Zuzana Andrejcáková

Volby do Európskeho parlamentu (4)

Volebný systém a jeho špecifiká

Pre volby do EP neexistuje jeden jednotný volebný systém. Uskutocnujú sa teda každých 5 rokov v rovnakom období (pricom nemusí íst o rovnaký den, no vždy ide o rovnaký týžden) vo všetkých clenských štátoch EÚ na základe 15 (coskoro už na základe 25) odlišných volebných systémov.
Podstatou volieb do EP je to, že aj napriek uplatnovaniu rozlicných národných špecifík sa v každej z clenských krajín konajú na základe systému pomerného zastúpenia. Zvláštnostou Európskych volieb je, že v nich môže volit ako aj kandidovat za europoslanca KAŽDÝ, kto má európske obcianstvo, teda každý clovek, ktorý je obcanom jedného z clenských štátov Európskej únie. A to nielen na území štátu, ktorého je obcanom, ale kdekolvek v EÚ, kde sa prihlási na pobyt. Nemusí íst pritom ani o trvalý pobyt, kedže jeho právna definícia sa v rôznych štátoch od seba odlišuje, co by mohlo viest k diskriminácii medzi obcanmi EÚ – a takáto diskriminácia je v EÚ zakázaná. Jednotlivé národné zákony majú síce možnost odlišne upravovat detaily ako napr. minimálny vek požadovaný pri kandidovaní za europoslanca ci spôsob nahlásenia sa do registra volicov, no pre každý štát platí, že tie isté podmienky, ktoré platia pre jeho obcanov musí uplatnovat aj voci obcanom iných clenských štátov, ktorí sa rozhodli využit svoje volebné právo na jeho území. Veková hranica pre právo volit je vo všetkých štátoch Európskej únie 18 rokov.
Odlišnosti medzi jednotlivými volebnými zákonmi clenských krajín sa prejavujú aj skutocnostami, akými sú napríklad rôzny spôsob volby umožnený volicom, ktorí sa volieb nemôžu zúcastnit osobne (volenie poštou, poverením niekoho blízkeho odvolit v zastúpení, volenie na ambasádach ci dokonca prostredníctvom internetu); rôzny pocet volebných obvodov (napr. kým celé Slovensko bude predstavovat len 1 volebný obvod v ktorom budeme volit v tomto roku 14 poslancov, Velká Británia má takýchto obvodov 12); rôzna miera povinnosti volieb sa zúcastnit (v Belgicku ci Luxembursku sa neúcast vo volbách trestá penažnou pokutou cím sa dosahuje vysoká volebná úcast – okolo 90 %, kým napríklad vo Velkej Británii sa európskym volbám pripisuje druhoradý význam, a tak sa úcast pohybuje len okolo 28-35%); ci možnostou oznacit pri volení na kandidátnej listine preferenciu urcitému kandidátovi/kandidátke.
Napriek spomínaným (ako aj dalším) odlišnostiam sa všetci obcania clenských štátov EÚ v európskych volbách vyslovujú k tomu, aké bude zloženie Európskeho parlamentu na nasledujúcich 5 rokov a kto ich v tejto inštitúcii bude všetkých, bez diskriminácie, zastupovat. Povinnostou každého zvoleného europoslanca (nemeckého ako aj slovenského, írskeho rovnako ako estónskeho) je totiž reprezentovat nielen obcanov štátu, v ktorom bol zvolený, ale všetkých obcanov Únie bez rozdielu ich národnej príslušnosti. Práve toto špecifikum odlišuje Európsky parlament od parlamentov národných štátov a povyšuje európske volby na akt kvalitatívne odlišný od púheho súhrnu národných volieb.