P. František Socufka SJ

The Passion – Umucenie Pána

O filme Mela Gibsona The Passion - Umucenie Krista sa toho popísalo už aj na Slovensku dost, hoci ho prakticky ešte nikto nevidel. V Taliansku bude mat premiéru 7. apríla, v stredu Velkého týždna, no ako redaktor Vatikánskeho rozhlasu som mal spolu s mojimi kolegami možnost zúcastnit sa 15. marca predpremiéry, ktorá bola urcená clenom všetkých vatikánskych dikastérií. Stretol som tam viacerých kardinálov, biskupov, knazov, reholné sestry i laikov. Prijal som pozvanie, lebo ako sa hovorí, radšej raz vidiet, ako stokrát pocut. Pred samotnou projekciou sa k nám prihovoril herec Jim Caviezel, ktorý stvárnil postavu Pána Ježiša. Jeho životný príbeh, ktorý nám porozprával, nás primerane uviedol do tematiky.
Je známe, že tento film vyvoláva ostré protesty židovských organizácií. Rovnako aj istá cast tlace ho velmi kritizuje. V USA malo Gibsonove Umucenie Pána premiéru 25. februára, na Popolcovú stredu. Zámer režiséra, ktorý sa mu aj podarilo dosiahnut, bol podrobne ukázat posledné hodiny pozemského života Ježiša Krista: dej sa zacína v Getsemanskej záhrade a koncí obrazom zmrtvychvstalého Krista.
Film ukazuje drámu Kristovho utrpenia v plnej nahote. Aj keby sme neprijali tento velmi tvrdý, realistický a smelý pohlad, napriek tomu sa budeme musiet pozriet, nie ani tak na základy našej viery, ako na náš vztah k Bohu. K Bohu, ktorý je bitý, hanený, bicovaný, mucený, vysmievaný a napokon ukrižovaný. Z tohto dôvodu film ponúka modernej kultúre nový obraz Ježiša: pohoršenie videného, vykonaného a prežitého ukrižovania.
Gibson všetkým divákom predkladá otázku predstavy Boha. Berie na seba šaty apologétu 21. storocia a s velkou odvahou sa stavia proti súcasnému neveriacemu a roztržitému svetu. Svetu, ktorý je aj fyzicky daleko od života v spolocenstve s Ježišom, trpiacim Služobníkom. Rovnakým spôsobom to robili aj cirkevní otcovia v prvých storociach, ked sa stavali proti pohanom a filozofom.
Jednou z najzaujímavejších vecí na filme je to, že herci v nom rozprávajú aramejsky a latinsky. Film je samozrejme otitulkovaný, no skutocnost, že postavy hovoria dobovým jazykom, pomáha divákovi naplno vstúpit do historického kontextu a do obdobia, v ktorom žil Ježiš. Vo filme nachádzame matku Pannu Máriu, ktorá je stelesnením bolesti Syna, ktorý s láskou objíma kríž. Na krížovej ceste ho sprevádzajú Mária Magdaléna a apoštol Ján. Šimon Cyrénsky sa velmi bráni niest Kristov kríž. Rímski vojaci sú krutí a vulgárni, co bolo typické pre légie, ktoré mali kontrolovat krajinu, akou bola Palestína. Kajfáš vedie velradu a štve ludí proti Ježišovi. Avšak niektorí knazi pred rozsudkom smrti opustia zhromaždenie. Každý Ježišov krok sleduje jeho odveký nepriatel diabol. Je to jediná osoba, ktorú pridal do filmu režisér na rozdiel od rozprávania evanjelií. Pod krížom je ale porazený, co sprevádza silné zemetrasenie vyvolané kvapkou vody, ktorá padne z neba.
Film obsahuje aj epizódy, ktoré sa nenachádzajú v evanjeliách, ale v mystickej literatúre, napríklad u Anny Kataríny Emmerichovej. Ide napríklad o scénu, ako Panna Mária utiera krv na dlažbe po bicovaní plátnom, ktoré dostala od Pilátovej ženy Claudie Proculy.
Návrat k protireceniu kríža a ku Kristovmu posolstvu môže divákom poslúžit na ocistenie našej viery, aby sa stala viac krestanskou. Aby nebola taká samozrejmá, sladká, ci iba zrkadlom akéhosi mäkkého krestanstva. Film nám dáva pred oci tažkost byt krestanmi. Na konci filmu cítit obrovskú váhu škandálu kríža, ktorý sa týka všetkých nás, pocnúc apoštolom Petrom, ktorý ako prvý ho nebol hned schopný zniest.
Reagovat na mnohé kritiky tlace i židovských organizácií musel aj hovorca Svätej stolice a riaditel jej Tlacovej kancelárie, Joaquín Navarro-Valls. Predstavitelia rímskej židovskej komunity mali takisto možnost vidiet Gibosnov film pred jeho verejnou projekciou a následne hlavný rímsky rabín Riccardo Di Segni žiadal, aby sa Katolícka cirkev od tohto filmu dištancovala. Navarro-Valls mu v denníku Il Messaggero 11. marca 2004 odpovedal, že „je pravdepodobné, že Cirkev sa k tomuto filmu nebude vyjadrovat. Film je kinematografickým prepisom Evanjelií. Ak by bol antisemitský, boli by nimi aj evanjeliá. Nezabúdajme, že vo filme vystupuje aj vela kladných židovských postáv. Samotný Pán Ježiš, Panna Mária, Šimon Cyrénsky, Veronika atd. Ak by toto rozprávanie bolo antisemitské, spôsobilo by to problém v židovsko-krestanskom dialógu, pretože by sa to rovnalo tvrdeniu, že evanjeliá nie sú historické. Je potrebné uvedomit si vážnost takýchto tvrdení“.
Na otázku, ci teda pre Vatikán film nie je antisemitský, Valls odpovedá: „Ak tento film videl Svätý Otec a následne cirkevná hierarchia mlcí, je to velmi výrecné. Tu nie je nic antisemitské, inak by sa boli ozvali. Deklarácia 2. vatikánskeho koncilu Nostra Aetate bola pripravená Katolíckou cirkvou a ak ona v tomto prípade nezasiahla, znamená to, že nenašla na to dôvod“.
Pred mesiacom bol vo Vatikáne v súvislosti s filmom protestovat Abrahám Foxman zo židovskej Ligy proti hanobeniu. Mal dve stretnutia. Arcibiskup John Foley, predseda Pápežskej rady pre masovokomunikacné prostriedky, mu odpovedal, že vo filme nenašiel nic, co by sa mohlo považovat za antisemitizmus. Sekretár Pápežskej komisie pre vztahy so židovstvom, páter Norbert Hofman mu zase vysvetlil, že k antisemitizmu sa Cirkev vyslovila v koncilovej deklarácii Nostra Aetate“. Ak by prišiel aj hlavný rabín Ríma, Di Segni, dostal by tie isté odpovede.“ – uviedol Navarro Valls.
Kardinál John Foley, predseda Pápežskej rady pre masovokomunikacné prostriedky, je myslím najpovolanejší, aby sa k veci za Svätú stolicu vyjadril. Urobil tak napríklad 17. marca v denníku Il Tempo, kde uviedol, že „kritické odmietavé reakcie sú velmi prehnané. Film Umucenie Krista sa vymedzuje iba na extrémne realistické vyrozprávanie, utrpenia Ježiša a verne sleduje evanjeliové texty. Gibson rešpektuje Sväté písmo, ktoré nám pripomína, že vo velrade boli aj osoby naklonené Ježišovi, a tak sa vyhýba tomu, aby všetci knazi boli oznacení za nepriatelov Ježiša“.
Vo filme je to zobrazené tým, že niektorí z nich pred vynesením rozsudku na protest odídu zo zasadania velrady. „Na druhej strane, pokracuje kardinál, „Rimania sú vo filme zobrazení tvrdším spôsobom ako židovská elita. Opakujem, že podla môjho názoru film Umucenie Krista nemožno považovat za antisemitský a už vôbec nie za katolícko – integralistický. Uistujem všetkých, že vynaložíme všetko úsilie na to, aby sme zamedzili šíreniu falošných interpretácií“.
Kardinál Foley dalej hovorí aj o Gibsonovi, a podotýka, že „pre ktoréhokolvek autora, ktorý sa konfrontuje s evanjeliovým textom, je dôležité, aby jeho dielo bolo verné Duchu a Písmu a aby bolo prejavom úcty k velkosti, božskosti a ludskosti Krista. Gibson vo filme necháva práve toto vyniknút extrémnym realizmom scén utrpenia, ktoré nám pomáhajú predstavit si aké nesmierne bolo Ježišovo utrpenie. Pocítime celú váhu nášho egoizmu, našich vín, našej castej lahostajnosti voci zlu“.
Kardinál Foley sa zamýšla aj nad dopadom filmu na mladých ludí. „Vo všeobecnosti si nemyslím, že je potrebné znepokojovat sa. Myslím si, že práve naopak, zhliadnutie krutých scén Gibsonovho filmu môže ludom, najmä mladým, ale nielen, pomôct oživit si korene svojej viery tým, že im pripomenie jadro historických faktov, ktoré sú základom našej viery. Film je velká meditácia o spoluzodpovednosti všetkých nás, ktorí patríme k ludskému rodu, za Ježišovo utrpenie, ktorý sa dobrovolne obetoval, aby spasil ludstvo, a rozhodne ho možno odporúcat všetkým, aby si ho pozreli.