Waleed Aly

Obetovaná náboženská sloboda?

Na základe odporúcania výboru francúzskych poslancov francúzsky prezident Jacques Chirac sa 18.decembra 2003 dožadoval nového zákona, ktorý zakáže nosenie v štátnych školách nápadné formy oblecenia vyjadrujúceho náboženskú príslušnost. Význam tohto odporúcania je však iný, ako by sa na prvý pohlad zdalo. Jeho následky pre sekularizmus sú totiž hlbšie ako pre tých, ktorých sa bezprostredne týka, pretože ohrozuje paradigmatické základy liberálno-sekulárneho myslenia. Pokial toto rozhodnutie predstavuje nový smer v sekularistickej filozofii, tak vedie vlastne vojnu proti sebe. Sekularizmus je prítažlivý tým, že vyjadruje odpor proti autoritatívnemu zlu ideologickej diktatúry. Slubuje spolocnost, v ktorej náboženské a iné menšiny môžu žit slobodne, bez útlaku a nemusia sa podriadovat a riadit svoj život podla svetonázoru, ktorý nezdielajú. Sekularizmom bola položená neporušitelná hrádza medzi cirkvou a štátom, alebo všeobecnejšie medzi sakrálnym a sekulárnym. Krestanstvo, kedysi mocná imperiálna sila samo osebe, odstúpilo teraz takéto veci cisárovi. Náboženské komunity mohli praktizovat svoju vieru, ale pojmy z právnej teológie nehrali podstatnú rolu vo vládnutí, ktoré malo byt vyslobodené z pút náboženských zákonov. Bola to teória vedúca k väcšej slobode.
Chiracova výzva je však antitézou toho všetkého. Popiera slobodu. Vytvára agresívne protináboženský symbolizmus, ktorý vraví, že ak už vierovyznania vôbec majú existovat, tak iba tam, kde ich nie je vidiet. Toto ani nerešpektuje separáciu cirkvi a štátu, a iste ju ani neupevnuje. Skôr predstavuje znicenie cirkvi štátom. Tragickou iróniou všetkého je, že ak navrhovaný zákaz sa stane zákonom, francúzsky parlament riskuje pretavenie všetkých obyvatelov do umelo vytvorenej, autoritatívnej homogenity. Štát sa stane verejným nepriatelom urcitých druhov náboženských prejavov, ktoré vôbec nemajú vplyv na vykonávanie vládnej administratívy.
Rétorickým efektom toho je vytvorenie dominantnej, vládou podporovanej ideológie, ktorej sa treba podriadit v bodoch styku s verejnostou. To pripomína teokracie, pred ktorými mnohí sekularisti chceli utiect. Nedovoluje sa cirkvi a štátu operovat vo svojich vlastných sférach. Namiesto toho je tu vážne nebezpecie, že stredoveká krestanská cirkev bude nahradená novou, sekulárnou cirkvou.
Ak je pravda, že sekularizmus nie je zakotvený v náboženských zákonoch, logickým dôsledkom toho je, že sekularizmus musí byt zakotvený vo svojich vlastných filozofických základoch. Chirac sa vyhráža, že tieto základy otrasie. Ak sa sekularizmus vydá týmto smerom po celom svete, stane sa zdrojom útlaku podobného tomu, proti ktorému chce byt liekom.

Melbournský advokát Waleed Aly je v predstavenstve Islamského výboru vo Viktórii (Islamic Council of Victoria).
Prevzaté zo Slovenského krestanského samizdatu, marec 2004