Jozef M. Rydlo

Konštantín Čulen: De mortuis aut bene aut nihil… O mŕtvych len v dobrom!
Na okraj ignorantskej polemiky v denníku Sme (20. 2. 2003)

Prepisovateľov slovenskej histórie bolo i je neúrekom, v Pešti, v Prahe, v Moskve a dnes, žiaľ, i v Bratislave. Či sa to vedeckému sekretárovi Slovenskej akadémie vied Dušanovi Kováčovi páči, alebo nie, slovenské dejiny tvorili aj ľudáci, aj komunisti, aj “vápenkari”, aj “mečiarovci”, aj “dzurindovci”, podieľa sa na nich aj on, historiografia zhodnotí, či pozitívne alebo nie.
Konštantín Čulen bol osobnosťou, pozitívnou osobnosťou, so všetkými kladnými i zapornými črtami, aké v sebe nosí každý človek. Bol jedným z najplodnejších slovenských novinárov a historikov a prínos jeho diela je neoddiskutovateľný - stačí si pomyslieť na jeho monumentálne Dejiny Slovákov v Amerike. Dnešným podenkovým prepisovateľom slovenskej histórie nekonvenuje, že bol zástancom ľudáckej politiky a štátnej samostatnosti Slovenska, pritom nemajú ani "šajnu" o tom, čo to ľudáctvo vlastne bolo a dodnes mu štátom platení historici nevenovali svoju odbornú pozornosť – veľmi dobre vedia prečo.
Komunizmus geneticky poznačil slovenské národné spoločenstvo tak, že perverznosť totalitného socialistického režimu, trvajúceho takmer pol storočia, je "normálna", šesť rokov prvej Slovenskej republiky je klérofašistických, ba nacistických... Dokiaľ sa Slováci a Slovensko nevyrovnajú so svojou minulosťou, do tých čias hovoriť o samostatnosti je len relatívne.
Pani redaktorke Mirke Horobovej iba toľko, čo svojho času hovorieval V. I. Lenin: Učiť sa, učiť sa, učiť sa! Ak chcete byť serióznou žurnalistkou, tak sa držte faktov. Dlhoročný tajomník Matice slovenskej Stanislav Mečiar, eminentný slovenský literárny historik a kritik, ktorý zomrel v Argentíne, žiaľ, nie je pochovaný na Národnom cintoríne, ako tvrdíte. A prečítajte si, keď už nie nedostupnú monografiu “exilového historika” Františka Vnuka o Konštantínovi Čulenovi, vydanú v USA ešte za komunizmu, tak aspoň 68-stranový zborníček Konštantín Čulen, ktorý zostavil Štefan Baranovič a v roku 1995 vyšiel v Turčianskom Sv. Martine.
A napokon, ráčte nezabúdať, že najrozhodnejšími odporcami komunizmu boli Slováci v zahraničí a jednou zo špičiek protikomunistického odboja bol práve Konštantín Čulen, ktorého pseudointelektuálna slovenská verchuška asi práve preto zatracuje.
Čo môže Slovensko urobiť viac pre svojich synov a dcéry, ktorých moloch komunizmu vyhnal z vlasti, ak nie aspoň to, že im dá spočívať v rodnej zemi, o ktorej slobodu a samostatnosť sa zaslúžili. Mors ultima ratio...