Na otázky Kultúry odpovedá Ivan Gašparovic

* Aký bol Váš vztah ku vzniku samostatnej slovenskej štátnosti? Boli ste za konštituovanie samostatnej SR, boli ste proti, alebo Vám to bolo lahostajné?
Ivan Gašparovic: -Môj vztah k vzniku samostatnej Slovenskej republiky je verejnosti dostatocne známy. Som hrdý na to, že na prvej demokratickej Ústave Slovenskej republiky je aj môj podpis. Ale celý proces nebol taký jednoduchý, ako sa z dnešného pohladu zdá. Bolo viacero alternatív štátoprávneho usporiadania, uvažovalo sa aj o konfederácii, ale výsledkom rokovaní bola samostatná republika. Úspešne sme zrealizovali všetky kroky, nevyhnutné pre fungovanie samostatného štátu, od medzinárodného uznania, vstupu do OSN a dalších medzinárodných organizácií, až po vytvorenie vnútroštátnych orgánov a úradov a inštitúcií. Na malom casovom úseku sme riešili množstvo problémov a dnes môžeme konštatovat, že väcšinu sme vyriešili úspešne. Dnes sa aj v medzinárodnom kontexte uvádza kultivovaný a pokojný spôsob rozdelenia CSFR ako príklad pre dalšie krajiny.

* Aké sú majetkové pomery Vás a Vašej manželky? Máte dlžoby? V akej výške? Z akých zdrojov ich splácate?
Ivan Gašparovic: - Moje majetkové pomery sa nezmenili. Ostal mi družstevný byt v Bratislave, vlastním rodinný dom v Limbachu, chatu, autá Škoda Felícia a 14 rocná Honda a manželka získala v reštitúcii po rodicoch podiel na obytnom dome v Bratislave.

* Boli ste clenom, alebo funkcionárom KSS, ŠtB a pod.?
Ivan Gašparovic: - Na jar roku 1968 som sa na znak podpory Alexandra Dubceka, jeho ideí a reformných krokov prihlásil do „dubcekovej“ strany, tak ako vtedy stovky mladých ludí. Proti následnej okupácii vojskami Varšavskej zmluvy som protestoval aj podpisom na Protestnom liste, ktorý sme za skupinu prokurátorov adresovali Organizácii spojených národov. Po nástupe normalizácie boli všetky prihlášky a krátke clenstvá v „dubcekovej“ strane zrušené, teda aj moje. Potom som sa už nikdy o vstup do KSC nezaujímal. Lustrovaný som bol pri nástupe do funkcie Generálneho prokurátora CSFR, na základe zákonného podnetu prezidenta Václava Havla. Všetko bolo, pochopitelne, v poriadku.

* Pracovali ste v inštitúciách financovaných zo zahranicia? V akých inštitúciách a z ktorých krajín boli financované?
Ivan Gašparovic: - Nie.

* Ste, alebo ste boli v minulosti clenom tajných organizácií (slobodomurári a pod.)?
Ivan Gašparovic: - Nie, nikdy.

* Spolupracovali ste, alebo spolupracujete so zahranicnými rozviedkami?
Ivan Gašparovic: - Jednoznacne nie.

* Predstavte nám, prosím, svoju manželku.
Ivan Gašparovic: - Moja manželka Silvia vyštudovala Stavebnú fakultu SVŠT a v profesii stavebnej inžinierky je aktívna doteraz. Vždy bola a je pre mna skvelou životnou partnerkou i oporou. Naše manželstvo trvá 40 rokov, vychovali sme dve deti, dnes už úspešných mladých ludí, syn je úspešný kardiochirurg a dcéra komercná inžinierka, máme dve vnúcatá. Najmä zásluhou mojej manželky vládlo a vládne u nás pevné rodinné zázemie.

* Cím boli Vaši rodicia a starí rodicia? Kde žili?
Ivan Gašparovic: - Pochádzam z ucitelskej rodiny. Moja matka ucila slovencinu a otec sa venoval prírodným vedám.

* Aký je Váš názor na koncepciu sociálneho štátu?
Ivan Gašparovic: - Moja predstava o sociálnom štáte je v súlade so zásadami definovanými v Ústave SR.

* Ste za úplnú doprivatizáciu hospodárstva SR?
Ivan Gašparovic: - Som proti úplnej doprivatizácii, hlavne v oblasti prirodzených monopolov a sietových odvetví. Súcastou zvrchovanosti štátu je aj priama kontrola týchto odvetví. Tiež mi záleží na oblasti potravinovej bezpecnosti a štátnej kontrole zdrojov a zásob pitnej vody.

* Keby ste v súcasnosti prednášali správu o stave SR, aké by bolo jej hlavné posolstvo? Ako by ste hodnotili vývoj na Slovensku po roku 1989?
Ivan Gašparovic: - Ideály roku 1989 nestratili nic zo svojej aktuálnosti. Práve naopak. Lenže rozsiahle premeny sme dodnes ešte nezvládli a ešte to zrejme potrvá, kým sa naplnia. V aktuálnej správe o SR by som preto nielen adresne upozornil na chyby pri tvorbe a presadzovaní reforiem, ktoré tvrdo postihujú obcanov, ale formuloval by som dlhodobú víziu Slovenska a priority, ktoré by mali byt rozhodujúce najmä pre ekonomický rast.

* Ste za odluku štátu od cirkvi?
Ivan Gašparovic: - V tejto oblasti všetky vztahy definuje „Vatikánska zmluva“ a dalšie zmluvy s jednotlivými cirkvami, pôsobiacimi na Slovensku. Rámce sú jasne dané a ja ako právnik plne rešpektujem platné zmluvy.

* Zastávate názor, že štát má významne prispievat na rozvoj kultúry?
Ivan Gašparovic: - Rozvoj kultúry je pre identitu Slovákov nesmierne dôležitý. Úloha štátu je v tejto oblasti nezastupitelná. Okrem vytvárania priaznivého prostredia pre rozvoj kultúry , napríklad v oblasti danových zákonov, by to mala byt aj priama podpora kultúry. Systém grantov a transparentných programov rozvoja kultúry je povinnostou štátu. Osobitnú pozornost treba venovat aj revitalizácii Matici slovenskej, aby mohla opät získat postavenie, ktoré jej pri vzniku urcili zakladatelia. Pojem kultúra, to nie je len oblast umenia, je to aj ochrana pamiatok, prírody, remesiel, tradicného rázu krajiny, technických stavieb a pamiatok. V tejto oblasti máme vela dlhov a hlavne v súvislosti so vstupom do EÚ sa im v blízkej budúcnosti musíme intenzívne venovat.


* Ste za urýchlenú dostavbu budovy Slovenského národného divadla?
Ivan Gašparovic: - Národné divadlo je nutné dokoncit a aj tu je nezastupitelná úloha štátu. Vo sfére Národného divadla je komercné využitie sekundárne, pretože tu ide o rozvíjanie a uchovávanie hodnôt nášho národa. Za pár korún nemôžeme doslova predat našu identitu. Diskusiu o dostavbe považujem za pomerne neštastnú, lebo sa nehovorí o podstate problému.

* Komu by ste udelili ako prezident prvé štátne vyznamenania? Prosím o uvedenie konkrétnych mien osobností.
Ivan Gašparovic: - Na Slovensku je vela osobností, ktorým by patrilo štátne vyznamenanie a nielen symbolické. Môj zoznam konkrétnych mien však zatial nie je aktuálny.

* Ste publikacne cinný? Predstavte, prosím, Vaše najvýznamnejšie publikácie.
Ivan Gašparovic: - Som autorom a spoluautorom vysokoškolských ucebníc a skrípt, odborných štúdií a clánkov z oblasti trestného práva.

* Aký bol Váš vztah k vojenskej intervencii v Iraku a úcasti Armády SR na tomto konflikte? Ste za spoluúcast Armády SR na riešení vojenských konfliktov vo svete aj bez mandátu OSN?
Ivan Gašparovic: - Bez mandátu OSN si neviem predstavit pôsobenie našich jednotiek v zahranicí. Od apríla však budeme vystupovat ako clen NATO, takže spolocná akcia v rámci NATO bude plne legitímna. Myslím si, že plnohodnotné clenstvo v NATO prináša práva aj povinnosti.

* Ak by ste sa stali prezidentom SR, ktorých pät prvých štátov by ste oficiálne navštívili a v akom poradí?
Ivan Gašparovic: - Dnes už platí nepísané pravidlo, ktoré som vlastne zaviedol ja ako predseda NR SR, že prvá návšteva vedie do Ceskej republiky a naopak. Držal by som sa tejto tradície Následne by som navštívil všetkých našich susedov, lebo dobré vztahy so susedmi vytvárajú dobré vztahy vo svete.

* Aké sú Vaše predstavy o štátnom usporiadaní zjednotenej Európy? Ste za koncepciu centralizovaného federálneho európskeho štátu, volnejšieho zväzku suverénnych štátov, alebo za Európu regiónov?
Ivan Gašparovic: - Som zástancom pôvodnej koncepcie zjednotenej Európy ako volného zväzku suverénnych štátov.

* Má pre Vás zmysel pojem lojalita k vlastnému štátu a co pod nou rozumiete?
Ivan Gašparovic: - Pod lojalitou k štátu rozumiem úctu k tradíciám, zodpovednost za identitu štátu a slobodu obcanov. Lojalita k slobodnému a nezávislému Slovensku je pre mna nespochybnitelnou hodnotou.

* V com vidíte potenciál Vášho prínosu pre SR ako jej prezidenta?
Ivan Gašparovic: - Môj prínos je vo vízii silného prezidenta. Ak hovorím o silnom prezidentovi, myslím najmä na silnú osobnost, ktorá si zakladá na urcitých zásadách, hodnotách a lojalite k štátu. Po vstupe do Európskej únie budeme potrebovat silného prezidenta s pevnou hodnotovou hierarchiou a morálnou autoritou doma aj v zahranicí.

* Aký je Váš názor na osobnost prezidenta prvej Slovenskej republiky Dr. Jozefa Tisa a na úlohu, ktorú zohral v slovenských dejinách?
Hodnotenie osobnosti prezidenta Tisa a jeho úlohy v našich dejinách je stále rozporuplné. Historici ani Svätá stolica toto hodnotenie ešte neuzatvorili a ani môj osobný názor nie je jednoznacný.