Tibor Kovalik

Ešte k filmu Mela Gibsona

Na Popolnú stredu 25. februára 2004 v kinách Severnej Ameriky zacali premietat film Mela Gibsona The Passion of Christ – Kristove utrpenie. Film predstavuje posledných 12 hodín Kristovho života. Tento film ešte pred uvedením do kín vyvolal kontroverzné polemiky a do dnešného dna tornádo polemík neprestáva. Myslím si, že aj pre našich citatelov bude zaujímavé poznat nieco o tomto filme.
Kto je vlastne Mel Gibson?
Je to vynikajúci americký filmový herec, režisér a producent. Jeho filmy sú umelecky na vysokej úrovni, ale vždy vyvolajú aj vlnu vzrušujúcich debát hlavne pre svoj obsah. Mel Gibson nezakrýva svoje názory, aj ked sú velmi kritické a na ich vyjadrenie používa to, co ovláda najlepšie: film a herecký prejav v nom. Casto ako tému pre svoje filmy používa historické udalosti. Zvýraznuje v nich nehumánnost a krutost, ako fyzickú tak aj mentálnu, jedincov ci skupín, ktoré sa snažia manipulovat a ovládat spolocnost. Napríklad vo filme Brave heart - Statocné srdce predstavuje škótsky zápas o suverenitu, co vyvolalo kritické reakcie Britov. Podobný osud stihol film Patriot – Vlastenec. V tomto filme predstavil vlastenecký zápas Americanov proti britským kolonizátorom vo vlasteneckej vojne. Samozrejme, Anglicania písali velmi negatívne o tomto filme.
Nuž a v tomto poslednom filme si vybral život, ci vlastne umucenie Krista. Preco práve Krista? Mel Gibson popritom, že je vynikajúci umelec, je aj silný katolík. Je zástancom klasickej, predkoncilovej formy viery s obradmi v latincine. V rozhovore s novinármi vyjadril, že stále túžil filmovo vyjadrit hlbku Kristovho utrpenia v historicky co najvernejšej podobe. Nuž a podla neho cas dozrel a spolocnost potrebuje poznat pravdivost a hlbku Kristovej obety. Preto sa rozhodol tento film realizovat.
A tu zacal celý problém okolo tohto filmu. Všetky hlavné produkcné firmy v Hollywoode odmietli na filme spolupracovat. A tak neostalo Melovi Gibsonovi nic iné, ako financovat tento film zo svojho vrecka, co cinilo cca 30 mil. dolárov. Film nakrúcal v Taliansku, v jazyku latinskom a aramejskom, co boli v Kristovom case jazyky, ktorými sa hovorilo v tej casti Palestíny, s anglickými podtitulkami.
Potom prišla dalšia akcia. Všetky významné distribucné firmy odmietli distribúciu filmu. Nakoniec malá, neznáma spolocnost sa na to podujala. Po tejto skúsenosti Gibson vyhlásil: “Dúfam, že sa mýlim, no zdá sa, že to najhoršie len príde.“ Aby predišiel vážnym problémom, rozhodol sa ešte pred distribúciou premietnut film niekolko sto významným náboženským osobnostiam. Samozrejme, zacal vo Vatikáne. V januári film videl pápež Ján Pavol II. Pápež sa vraj po premietnutí filmu vyjadril: “Takto to skutocne bolo.“ Takisto ešte pred oficiálnym zahájením premietania film videlo niekolko sto novinárov za podmienky, že písat budú o filme len po jeho prvom dni verejného premietania.
Nuž a potom to zacalo. Židovské organizácie v New Yorku, ale aj iných mestách zorganizovali manifestácie s tým, že film je protižidovský a nehovorí pravdu, a preto je aj nebezpecný, lebo vyprovokuje antisemitskú náladu u ludí. Tvrdili, že za smrt Kristovu nie sú zodpovední Židia, ale Pilát ako despotický predstavitel Ríma. K nim sa pridali aj iní kritici, tvrdiac, že film nesleduje skutocnú históriu, ale viac antisemitskú propagandu. Iní zase argumentovali, že film príliš zdôraznuje krutost, že je príliš krvavý, co nezodpovedá dnešnej modernej spolocnosti a nereprezentuje ani etický odkaz Evanjelia koncentrovaný na lásku. Na svoju obranu Gibson povedal, že on len sledoval velmi presne Sväté písmo, že rozhodne nie je antisemita a vo filme práve naopak miesto nenávisti zdôraznil lásku, nádej a odpustenie. Film zacína slovami Izaiáša 53,4: “ To sú naše utrpenia, ktoré On niesol a naše bolesti, ktorými bol pretažený.“
Na druhej stane mnoho novinárov zdôraznilo, že film rozhodne nie je protižidovský, že nie je viac brutálny a viac krvavý ako bola vtedajšia stredoveká spolocnost. Ved ako môže niekto povedat, že film je protižidovský, ked nakoniec aj sám Kristus bol žid, taktiež jeho matka a jej úlohu vo filme hrá herecka Maia Morgensternová, ktorá je rumunsko-židovského pôvodu. Velké množstvo novinárov zvýraznilo vysokú umeleckú prezentáciu témy. Samotná Maia Mongersternová povedala: “Po podrobnom štúdiu postavy snažila som sa na všetko zabudnút. Meditujúc nad charakterom Márie, pán Gibson a ja sme došli k uzáveru, že najdôležitejšie pre mna je reprezentovat predovšetkým jednu matku. Nezáleží na tom, ci je niekto Rumun, Poliak, Žid, katolík, stratit syna je najväcšia a najhlbšia zo všetkých tagédií... Rozhodne nic nie je bolestivejšie, ako vidiet vlastného syna, svoje dieta trpiet takou strašnou formou ako v prípade Márie. Nekonecne krásny je fakt, že ona reaguje na to so súcitom, láskou a dôverou. Toto som chcela vyjadrit nadovšetko a vdaka tomu sa film pravdepodobne dotkne každého cloveka... myslím si, že mi je vlastný spôsob, ako vyjadrit toto všetko. Je to sila umenia. Umenie je schopné vyliecit všetky rany, aj tie najhlbšie a nám umožní vidiet krásu sveta. Verím viac a viac, že aj umenie je svojho druhu urcité náboženstvo a hovorí v mene nás všetkých.“
Vatikánsky kazatel františkán otec Raniero Cantalamessa vo svojej kázni, ktorú predniesol pocas omše za prítomnosti pápeža Jána Pavla II, povedal: “... Židia ako takí nie sú zodpovední za Kristovu smrt. Film Kristovo utrpenie by bol film na odsúdenie, ak by nútil verit, že všetci Židia doby bez rozdielu sú zodpovední za Kristovu smrt. Ale nemožno obvinovat film zo zrady histórie, ked on ukáže, že influencná skupina Židov tej doby hrala v jeho smrti rozhodujúcu úlohu.“
Osobne si myslím, že Gibsonov film Kristovo utrpenie vysokou umeleckou formou nás nabáda, aby sme sa zamysleli nad konaním dnešnej spolocnosti. Pozýva nás na spoznanie pravdy. Ked Kristus zomierajúci na kríži povedal: “Otce, odpust im, lebo nevedia, co cinia,“ neburcoval k nenávisti a odplate, ale naopak, jasne nám prezentoval význam viery - odpustenie a lásku. Teda nemožno v Jeho mene burcovat k vojne proti zlu v mene dobra, že Kristus rozhodne odmieta akékolvek budovanie pozemského královstva, nejakého impéria iba naoko obaleného do hodnôt krestanských bez spravodlivosti a bez pardonu, o co sa niektoré elementy dnes v USA, ale aj inde vo svete snažia. To teda nie je otázka, ci Žid, ci ne-Žid, ale je to otázka pre všetkých nás, ci vieme pre dobro celého ludstva a sveta nieco urobit bez použitia vojny a násilia. Toto je výzva, ktorú nám Mel Gibson svojím filmom Kristove utrpenie predkladá.
Na záver ešte poznámka. Napriek všetkým komplikáciám, ktorými musel tento film prejst a možno práve aj pre ne už dnes možno povedat, že je tento film financne nesmierne úspešný, ved za necelé 4 týždne ho videli tisíce divákov len na samotnom severoamerickom kontinente a dodnes predstavuje zisk viac ako 30 miliónov dolárov. Odborníci mu predpovedajú rekordný financný úspech. Ja k tomu dodávam, že pre svoj obsah a jeho vysoko umeleckú prezentáciu bude aj nesmiernym prínosom pre všetkých ludí.
Tibor Kovalik, Quebec