Ing. Michal Baránik

Poucenie z bohatých skúseností

Poucenie z bohatých skúseností
Japonská ekonomika sa prepracovala do svetovej špicky. V zahranicnom obchode zaujíma prvé miesto. Jej skúsenosti sú pre nás velmi vzácne.
Popredný ekonomický teoretik Prof. Ing. Mikuláš Sedlák, PhD. spracoval vzácnu a poucnú publikáciu „Japonská ekonomika vcera a dnes“, ktorú vydalo vydavatelstvo JURA EDITION spol. s.r.o. ku koncu minulého roka. Podklady a poznatky k spracovaniu publikácie autor získal priamo na mieste ako velvyslanec SR v Japonsku.
Starší pedagógovia Ekonomickej univerzity si pamätajú, aké vzácne boli co i len úryvky informácií o úspechoch Japonskej ekonomiky v 60-tych rokoch minulého storocia, ked sa pripravovala cesko-slovenská reforma. Dnes dostáva slovenský citatel ucelenú publikáciu, ktorá v historickom priereze hodnotí vývoj japonskej ekonomiky od polovice devätnásteho storocia podnes.
Japonská ekonomika sa vyvíjala v iných ekonomických, spolocenských a politických podmienkach ako naša ekonomika. Napriek tomu znacná cast poznatkov je poucná ako pre náš štátny, tak aj firemný manažment a ekonomickú teóriu.
Autor, aby sprostredkoval poznatky o formovaní úspechov, ktoré umožnili japonskej ekonomike sa prepracovat k svetovej špicke, musel siahnut ku korenom budovania a formovania japonskej ekonomiky ako modernej ekonomiky, ktorá bola schopná absorbovat všetko pozitívne zo svetovej ekonomiky a pritom zostala typickou japonskou ekonomikou so všetkými crtami japonskej národnej povahy.
Japonská ekonomika od druhej polovice devätnásteho storocia sa vyvíjala ako liberálne orientovaná trhová ekonomika so silnou pozíciou vládnych rozhodnutí. Túto charakteristickú crtu si zachovala až do súcasnosti.
Ucelený súbor poznatkov o vývoji a súcasnom stave japonskej ekonomiky je pre našu ekonomickú vedu a hospodársku prax nielen zaujímavý, ale aj poucný, ba v mnohých podnetný. Japonská ekonomika po velkých úspechoch, ktoré boli charakterizované ako „japonský zázrak“, padla do recesie až depresie a teraz hladá východisko pre zotavenie a oživenie.
Japonské skúsenosti sú pre nás poucné hlavne preto, že základom ich úspechu bolo racionálne využívanie ludského kapitálu. V tom je naša ekonomika podobná japonskej, len s tým rozdielom, že oni dokázali v maximálnej miere svoje ludské bohatstvo využit, co nám sa nedarí.
Pochopit úspechy aj neúspechy japonskej ekonomiky možno len vtedy, ak poznáme jej historický vývoj. Autor publikácie sa preto držal dôsledne zásady „história matka múdrosti“.
Výklad zacína charakteristikou obdobia, ktoré položilo základy formovania kapitalizmu t. j. obdobím „Meidži“ (osvietená vláda; obdobie Meidži zacína nástupom cisára Mucuhito známeho pod posmrtným menom Meidži -velký), kedy sa zacali realizovat radikálne ekonomické reformy. Zásluhou týchto reforiem sa premenila ekonomika z polofeudálnej postupne na modernú trhovú ekonomiku. K úspechu prispela aplikácia nasledujúcich zásad: a) vzdelaním predstihnút všetky národy, b) ekonomiku usmernovala vláda, aplikáciou etiky východu a vedy západu.
Obdobie Meidži trvalo pocas celej vlády velkého cisára (39 r.) Ekonomika zaznamenala búrlivý rast. Pre nasledujúce obdobie bolo charakteristické to, že v období, ked sa západné ekonomiky, hlavne európska, zmietali v tažkostiach (prvá svetová vojna a velká hospodárska kríza), v týchto obdobiach japonská ekonomika mala najvyššie tempo ekonomického rastu.
V rokoch 1914 až 1920 bolo priemerné tempo rastu HDP 5,8% a v rokoch 1931-1940 5,6%. Medzi svetovými vojnami sa velmi posilnila pozícia tažkého a chemického priemyslu, jeho podiel na HDP vzrástol z 33,4 na 58,8%.
Špecifickým problémom japonskej ekonomiky je všestranná starostlivost o maximálne využitie ludského potenciálu. Zamestnanost okrem málo výnimiek sa udržovala na úrovni prirodzenej miery zamestnanosti.
Druhá svetová vojna a porážka japonského militarizmu zruinovala ekonomiku. Avšak znovu cielavedomou hospodárskou politikou sa v priebehu relatívne krátkej doby podarilo nielen skonsolidovat ekonomiku, ale zabezpecit velmi rýchly ekonomický rast (v r. 1955-75?s priemerným tempom 9%. Na základe toho bola ich ekonomika považovaná podobne ako v Európe Nemecká za „hospodársky zázrak“.
V dalšom období boli turbulencie vo svetovej ekonomike vyvolané zrútením monetárneho systému, ropnými krízami, jenovým šokom.
Napriek tomu Japonsko v tom case malo najväcší prebytok bežného úctu 3,6% HDP a tým predstavovalo hlavnú bariéru pre stabilný vývoj globalizujúcej sa svetovej ekonomiky. Daný stav bol výsledkom úspechu Japonska na svetovom trhu. Najviac k tomu prispelo to, že japonská ekonomika dosahovala na svetovom trhu najvyššiu konkurencnú schopnost (až 90% produkcie).
Pozitívne výsledky japonskej ekonomiky sa spájajú s uplatnovaným modelom, založeným na Keynesovej teórii a doplneným o charakteristické crty zodpovedajúce historicko-kultúrnym podmienkam japonskej spolocnosti. Tento model sa vtedy považoval za najlepší. Aj v USA sa následne rozšíril reklamný slogan: „Ucte sa od Japonska“.
Ako to už tradicne býva, ani jeden úspech netrvá vecne. Zaciatkom devätdesiatych rokov sa japonská ekonomika dostala do tažkostí. Ekonomický rast sa spomalil. Nastalo obdobie recesie až depresie. Tempo rastu z rekordnej úrovne 7-9% kleslo tak, že priemer za roky 1991-98 bol 1,2%. Negatívne vývoj ekonomiky ovplyvnil pokles ceny pôdy, zníženie vnútorných rezerv bánk a zvyšovanie podielu zlých úverov ako aj výkyvy v hodnote jenu. To sa premietlo do poklesu domáceho dopytu hlavne investicného.
Pozitívom pre obdobie recesie bol trvalý prebytok zahranicného obchodu.
Za 13 rokov (1990-2003) sa nepodarilo nájst reálne riešenie na obnovu vývoja ekonomiky podobnej ako v predchádzajúcich obdobiach (do roku 1990). Teória aj hospodárska prax hodnotia daný stav a hladajú japonský spolocensko-ekonomický model pre 21. storocie. Chcú tým zabezpecit budúcu víziu Japonska doma i v zahranicí.
Pre nás je zaujímavé to, že prevládajú názory, ktoré vidia riešenie v trhovej ekonomike s ludskou tvárou. To znamená takej, ktorá funguje na základe princípov kapitálu a trhu, ale takým spôsobom, že prináša úžitok verejnosti a vytvára zdravú konkurenciu a tvorivú spolocnost. Ak sa má trhová ekonomika s ludskou tvárou stat realitou, musí dôjst v japonskej spolocnosti k reformám, ktoré prispejú k jej zmenám. Japonsko potrebuje kombináciu princípov amerického štýlu konkurencie a siet istôt, ktoré nebudú zachranovat tých, co prehrávajú, ale bude poskytovat stimuly tým, ktorí vyvinú úsilie, aby sa zachránili.
Publikácia „Japonská ekonomika vcera a dnes“ je mimoriadne cenná. Je osviežením knižného ekonomického trhu. Môže sa stat bestellerom. Bolo by vítané, keby po nej siahli všetci, ktorí riešia ekonomické problémy na úrovni firiem i štátu, preto by nemala chýbat v knižniciach štátnych ani podnikových manažérov, ale aj pedagógov i študentov študujúcich ekonomické predmety a manažment.
Prednostou publikácie je to, že je dielom skutocného odborníka, ktorému sa podarilo z bohatej a velmi rôznorodej japonskej praxe vybrat to podstatné, co je pre nášho citatela poucné.

Prof. Ing. Michal Baránik, PhD.