Otvorený list Národnej rade SR
Vážený pán predseda NR SR,
vážené panie poslankyne a páni poslanci!
Občania Slovenskej republiky stoja pred vážnym rozhodnutím, či sa zúčastniť na referende o vstupe Slovenska do EÚ. Naša história nás vyzýva na veľkú opatrnosť pri vstupe do rôznych zväzkov s inými štátmi. Z nedobrovoľného zväzku v Uhorsku sme sa dostali až po tisícročnom očakávaní. V prvej ČSR sme boli považovaní za kolóniu, nedodržiavali sa dohody a 20 rokov trval zápas za autonómiu. Aj počas šiestich rokov samostatnosti sme pocítili tlak cudzej mocnosti. V druhej ČSR tzv. Tri pražské dohody zlikvidovali sľubovanú rovnoprávnosť a čoskoro sme sa stali vazalmi komunistického ZSSR.
Po páde komunizmu, keď sme u Čechov nenašli pochopenie pre autentickú rovnoprávnosť, parlament prijal Deklaráciu o zvrchovanosti SR a Ústavu SR, čo viedlo k legálnemu rozchodu a vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Vstupom do EÚ nejde len o hospodársku spoluprácu, ale aj o duchovný a kultúrny rozvoj občanov. Myslíme si, že otázka neznie, či vstúpiť do EÚ, ale za akých podmienok a kedy. Chceme byť v EÚ rovnoprávnym národom a štátom. Keďže sa doteraz nehovorí konkrétne o problémových a nejasných stránkach vstupu, obraciame sa na vás s nasledovnými otázkami a podnetmi, na ktoré očakávame odpoveď:
1. Dosiahnutú štátnu samostatnosť je potrebné i naďalej chrániť. Preto sa pýtame, ako chce NR SR riešiť otázku možnosti prípadného vystúpenia z EÚ v prípade nerešpektovania našich národno-štátnych záujmov a ďalšieho kultivovania tradičných duchovných a národných hodnôt.
2. Za veľmi dôležité považujeme, aby NR SR urýchlene prijala Štátnu doktrínu SR, ktorej prijatie podporil aj prezident SR. Jeden návrh vypracovali kvalifikovaní odborníci a je uverejnený v týždenníku Slovenské národné noviny 16/2001.
3. Za dôležitú považujeme aj otázku prijatia deklarácie NR SR o kultúrnej a etickej zvrchovanosti Slovenska, ktorá nesmie byť ničím obmedzovaná. Takúto deklaráciu už požadovalo KDH a NR SR by ju mala prijať pred vstupom do EÚ.
4. Kedy a aké konkrétne opatrenia prijmú NR SR a vláda SR na zachovanie slovenského školstva a kultúry v obciach, kde sú Slováci už dnes v menšine, aby nedochádzalo k odnárodňovaniu najmä po vstupe do EÚ?
5. Po vstupe do EÚ podkapitalizácia Slovenska spôsobí silný tlak na skupovanie pôdy a nehnuteľností pre špekulatívne účely. Dohodnutý termín 7-ročnej ochrany považujeme za nedostatočný a navrhujeme žiadať od EÚ ochranu min. 10 rokov. Pôdu treba vyhlásiť nielen za výrobný prostriedok, ale aj za prírodný zdroj.
6. Ak chce slovenská vláda ovplyvňovať rozvoj hospodárstva, musí si ponechať rozhodujúci podiel v strategických podnikoch, podobne ako je to aj v iných štátoch EÚ. Dnes sú to už len energetické a vodné zdroje, ako aj časť rozvodných sieti. VD Gabčíkovo musí zostať vo vlastníctve štátu celé, lebo slúži nielen na výrobu elektriny. Trhová transformácia nesmie viesť k pauperizácii štátu a k úplnému rozpredaju ekonomického potenciálu. Všetky vyspelé spoločnosti sveta obhajujú svoje štátne záujmy aj tým, že si ponechávajú v strategických oblastiach kľúčovú vlastnícku participáciu. Varovaním by mali byť negatívne dôsledky privatizácie rozvodových sieti, keď už teraz poklesol vývoz na Slovensku vyrobenej energie a zvýšil sa dovoz zo zahraničia a to i napriek tomu, že máme dostatok výrobných kapacít. Z podstatného zdraženia elektrickej energie neprofitujú Slovenské elektrárne, ale 90 % zo zvýšenia ide do cudzích rúk.
7. Slovensko má prispievať do fondov EÚ ročne 10,5 mld. Sk. Upozorňujeme, že naše odvodové záväzky SR nemôže ovplyvniť, ale naopak o príjmoch plynúcich do SR z EÚ rozhodujú orgány EÚ na základe posúdenia úrovne projektov. Táto nerovnováha umožní nebezpečné manipulovanie a znevýhodňovanie Slovenska, lebo záväzky príspevkov SR do EÚ sú bezpodmienečné, ale príspevky EÚ do SR sú podmienečné.
8. Žiadame, aby vláda v médiách zverejnila nielen pozitíva, ale najmä negatívne dopady na občanov a ich rodiny, na podnikateľov, poľnohospodárov po vstupe do EÚ a rozhodujúce kroky v príprave SR na vstup do EÚ.
Zarážajúce a poburujúce je vyjadrenie zodpovedného podpredsedu vlády za vstup do EÚ, že vláda má aj iné riešenie, ak by referendum do EÚ nebolo úspešné. Nevyvrátil to ani minister zahraničných vecí, ktorému túto otázku položila redaktorka v relácii SRo dňa 15.3.2003. Čiže v prípade neúspešného referenda vláda uvažuje so schválením vstupu do EÚ v parlamente, prijatím ústavného zákona. Ak vláda ani parlament nemienia rešpektovať vôľu občanov, potom je nákladné referendum a účasť na ňom zbytočná.
Vzhľadom na aktuálne svetové udalosti pokladáme za potrebné pripojiť nasledovné stanovisko. Konštatujeme, že faktická moc sveta napriek väčšinovému stanovisku EÚ a väčšine duchovných autorít sveta zvolila precedens preventívnej vojny. Vojna je vždy porážka ľudskosti a preventívna vojna nepatrí do kategórie spravodlivých vojen.
Vážený pán predseda, prosíme Vás, aby Váš príslušný útvar list rozmnožil a odovzdal všetkým poslancom, za čo ďakujeme.
S pozdravom
Občianske združenie Vospolnosť
Drotárska 54
811 02 Bratislava 1.
Podpisy:
Július Binder
Milan S. Ďurica
Augustín M. Húska
Ladislav Lysák
Teodor Križka
Stanislav Májek
Anton Semeš
Ján Smolec
Ladislav Ťažký
Bratislava 20. marca 2003