STANISLAV MÁJEK

Škandalózne heslo v novom nemeckom lexikóne

Nie je nič výnimočné, že v rozličných lexikónoch a encyklopédiách vydávaných vo svete, nachádzame mnohé skreslené, nepravdivé, tendenčné informácie o Slovensku a Slovákoch. Týka sa to takmer všetkých oblastí, geografiou počínajúc, etnografiou, históriou, kultúrou pokračujúc a hodnotením jednotlivých osobností národa končiac. Napr. s najnovším škandalóznym hodnotením pôsobenia prvého prezidenta SR Mons. Jozefa Tisa sa stretávame v publikácii Lexikon für Theologie und Kirche – Vydavateľstvo HERDER Freiburg, 2002, IX. zv., s. 54. Ponúkame čitateľom preklad tohto hesla do slovenčiny, reakciu slovenských osobností na publikovanie tohto hesla ako aj bibliografické heslo Dr. Jozef Tiso, ako ho spracoval náš spolupracovník Stanislav Májek.


Preklad encyklopedického hesla, ako ho uvádza
Lexikon für Theologie und Kirche – Vydavateľstvo HERDER Freiburg, 2002
IX. zv., s. 54,

Tiso Jozef, kat. kňaz a prezident Slovenska (1939 – 1945), * 13. 10. 1887 Bytča, † 18. 4. 1947 Bratislava (popravený); štúdium o. i. na viedenskom Pázmaneu; 1910 kňaz; 1911 Dr. teológie; od r. 1918 aktívny v SĽS, od 1925 poslancom v čsl. parlamente, 1927 – 29 čsl. ministrom zdravotníctva, v 30 tych rokoch vzostup do čela SĽS, 1939 prezidentom; 1942 vodca SĽS. Tisovo ponímanie politiky bolo autoritatívne, nacionalistické a protižidovské. Ako prezident štátu garantom kolaborácie s Treťou ríšou, politicky zodpovedný o. i. za účasť Slovenska vo vojne proti Sovietskemu zväzu, ako aj za deportáciu 60 000 slovenských židov v roku 1942. Protesty Vatikánu proti Tisovmu exponovanému postaveniu a proti deportácii aj pokrstených Židov zostali bez účinku. Ani vo svojich vyjadreniach voči Vatikánu, resp. nunciovi Giuseppe Burziovi, ani na svojom silne spolitizovanom procese 1946/7 neprejavil Tiso súcit s deportovanými alebo pocit neprávosti so zreteľom na politiku, za ktorú sa mal zodpovedať. 15. 4. 1947 čsl. ľudovým súdom odsúdený na smrť.

Lit.: GCH 12, 424; I. Kamenec: Dr. J. T. 1887 – 1947, Bratislava 1998
TATIANA TÖNSMEYER

List vydavateľstvu Herder Verlag

Vážené vedenie vydavateľstva HERDER, vážime si vašu vydavateľskú činnosť, lebo ňou obohacujete poznanie. Cieľom vášho vydavateľstva je podávať informácie pravdivé, objektívne. Zistili sme však, že vo vašom diele Lexikon für Theologie und Kirche pod heslom Tiso Jozef táto pravdivosť a objektivita absentujú. K textu pani Tönsmeyerovej máme tieto výhrady:
1. Nesprávne uvádza, že Tiso študoval na viedenskom Pazmaneu, lebo tam bol len chovancom – seminaristom a študoval na Teologickej fakulte Univerzity vo Viedni.
2. Vynechala niektoré významné udalosti Slovenska spojené s jeho osobou. Je to napríklad: a) Prijatie Manifestu slovenského národa 6. októbra 1938 v Žiline, ktorým politické strany na Slovensku vyhlásili autonómiu. Tiso sa stal najprv ministrom s plnou mocou pre Slovensko a potom predsedom autonómnej vlády. Dňa 18. 12. 1938 sa stal poslancom Slovenskej krajiny.
b) Neuvádza česky vojenský zásah proti autonómii 9. 3. 1939, po ktorom prezident Dr. E. Hácha zbavil Tisu predsedníctva autonómnej vlády.
3. Zavádzajúco tvrdí, že: „Tisovo ponímanie politiky bolo autoritatívne, nacionalistické a protižidovské“.
a) Slovenská republika prevzala z ČSR parlamentnú demokraciu: snem – vláda – súdnictvo – prezident. Tiso bol prirodzenou autoritou, nie diktátorom. Ako prezident mal Ústavou obmedzené právomoci. Aby zamedzil vplyvu radikálnej Tukovej skupiny prijal titul „vodca“, ktorý však nepoužíval. (Viaceré režimy v Európe mali prvky autoritatívne a malo ich do istej miery aj Slovensko. Pre túto etapu vývoja mladého štátu mnohé mali svoje opodstatnenie.)
b) Tiso bol orientovaný „nacionalisticky“ v tom pozitívnom slova zmysle. Bol dobrým kňazom, vlastencom, a pre národ pracoval nezištne. V dokumente nemeckej Bezpečnostnej služby v Prahe z 21. 3. 1944 je uvedené: „Všeobecne sú ľudia s činnosťou Dr. Tisu ako štátneho prezidenta spokojní; chvália jeho politickú šikovnosť a vďačia mu za blahobyt a dobrý zárobok, aký vládne na Slovensku päť rokov. Slováci označujú svoj štát ako ostrov pokoja a mieru vo vojnou zmietanej Európe.“ (BA, R 70, Slowakei 181). O Tisovom odmietavom postoji k Tukovmu pokusu po Salzburgu (júl 1940) zavádzať národný socializmus napísal SS obersturmbannführer V. Nageler v správe z 11. 11. 1943 Hlavnému úradu ríšskeho vodcu takéto hodnotenie: „Toto stanovisko k Salzburgu je nevyhnutným následkom Tisovho odmietavého postoja voči národnému socializmu a nemeckému vplyvu vôbec. Napr. na jeseň 1942 sa Tiso vyjadril pred okresným veliteľom HG vo Zvolene Kubíčkom pri jeho návšteve v prezidentskom paláci takto: ,Nepotrebujeme nijaký národný socializmus, my máme svoje vlastné vzory´.“ (V. Prečan: SNP-Dokumenty,s.51, 52). V správe nemeckej Bezpečnostnej služby z augusta 1940 sa uvádza: „...boli utvorené nové pojmy, ako napr. ,špecifický slovenský národný socializmus´ a tento národný socializmus nie je vlastne nijaký národný socializmus v zmysle pápežských encyklík, a ďalej ,slovenský národný socializmus nemá vlastne s výrazom socializmus celkom nič spoločné, on je kresťansko –sociálny´;.. Hlavným vinníkom za tento vývoj na Slovensku je štátny prezident Tiso.“(BA, R70 Slowakei 187). A takýchto hlásení je viac. Jednoznačne vyvracajú tvrdenia o Tisovej priazni k Tretej ríši.
c) Tiso nebol orientovaný „protižidovsky“, najmä nie v duchu rasistickom, o čom svedčia tiež nemecké diplomatické dokumenty. Podľa hodnotenia Seyss-Inquarta Tiso je: „...úplne pod židovským a katolíckym vplyvom. Nepriateľský postoj voči nemectvu a nenávistník Nemcov. Z ideologických pohnútok je rozhodnutý všetkými prostriedkami paralyzovať nemecký vplyv na Slovensku.“ (BA, Seyss-Inquart 40, Slowakei 2). Dokonca jeho osobný lekár Dr. F. Fischer bol pôvodom Žid. Tzv. židovská otázka na Slovensku sa prejavovala hlavne v oblasti hospodárskej, sociálnej, národnej a ako píše aj historik I. Kamenec „Zo všetkých týchto skutočností sa začal na Slovensku vytvárať židovský problém, s ktorým sa bolo treba tak či onak vyrovnať.“ (Po stopách tragédie, s.12). Tzv. židovská otázka bola na Slovensku hlavne sociálnou otázkou. Tiso do roku 1940 podporoval opatrenia obmedzujúce postavenie Židov, ktorí v počte 3,5% z obyvateľstva vlastnili takmer 45% národného majetku. Po roku 1940 riešenie židovskej otázky bolo v réžii Nemcov, ktorí v júli 1940 v Salzburgu Tisovi do vlády nanútili radikálov Dr. V. Tuku a A. Macha. Tiso mohol síce odstúpiť, ale potom by všetci Židia boli vyvezení. To si uvedomili aj židovskí rabíni, ktorí ho prosili, aby neodstúpil. Pred deportáciou chránili Židov rôzne výnimky, vrátane prezidentských. Po získaní informácie o osude vyvezených Židov sa transporty v októbri 1942, aj zásluhou Tisu, zastavili. Nanútené radikálne riešenie židovskej problematiky Slováci odsúdili a Židom pomáhali.
Niekoľko údajov: včas emigrovalo a pred deportáciami bolo chránených cca 60 000 Židov. Do zastavenia deportácií bolo vyvezených cca 57 000 osôb. Po potlačení ozbrojeného povstania nemeckou armádou v roku 1944, do ktorého sa zapojili aj Židia, Nemci vyviezli cca 13 000 z dovtedy chránených Židov.
4. Msgr. G. Burzio nebol na Slovensku nunciom, ale Charge d´ affaires Vatikánu.
5. Tiso bol „garantom kolaborácie s Treťou ríšou“ do tej miery, ako s ňou musel malý štát spolupracovať podľa „Ochrannej zmluvy“, ak si chcel uchovať územnú celistvosť a suverenitu i keď obmedzenú. O jeho „kolaborantstve“ hovoria uvedené citáty z dokumentov.
6. Snem ani Tiso Sovietskemu zväzu ani západným mocnostiam vojnu nevypovedali.
7. Tisu nesúdil „čsl. ľudový súd“, ale retribučný tzv. “Národný súd“. Tiso sa stal symbolom slovenskej štátnosti, čo po obnovení Československa najviac prekážalo jeho politickým odporcom, najmä E. Benešovi. Preto bol popravený. Poprava bola justičnou vraždou. Mysleli si, že Slovákov navždy zbavia túžby po vlastnej štátnosti. Obnovením slovenskej štátnosti v roku 1993 však história Tisovi a všetkým, čo pracovali za zvrchované práva národa, dala za pravdu.
8. Autorka vyčíta, že v procese „...neprejavil Tiso súcit s deportovanými alebo pocit neprávosti...“. Tiso rasistické zákony a deportácie neinicioval, neschvaľoval a žiadnym spôsobom nepodporoval. Vládne nariadenie, tzv. židovský kódex, nepodpísal. Keď deportáciám nemohol celkom zabrániť, tak bránil výnimkami. Najdôveryhodnejšie svedectvo pred tzv. Národným súdom o Tisovi podal arcibiskup Dr. Karol Kmeťko. Okrem toho si myslíme, že nie je štandartné v Lexikónoch hodnotiť pocity osobnosti.
Záverom dodávame, že Slováci sa za svojho krátkeho 6 ročného trvania samostatnosti stali národom sebavedomým, vzdelaným, s hlbokým kresťanským presvedčením. Po materiálnej i duchovnej stránke dosiahli veľké úspechy. Preto si Tisu aj dnes väčšina národa ctí a váži. Nepriatelia Katolíckej cirkvi a slovenskej štátnosti i dnes vyvíjajú nemalé úsilie a značné prostriedky na špinenie slovenskej histórie a jej významných osobností. Boli sme nemilo prekvapení, keď aj Lexikón für Theologie und Kirche, a tým aj vydavateľstvo HERDER, boli pre takýto cieľ zneužité. Pani Tatiana Tönsmeyer uviedla len názory bývalého komunistického historika židovského pôvodu, ktorý je voči katolíckemu kňazovi Dr. J. Tisovi silne zaujatý. Prečo nečerpala poznatky z Lexikónu katolíckych kňazských osobností Slovenska, (LÚČ, Bratislava, 2000), alebo z knihy kardinála Jána Chryzostoma Korca: Kríž vo svetle pravdy (LÚČ, 1991), či iných slovenských historikov a publicistov?!
Nakoľko sa Lexikón dostáva do rúk širokej verejnosti, vrátane našich najvyšších cirkevných predstaviteľov, rozhodli sme sa protestovať proti textu pani Tönsmeyerovej a dovoľujeme si priložiť biografiu z pera člena ÚDK Stanislava Májka, zredigovanú na základe existujúcej bohatej literatúry, ktorú autorka hesla v lexikóne neudáva. Prosíme o zaujatie vášho stanoviska, za čo vopred ďakujeme. Zároveň si vám dovoľujeme poslať zborník zo seminára Dr. Jozef Tiso, v ktorom je Resumé aj v nemčine a angličtine.

Prof. ThDr. Viliam Judák, RK CM Bohoslovecká fakulta UK - Katedra cirkevných dejín
PhDr. Jozef M. Rydlo, Ústav dejín kresťanstva na Slovensku
Prof. PhDr. Ábel Kráľ, Spoločenstvo Kresťanské Slovensko
Akad. mal. Viliam Hornáček, Spoločnosť slovenskej inteligencie-KORENE

Prílohy: Biografia, zborník
Na vedomie:
Segreteria di Stato Vatikán, Apoštolská nunciatúra, Bratislava, Konferencia biskupov Slovenska, Diecézni biskupi na Slovensku, kardinál Jozef Tomko, Rím, kardinál Walter Kasper, Rím, kardinál Zenon Grocholewski, Rím, kardinál Paul Poupard, Rím, Mons. Tarcisio Bertone, Rím, Mons. Walter Brandmuller, Rím, Mons. Prof. Raffaele Farina, Rím, Mons. Oskar Saier, Freiburg i. Br.

Bratislava 24. 01. 2003


Biografia Dr. Jozefa Tisa

Dr. Tiso Jozef (*13. 10. 1887 Veľká Bytča – †18. 4. 1947 Bratislava) – teológ, politik, štátnik, redaktor a publicista. Ako chovanec Pazmanea vysokoškolské štúdium ukončil na Teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, so zameraním na morálku a kresťanské sociálne učenie; 1910 vysvätený za kňaza; 1911 doktorát teológie. Pôsobiská: kaplán v obciach Oščadnica, Rajec, Bánovce nad Bebravou; v r. 1914 vojenský kurát na ruskom fronte; špirituál v nitrianskom seminári, profesor náboženstva na gymnáziu v Nitre; profesor morálky, pastorálky, pedagogiky a katechetiky na Vysokej škole bohosloveckej v Nitre; tajomník biskupského úradu v Nitre; od r. 1924 správca farnosti v Bánovciach nad Bebravou, kde r. 1934 založil Učiteľský ústav, ktorého sa stal riaditeľom. Bol členom a funkcionárom viacerých katolíckych spolkov. V čase, keď národ nemal dostatok svojej inteligencie, podobne ako iní kňazi aj on vstúpil r. 1918 do politiky. Jasne rozlišoval medzi svojou politickou a kňazskou činnosťou. Ostal verný Rímu v časoch českej ateizácie, šíriaceho sa komunizmu, i nemeckého národného socializmu. Politika Dr. Jozefa Tisu vychádzala z kresťanskej náuky, kresťanskej morálky a pápežských encyklík. Cieľom jeho politického snaženia bolo dobro slovenského národa. Patrí k spoluzakladateľom Slovenskej ľudovej strany (SĽS, HSĽS), ktorá sa usilovala o autonómiu Slovenska v Československu. R. 1925 ho zvolili za poslanca parlamentu v Prahe a v r.1927 – 29 bol ministrom zdravotníctva. Slovenské politické strany 6. 10. 1938 v Žiline prijali Manifest slovenského národa, čím vyhlásili autonómiu. Tiso bol menovaný najprv ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska a potom predsedom autonómnej vlády. 18. 12. 1938 bol zvolený za poslanca Snemu Slovenskej krajiny. Po smrti predsedu HSĽS A Hlinku (16. 8. 1938) ho 1. 10. 1939 zvolili za jeho nástupcu. Po českom vojenskom zásahu proti autonómii Slovenska (9. 3. 1939), nástupca abdikovaného prezidenta Dr. E. Beneša Dr. E. Hácha protiprávne zbavil Tisu predsedníctva autonómnej vlády. Na pozvanie Hitlera, ale až po rozhodnutí predsedníctva HSĽS a Slovenského snemu, išiel 13. 3. 1939 rokovať s Nemcami do Berlína. 14. 3. 1939 podal o týchto rokovaniach Slovenskému snemu správu a ten sa následne uzniesol na vyhlásení samostatného Slovenského štátu, ktorý od 21. 7. 1939 niesol názov Slovenská republika. Bol to záchranný krok pred obsadením Slovenska susednými štátmi. Tiso sa stal najprv predsedom vlády a 26. 10 1939 bol zvolený za prezidenta Slovenskej republiky. 18. 3 1939 podpísal s Nemeckom Ochrannú zmluvu. Po rozpútaní svetovej vojny Slovensko bolo do nej vtiahnuté, ale Tiso ani Slovenský snem vojnu Sovietskemu sväzu ani Západným spojencom nevyhlásili. Do roku 1940 Tiso podporoval opatrenia obmedzujúce postavenie Židov. Nemci, nespokojní s riešením židovskej otázky na Slovensku, nadiktovali v júli 1940 Tisovi do vlády Dr. V. Tuku a A. Macha, ktorí boli poverení radikálnym riešením. Znamenalo to podľa medzištátnej slovensko – nemeckej zmluvy vyvezenie Židov na práce. Tiso sa chcel úradu vzdať, ale na prosby aj židovských rabínov tak neurobil. Nepodpísal vládne nariadenie 198/1941 Sl. z. o právnom postavení Židov, tzv. Židovský kódex a ostro vystúpil proti Tukovmu pokusu zavádzať na Slovensku nemecký národný socializmus. Tiso deportáciám zabrániť nemohol, ako im nezabránili ani vo väčších štátoch. Neschvaľoval ich a hojne udeľoval výnimky, ktoré chránili i rodinných príslušníkov pred vyvezením. Predseda vlády Dr. V. Tuka a minister vnútra A. Mach, keď sa dozvedeli o osude deportovaných Židov, na tlak prezidenta, členov vlády, Vatikánu a verejnosti, v októbri 1942 deportácie zastavili. Chargé d´ affaires Vatikánu na Slovensku Msgr. G. Burzio v roku 1965 sa vyslovil takto: „Teraz vidím lepšie, že Tiso naozaj robil, čo mu len bolo možné“.
Súdny proces s Dr. J. Tisom v rokoch 1946 – 47 bol spolitizovaný a jeho poprava bola justičnou vraždou. Bola to pomsta čechoslovákov za vyhlásenie slovenskej samostatnosti a komunisti tým chceli diskvalifikovať slovenský katolicizmus.

Literatúra:
Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, Bratislava 2000; J. Ch. Korec: Kríž vo svetle pravdy, Bratislava 1991; Zamlčaná pravda o Slovensku II. diel – sved. výpoveď arcib. Dr. K. Kmeťku, Bratislava 1996; Š. Polakovič: Slovenský národný socializmus, Bratislava 1941; Š Polakovič: Z Tisovho boja, Bratislava 1941; K. Čulen: Po Svätoplukovi druhá naša hlava, Ohio 1947; F. Vnuk: President of the Slowak Republic, Sydney 1967; M. S. Ďurica: Die Slowakische Politik 1938-1939 im Lichte der Staatslehre Tisos, Bonn 1967; F. Vnuk: This is Dr. Jozef Tiso, Ontario 1977; K. Murin: Spomienky a svedectvo, Partizánske 1992; M. S. Ďurica: Jozef Tiso slovenský kňaz a štátnik, Martin 1992; A. Rašla – E. Žabkay: Proces s Dr. Jozefom Tisom, Bratislava 1990;M. Grečo: Dr. Jozef Tiso očami obhajcu Martina Greču, Partizánske 1993; I. Kamenec: Po stopách tragédie, Bratislava 1992; I. Kamenec, V. Prečan, S. Škorvanek: Vatikán a Slovenská republika (1939-1945)-Dokumenty, Bratislava 1992; L. Lipscher: Židia v slovenskom štáte 1939-1945, Bratislava 1992; G. +L. Hoffmann: Katolícka cirkev a tragédia slovenských Židov v dokumentoch, Partizánske 1994; I. Kamenec: Dr. Jozef Tiso 1887-1947 – Tragédia politika, kňaza a človeka, Bratislava 1998; J. Vrba: Muž, ktorý sa vzoprel Hitlerovi, Bratislava 1998; Dr. Jozef Tiso - zborník, Bratislava 2002;a ďalšie.
STANISLAV MÁJEK 2002

Na list doteraz odpovedali:
Vydavateľstvo HERDER (10. 2. 2003)
Ďakujeme za váš list z 24. januára tohto roku. Vaše poznámky, týkajúce sa príslušného článku, postúpime autorke.

J. Em. Walter kardinál Kasper (19. 2. 2003)
Spolu s inými autormi ste mi doručili list, ktorý kritizuje článok o Jozefovi Tisovi v Lexikon für Theologie und Kirche. Váš list som postúpil zodpovednému spoluvydavateľovi cirkevných dejín.

Mons. Prof. ThDr. František Tondra
predseda KBS, spišský diec. Biskup (6. 2. 2003)
Z listu vyberáme časť, ktorá sa týka Dr. J. Tisa:
Ďakujem Vám za poslané materiály ohľadom veľmi skreslenej informácie pod heslom Jozef Tiso vo vydaní Lexikon für Theologie und Kirche – vydavateľstvo HERDER 2002.
Ďakujem aj za to, že ste sa voči tomu ozvali a poslali aj fundovaný pohľad na túto osobnosť z druhej strany. Žiaľ, scripta manent – čo je napísané a publikované, už to nikto nestiahne späť.
Prajem Vám a vyprosujem veľa Božieho požehnania.