Ján Dancer

Referendum a prezidentské volby – kto druhému jamu kope, sám do nej padne

V sobotu 3. 4. 2004 sa v jednom dni konali v SR priame volby prezidenta SR a referendum o skrátení súcasného volebného obdobia. Kým skutocnost, že referendum nebolo z dôvodu nenaplnenia ústavne predpísaného pätdesiatpercentného volicského kvóra právoplatné, nie je pre pozorovatelov slovenskej politickej scény príliš velkým prekvapením, zato však výsledok prvého kola prezidentských volieb, podla ktorého postupujúcimi do druhého rozhodujúceho kola sú kandidáti opozície Meciar a Gašparovic, predstavuje senzáciu.
Referendu predchádzala masívna antikampan vládnej koalície, v ktorej vyzývala obcanov SR, aby hlasovali „nohami“, t. j., aby referendum ignorovali. Aj ked k nespochybnitelným právam obcanov vo väcšine demokratických krajín patrí právo slobodne sa rozhodovat, ci sa volebných aktov zúcastnia, alebo nie – sú však aj výnimky, kde je úcast na volbách a referendách povinná a neúcast penalizovaná – , iné, a v podstate nie práve demokratické, je odradzovat od uplatnenia základného demokratického práva obcanov zo strany politických subjektov, ako to bolo aj v prípade referenda na Slovensku.
V kladení prekážok referendu bola vládnuca koalícia vynaliezavá a v jej repertoári boli aj také triky, ako umiestnenie volebných a referendových miestností daleko od seba, aby sa dôchodcovia podla možností co najviac nabehali, prípadne umiestnenie miestností pre referendum na vyššie poschodie, aby boli pre osoby s pohybovými obmedzenia tažko dostupné. Došlo aj k priamemu a v SR dlho nevídanému porušeniu zákona. Porušenie spocívalo v tom, že v dvesto osemdesiatich troch prípadoch boli zriadené volebné okrsky pre viac ako 2 000 volicov. Svoj diel nadpráce odviedol aj predseda Ústavného súdu SR Mazák, ktorý v rozpore so Zákonom o konaní pred Ústavným súdom, bez kvalifikovaného podnetu verejne spochybnil záväznost referenda o skrátení volebného obdobia NR SR. Nie neopodstatnene ho preto opozicný Smer vyzval, aby v dôsledku svojho hrubého odborného faux pas zvážil zotrvanie vo funkcii predsedu Ústavného súdu SR. Predseda Ústavného súdu Mazák pôsobí všeobecne, v porovnaní so svojím predchodcom, pregnantným a elegantným Cicom, zretelne tarbavo.
Napriek všetkým týmto a dalším prícinám a prekážkam je tažko racionálne vysvetlit správanie volicov na Slovensku, ktorí sú vo svojej väcšine tak tažko skúšaní a nespokojní, že nevyužili príležitost vykresat legálnym a legitímnym spôsobom -- prostredníctvom vyjadrenia svojej vôle v referende -- aspon iskierku nádeje na zlepšenie svojho postavenia. Svojou pasivitou a malou uvedomelostou svojich práv a možností akoby vyslali vládnucej koalícii a ich zahranicným patrónom signál: tu sme, môžete si z nás zodrat hoci aj kožu!
Zatial co v prípade referenda zámery koalície v odradzovaní obcanov od úcasti vyšli v súlade s jej zámermi, vypustený bumerang ju zasiahol na inom citlivom mieste. Nielen úcast na referende, ktorá bola 35,86 %, ale aj úcast na prezidentských volbách bola velmi nízka, len 47,2 % oprávnených volicov. To bolo výhodou pre väcšinou starší, disciplinovaný elektorát Vladimíra Meciara, oznacovaný niekedy zlomyselne opozíciou ako babky demokratky.
Porážka prezidentského kandidáta SDKÚ, ministra zahranicných vecí Kukana má však viaceré príciny, nielen nízku volebnú úcast. Predovšetkým sama kontroverzná osoba Kukana s jeho kariérou komunistického diplomata, a nie celkom presvedcivo vysvetlenými a vyvrátenými údajnými kontaktmi s ŠtB, sa sotva dala prezentovat ako prototyp a stelesnenie demokracie, do pozície ktorej sa rada štylizuje vládna koalícia. Kukanova volebná kampan bola velmi štedro zabezpecená financne – jeho konkurenti Meciar a Gašparovic odhadovali jej výšku dokonca na štvrt miliardy Sk, co daleko prekracuje zákonom povolený limit 4 milióny Sk. Zoci-voci televíznym kamerám však Kukan v priamom prenose chladnokrvne a bezocivo tvrdil, že dodrží zákonom predpísaný financný limit, cím flagrantne predviedol, že mu nerobí problémy klamat absolútne bez zábran, cím sa pridal k svojmu najväcšiemu konkurentovi. Volici si nakoniec môžu urobit nezávislý názor už len z poctu billboardov, ktoré priam zaplavili napríklad Bratislavu, takže žiadny potulný bratislavský pes nemá šancu vyvetrat sa bez toho, aby sa nanho z niektorého billboardu nepozeral Kukanov odmeraný zrak.
Ešte v jednom prípade bol Kukan nachytaný priamo pred televíznymi kamerami: prekvapil ho v diskusnej relácii Markízy Sito sám Meciar, ked mu necakane a bez prípravy šprihol do ocí, že bol spolu s podnikatelom Majským na dovolenke v zahranicí tesne pred jeho zatknutím a vzatím do väzby na základe obvinenia zo závažnej a organizovanej trestnej cinnosti. Kukan to oznacil za nehoráznu lož, ale nakoniec sa prevalilo, že naozaj bol s Majským v inkriminovanom období síce nie na dovolenke, ale na polovacke organizovanej diplomatickými kruhmi na Balkáne.
Ktorýsi politik sa pokúsil zhodnotit výsledky prezidentských volieb a referenda tak, že v jednom prípade je porazeným koalícia a v druhom opozícia. Nie je to celkom tak. Je totiž pravdepodobné, že pre koalíciu bude neplatnost referenda vítazstvom Pyrrhovým a za prehru v prezidentských volbách zaplatí v konecnom dôsledku vysokú cenu. Pre premiéra Dzurindu môže byt touto cenou i koniec jeho politickej kariéry, pretože aj vela koalicných politikov ho má kvôli jeho vierolomnostiam, chytráctvam, nespolahlivosti a megalomanstvu plné zuby, a dá si na neho už v budúcnosti dobrý pozor!
Tým, kto je však porazeným na celej ciare, je zastupitelská demokracia na Slovensku. Z toho, co predvádzajú slovenskí politici, sa šíri po krajine iba beznádej a apatia. Obcania strácajú vieru, že môžu prostredníctvom volebných aktov pozitívne ovplyvnovat vývoj vo vlastnom štáte. Volebná úcast klesla pod 50 %. Pre porovnanie: ešte v minulých prezidentských volbách bola volicská úcast 75 %!