Tibor Kovalik

Svetlo Alexandrijskej knižnice.

Vojenská horúčka posledných mesiacov v komunikačných prostriedkoch, alebo snáď aj úmysel mnohých, zahlušili udalosťť, ktorá sa udiala koncom októbra minulého roku. Bolo to otvorenie novej knižnice v meste Alexandrii v Egypte. Z diaľky vyzerá táto knižnica ako mušľa vynárajúca sa zo Stredozemného mora. Na stenách zo sivej žuly tejto knižnice sú vryté písmená abecied všetkých jazykov sveta, mŕtvych či živých. Nájdete tam hieroglyfy, znaky arabské, čínske, hebrejské, grécke, cyriliku atď.
Keď vstupujete do priestorov nezvyklej krásy, zmocňuje sa vás neuveriteľné vzrušenie. Architekti /Nór Snohetta a Egypťan Mamdouh Hamza/ jej dali vzhľad slnka vynárajúceho sa z mora. Táto knižnica futuristického charakteru otvorila teda svoje brány v čase, keď masové komunikačné prostriedky chŕlili rôznu propagandu o nevyhnutnej vojne na ochranu civilizácie a nepovažovali túto udalosť za dostatočne dôležitú pre civilizovaný svet. Úlohou tejto knižnice je obnoviť, či znovuzrodiť ducha antickej knižnice, ktorá existovala len asi dvesto metrov od tejto novej stavby. Aj keď poklady tej pôvodnej /zvitky papyrusov/ sa kompletne stratili pred 1600 rokmi, kultúrna pamäť sveta si zachovala jej mýtus. Alexandrijská knižnica predstavuje predovšetkým dôležitý symbol: univerzálnu túžbu a úlohu nielen zhromaždiť na jednom mieste poklady strateného sveta, ale je aj metaforou spolupráce všetkých civilizácií sveta bez rozdielu rás a náboženstiev. Prosto spoluprácu všetkých ľudí sveta.
Viac ako 40 krajín participovalo na tomto 250 miliónovom /v US dolároch/ projekte. Finančný príspevok a dary kníh Francie, Vatikánu, arabských krajín, Kanady a mnohých ďalších potlačili toto koleso ľudskej spolupráce práve na strednom východe, na sútoku kultúr a kultúrnych otrasov práve v čase, či v predvečer tak vehementne ohlasovanej a chcenej vojny na ochranu civilizácie predstaviteľmi určitej časti západnej ”kultúry”. Tento symbol, ktorý naberá pomaly slušný rozmer, je nesmierne dôležitý, ale aj nesmierne krehký. Alexandria, tento severný bod Afriky, bola vždy najkozmopolitnejšie mesto Egypta. Tento prístav Stredozemného mora pripomína skoro európske mesto. Mesto, ktoré zažilo všetky invázie, stalo sa svetovým dávno pred objavením ”nového sveta”, a preto koncept univerzálnej knižnice nie je náhodný. Toto mesto bolo pre túto myšlienku akoby predurčené.
Roku 288 pred Kristom Ptolemaios I. založil prvú Alexandrijskú knižnicu. Jeho cieľom bolo zhromaždiť v nej všetky vedomosti ľudstva. Bolo v nej uložených 700 000 zvitkov papyrusu v mnohých vtedajších jazykoch sveta. Učenci vtedajšieho kultúrneho sveta sa v nej stretávali, aby si vymieňali svoje poznatky.
Toto miesto sa stalo majákom vedomostí. Jeho prvý požiar zapríčinil Július Caesar, ktorý obliehal mesto v 48 roku pred Kristom /!/, zničil veľkú časť knižnice. Druhý požiar v roku 391 po Kristu knižnicu úplne zničil. Preto sa zriadenie novej knižnice práve v Alexandrii stalo snom mnohých učencov sveta, ktorí veria že je potrebné, aby sme sa znovu vrátili k hlbším princípom myslenia. Táto nová knižnica zhromaždila doteraz 250 000 exemplárov, ale sníva o zhromaždení 5 miliónov exemplárov. Nová Alexandrijská knižnica sa chce znovu stať centrom všetkých kultúr Zeme. Je to prekrásny a šľachetný úmysel a sľubný začiatok. Lenže kanóny znovu hrmia v jej blízkosti a aj napriek 40 krajinám, ktoré dokázali svoju veľkosť pri realizácii tohto ušľachtilého podujatia Alexandrijská knižnica má znovu neistú budúcnosť.
Tibor Kovalik, Québec