Memorandum o stave, národných hodnotách a jednote Slovenska

My signatári tohto memoranda, vedomí si spoluzodpovednosti za osud slovenskej spolocnosti a z nej vyplývajúcej povinnosti zaujímat stanoviská ku kritickým otázkam vývinu a  budúcnosti národa tak, ako to v minulosti - pocínajúc najmä štúrovskou generáciou - robili naši otcovia, pokladáme za nevyhnutné vyhlásit toto:
Existencné otázky slovenského národa odchodom komunizmu nezanikli.
Po komunistickom systéme zostala v našom duchovnom vývine hlboká priepast. Dve generácie boli odtrhnuté od národnej minulosti. Mnohí sa infikovali marxistickým materializmom a odvrátili sa od duchovného dedicstva otcov. Po prevratnej zmene r. 1989 sa Slovensko „otvorilo“ svetu a dnes konštatujeme, že marxistický materializmus mutoval na konzumný materializmus, duchovné vákuum vyplnil hospodársky asociálny a ideologicky protikrestanský neoliberalizmus.
Slovenská republika stráca existencný hospodársky základ. Hospodárske stlpy suverenity sú už takmer úplne v cudzích rukách.
Lud, táto historická istota Slovenska – s výnimkou konglomerátu okolo Bratislavy – živorí. Inteligencia odchádza do bohatšieho sveta, mládež vidí svoju budúcnost v cudzine.
Konzumný materializmus, ekonomický a mravný liberalizmus nepotrebujú kultúru. Duchovný priestor je zaplavený pseudokultúrou. Mládež je zvádzaná vidinami slobody bez hraníc, aj bez mravných hraníc, slobody egoizmu a bezohladnosti. Krestanské mravné princípy sa zavrhujú. Základ národnej kultúry, materinský jazyk a najvyššia forma národného jazyka Slovákov - spisovná slovencina – sa opät stáva aj politickou otázkou.
Slovenská publicistika je vo verejne neznámych rukách a slúži protinárodným záujmom. Neplatí v nej nijaká etika. Ani tzv. verejnoprávne inštitúcie nie sú nadstranícke a nezávislé. Široká verejnost nemá slobodný prístup k pravdivým informáciám. Preto je manipulovatelná a manipulovaná.
Ako národ musíme znova viest existencný zápas. Obnovujú sa a silnejú úsilia spred r. 1919. Vstupnou obetou je opät slovenský juh. Ohrozená je nielen národná, lež aj územná integrita Slovenska.
Ideologickou a politickou manipuláciou sa cielavedome devalvovala a na opak prevrátila mravná a obcianska hodnota národnej hrdosti, národného vedomia, pozitívneho nacionalizmu.
Náboženstvo sa z verejného života vytláca do falošnej intimity, do súkromia, medzi hrubé múry kostolov. Náboženský predstavitel a hodnostár nesmie vyslovit obcianske presvedcenie, tobôž už zaujat stanovisko k spolocenským a politickým otázkam, ani k takým, ktoré majú mravnú povahu. Tlak na slovenských krestanov trvá a silnie napriek tomu, že vo vládnej koalícii majú silnú prevahu proklamatívne krestanské strany.
Slovenská politika vegetuje na tejto otrávenej pôde – je jej produktom a obrazom. Obcania sú presýtení politických hádok, klamstiev, podvodov a zápasov o moc a výhod z moci. Opakovane skúsili, že volby nic nemenia, že sú tiež akýmsi manipulacným nástrojom, že niekdajšia vidina demokracie zostala len vidinou. Výsledok je obcianska apatia, pocity bezmocnosti, nezáujem vystupovat vo verejnom priestore. Vníma sa totiž aj to, že práve tento stav slovenskej politiky a takýto vývin Slovenska a sveta podporujú nadnárodné sily, s ktorými obcan nevládze zápasit.
Krestania si okrem toho musia uvedomovat, že krestanstvo zaväzuje držat sa poznanej pravdy v každej situácii práve vo viere, že zápas za pravdu a dobro nikdy nie je prehratý už preto, že zmysel ludského života sa nenaplna vítazstvami v tomto svete, a najmä preto, že nad silami tohto sveta je moc jeho Tvorcu, ktorému nic nie je nemožné. Uvedomujú si aj to, že i naši predkovia sa neraz nachádzali v existencných krízach, a predsa mali odvahu a trpezlivost zotrvávat v pravde.
Štafeta slovenskej pravdy dobehla vo svojom case do ciela – vyvzdorovali a vybojovali sme si vlastný štát. Ak sa slovenský existencný zápas opät obnovuje, je to pre nás výzva vstúpit don, verejne vyslovit svoje poznanie, pomenovat pravdu, lebo život – aj život nášho národa – môže byt dôstojný iba s pravdou a v pravde. Preto týmto memorandom vstupujeme do verejného zápasu a voláme don všetkých, ktorí vyznávajú tie isté hodnoty.
Úspešnost nášho konania bude závisiet aj od toho, akú podporu bude mat v širokom spolocenskom prostredí. Preto pozývame do spolupráce všetkých obcanov SR, ktorým budúcnost a osud nášho národa s jeho krestanskou duchovnou orientáciou leží na srdci. Ocakávame priamu podporu nielen od jednotlivcov, lež aj od tých organizácií, ktoré vyznávajú a podporujú takéto hodnoty.
Vyhlasujeme, že týmto vystúpením nezakladáme nijakú novú spolocenskú ani politickú organizáciu. Dávame však podnet na aktivizáciu obcanov vo verejnom živote, na spolocné vystupovanie pri ochrane a podpore spolocných záujmov v zmysle tohto memoranda.
Našou zjednocujúcou ideou je ochrana a presadzovanie národných záujmov, potrieb a spolocného dobra všetkých obcanov Slovenskej republiky, uskutocnovanie sociálne orientovaného trhového hospodárstva, ochrana štátnej suverenity a integrity v zhode so vznikom, vývinom, krestanskými hodnotami, tradíciami a duchom slovenského národa a s ohladom na nové skutocnosti v Európskej únii.
Náš spolocný program stojí na týchto hodnotách:  

1. Za existencne nevyhnutné pokladáme zotrvávanie Slovenska na tej duchovnej orientácii Slovákov a na tých tradíciách, ktoré boli založené v 9. storocí, a to bez ohladu na to, ako sa k nim dnes stavajú iní. Ich hodnota stojí totiž vysoko nad niektorými vývinovými trendmi v tzv. vyspelom svete a v EÚ.
2. Za vnútropolitickú prioritu SR pokladáme všestrannú podporu vzdelanosti, školstva a kultúry, materiálnu aj nemateriálnu podporu tradicnej slovenskej rodiny, ochranu a podporu mravnosti s jej individuálnou orientáciou krestansky formovaným svedomím.
3. Úcast SR na agresívnych vojenských akciách, preberanie spoluzodpovednosti za dôsledky aktu agresie dodatocnými aktivitami a spoluúcast na výhodách, ktoré z nej pre vítazov vyplývajú, sú mravne pochybné. Vyvolávajú aj bezpecnostné riziká.
4. Za prirodzenú pokladáme úcast SR v EÚ s povinnostou slovenskej politickej reprezentácie chránit tú duchovnú orientáciu Slovenska, ku ktorej sa prihlásilo 84 % obyvatelstva. Úcast SR v EÚ je teda spolocným dobrom v tom rozsahu, v akom bude SR v novej situácii dalej rozvíjat svoju duchovnú identitu a v akom bude podla nej usmernovat aj svoje aktivity v spolocnosti národov.
5. Sociálne otázky a ekonomickú problematiku interpretujeme podla ucenia pápežských sociálnych encyklík pocnúc encyklikou Rerum novarum z r. 1891, konciac encyklikou Centesimus annus z r. 1991.
6. Za prijatelné pokladáme iba také reformy, ktoré neožobracujú a nezotrocujú obcanov SR, sú sociálne únosné a neprotirecia predchádzajúcemu bodu. Niet práva na obetovanie jednej generácie domnelým výhodám druhej generácie.
7. Z bodov 5 a 6 vyplýva spolocnosti a štátu povinnost solidárneho vztahu k odchádzajúcej generácii, k sociálne slabým a chorým, teda aj udržanie dostupnosti zdravotnej starostlivosti a odmietnutie skrytej alebo otvorenej eutanázie.
8. Národný štát pokladáme za výsledok prirodzeného vývinu a za súcast spolocného dobra národného (resp. iného ustáleného) spolocenstva. Pokusy o likvidáciu národného štátu smerujú totiž k diktatúre a vzniku novej totality.
9. Regionalizmus prijímame v jeho podriadenosti potrebám a záujmom národného štátu s ohladom na nevyhnutnost udržat funkcnost štátu, na potrebu chránit jeho suverenitu a územnú integritu.
10. Za prijatelnú pokladáme iba takú školskú a vzdelávaciu politiku, ktorá neznemožnuje prístup k vzdelaniu chudobným a mládež nevyhána do cudziny.
11. Štátu prikladáme povinnost ochranovat svoju suverenitu, územnú integritu a prirodzené práva štátotvorného národa i všeobecne prijímané práva iných skupín obyvatelstva.
12. V politike štátu má platit zásada, že záujmy vlastného štátu sú nadradené záujmom iného štátu a záujmom zahranicných a nadnárodných organizácií.
13. Zábezpeku pokoja, poriadku a zdravého vývinu spolocnosti vidíme v dôslednom rešpektovaní princípov demokracie a solidarity a v ich prehlbovaní aktami priamej demokracie.
14. Nevraživost a nenávistné akty politických strán medzi sebou, politický egoizmus a bezohladný zápas o moc a o výhody z moci protirecia princípom krestanskej politiky, ku ktorej sa u nás formálne hlásia viaceré politické strany.
15. Podnecovanie nepriatelstva medzi veriacimi a neveriacimi obcanmi, vzájomne medzi veriacimi rozlicných vierovyznaní, podnecovanie rozporov a nepriatelstva medzi etnikami a medzi inými skupinami obyvatelstva pokladáme za mravne neprijatelné.
16. V mravnej i obcianskej výchove mládeže majú osobitné úlohy plnit krestanské cirkvi. Na to im aj štát má vytvárat priaznivé podmienky.
17. Maticu slovenskú pokladáme za významnú národnú inštitúciu s historicky osvedceným a nenahraditelným poslaním v živote slovenského národa. Z tejto skutocnosti vyplývajú MS a štátu voci MS konkrétne povinnosti.
18. Menšinová úcast krestanov v spolkoch a koalíciách s protikrestanskou orientáciou (s agresívnou ideovou lavicou a pravicou) je nebezpecná, lebo nevyhnutne vedie ku kompromisom, ktoré protirecia príkazom Desatora.
19. Krestania Slovenskej republiky majú zo zmyslu Evanjelia povinnost aktivizovat sa vo verejnom živote. (Odôvodnujeme to v publikovanom spise Je Slovenská republika krestanský štát? Matica slovenská, 2002.)
20. Hlásime sa k strategickému programu orientácie SR, ktorý je formulovaný vo zverejnenom návrhu tzv. štátnej doktríny SR (Slovenské národné noviny, 1, 2001, Kultúra, 14 – 15, 2001, Slovenské pohlady, 1, 2001 a i.), a osvojujeme si všetky dôsledky, ktoré z nej vyplývajú.
21. Hodnotiace stanoviská cirkví k súcasným aktuálnym spolocenským, sociálnym a ekonomickým otázkam v zmysle sociálnych encyklík pokladáme dnes za mravne velmi aktuálne.

Signatári

Ábel Král
Eva Kristínová
Jozef Zavarský
Sidónia Boboková
Kamila Hároníková
Zlatica Pikulíková
Štefan Herényi
Jozef Darmo
Ladislav Bulla
Elena Nižnanská
Anna Vrbová
Emília Tiršelová
Otto Marcek
Daniel Bobok
Vincen Šabík
Adriana Ferencíková
Ivan Masár
Mikuláš Sedlák
Oliver Šabík
Ondrej Mikula
Vendelín Magdolen
Marán Šuran
Xénia Duchonová
Ferdinand Klinda
Luboslava Klindová
Imrich Hornanský
Ján Kahanec
Marián Zigo
Eva Zigová
Florián Haviar
Vlasta Králová
Roman Michelko
František Vadovic
Mária Vadovicová
Peter Virsík
Ludovít Tatran
Mária Pisárcikova
Stanislav Hric
Erich Píš
Lubomír Juriga – Bramkovic
Dominik Michel
Emil Kacala