11. medzinárodného zjazdu slavistov, ktorý sa uskutočnil v roku 1993 v Bratislave.