K privatizácii energetiky a vodných elektrární

Odborní a vedeckí pracovníci – budovatelia vodohospodárskych a energetických diel,
Slovenský priehradný výbor píšu list ústavným činiteľom SR

Prezident Slovenskej republiky,
predseda vlády a vláda Slovenskej republiky,
predseda NR SR a predsedovia parlamentných strán!
V poslednom období sa stala na našej politickej scéne veľmi aktuálnou aj otázka privatizácie energetiky, ktorá sa má uskutočniť v rámci doprivatizácie strategických podnikov.
My, odborní a vedeckí pracovníci - budovatelia vodohospodárskych a energetických diel, s obavami sledujeme snahy privatizovať energetiku, a to najmä vodné elektrárne, pretože to považujeme za nelogické, nerozumné a nesprávne a pre mladú SR veľmi škodlivé.
Toto naše tvrdenie odôvodňujeme týmito faktami a poznatkami:
* Vodné elektrárne sú vybudované na vodných tokoch, ktoré sú podľa čl. 4 Ústavy SR vlastníctvom štátu – Slovenskej republiky. Pod pojmom “vodné toky” rozumieme všetko, čo k nim patrí, t. j. ich koryto, ochranné hrádze, voda, ktorá nimi preteká vrátane potenciálu energie, pohyb ľadov a splavenín, vodné rastlinstvo a živočíšstvo. Toto všetko je vlastníctvom štátu a nemôže sa to predať súkromníkovi. Teda ani úsek rieky, ktorého energetický potenciál sa využíva vo vodných elektrárňach na výrobu elektriny, nemôže byť predmetom obchodu – privatizácie.
* Všetky vodné elektrárne na Slovensku vybudoval v priebehu celého 20. storočia štát, a preto sú ako celok vlastníctvom štátu.
* Štát sa stará a udržuje vodné toky tak, aby pri extrémne veľkých prítokoch neohrozovali záplavami územia vrátane miest a sídlisk a tiež komunikácie a priemyslové aglomerácie, sleduje pohyb a usadzovanie splavenín, pohyb ľadov, stará sa o čistotu vôd, hlavne v súvislosti s ich infiltráciou do podzemia, kde sa vytvárajú podzemné zásobárne pitnej vody a vody pre závlahy v poľnohospodárstve, ďalej vytvára na niektorých tokoch podmienky pre plavbu a podobne.
* Z uvedeného je vidieť, že význam vodných tokov pre štát a národné spoločenstvo je nesmierny a rozmanitý a dotýka sa širokých oblastí a záujmov nášho národného spoločenstva. Tieto navzájom medzi sebou súvisia a využívanie elektrickej energie rieky sa nemôže uskutočňovať bez rešpektovania týchto záujmov, ktoré majú naopak pred energetickým využívaním prioritu.
* Preto aj vodné diela budované na vodných tokoch, ktorých súčasťou sú aj vodné elektrárne, musia všetky uvedené záujmy štátu a národného spoločenstva maximálne rešpektovať a zabezpečovať. Je však známe, že uvedené záujmy spravidla kolidujú so záujmami energetiky a nedá sa predpokladať, že by ktorýkoľvek privatizér bol ochotný a schopný ich zodpovedne zosúladiť, pretože mu pôjde predovšetkým o zisky z vyrobenej energie. Preto pred privatizáciou vodných diel a ich súčastí – vodných elektrární dôrazne varujeme.
* Z ekonomického pohľadu je privatizácia vodných elektrární absolútne nelogická a už na prvý pohľad pre SR neefektívna a stratová: splatnosť investícií vodných elektrární po ich výstavbe sa pohybuje radové okolo 10 rokov, pričom treba povedať, že niektoré elektrárne sú už v plnej prevádzke plných 60 rokov (napríklad Ladce 66 rokov, Ilava 56 rokov a Dubnica 53 rokov), ba niektoré menšie podnikové elektrárne boli vybudované už pred I. svetovou vojnou, t. j. pred viac ako 80 rokmi. To znamená, že všetky vodné elektrárne na Slovensku, aj tie najnovšie (napríklad Gabčíkovo) sú už z národohospodárskeho hľadiska splatené a pri minimálnych prevádzkových nákladoch a údržbe, prinášajú národnému hospodárstvu a štátnemu rozpočtu len a len zisk (Gabčíkovo napríklad vyše 3 mld. Sk ročne) a pri neustálom zvyšovaní cien energie sa tieto zisky budú v budúcnosti neustále zvyšovať.
Tento absolútne stabilný a časový neohraničený príjem do štátneho rozpočtu chcú naši ekonómovia za jednorázovú odmenu ľahkomyseľne premárniť???
* Keď by sme túto záležitosť porovnávali so zahraničím, treba konštatovať, že kontrolu nad týmto národným bohatstvom, t. j. nad využívaním elektrickej energie vodných tokov si ponechávajú aj také vyspelé štáty Európy ako je Francúzsko a Nemecko. A my by sme sa tohto bohatstva chceli vzdať?
* Pri úvahách o privatizácii vodných elektrární treba tiež brať do úvahy, že hydroenergetický potenciál našich vodných tokov, naše národné bohatstvo, je nevyčerpateľný, stále sa obnovujúci náš najväčší domáci zdroj energie, ktorý predstavuje celkove 7,361 miliárd kWh ročne vyrobenej energie, pri inštalovanom výkone 2 574 MW. Toto množstvo elektrickej energie reprezentuje ekvivalent 9,863 mil. ton hnedého uhlia potrebného na výrobu. Výroba vo vodných elektrárňach má, samozrejme, aj ekologické výhody, lebo spálením uvedeného množstva uhlia by sa okrem znečistenia ovzdušia, vyprodukovalo za rok 3,387 mil. m3 popola, čo za predpokladu životnosti elektrárne 50 rokov predstavuje hrozivé množstvo popola – 169 mil. m3 – teda takmer obsah vodnej nádrže Veľká Domaša.
* Druhým našim domácim zdrojom energie je hnedé uhlie ťažené v slovenských uhoľných baniach. V prípade privatizácie tohto menej efektívneho zdroja by sa mohlo stať, že by zahraniční majitelia nahradili naše domáce uhlie dovážaným, čo by zas viedlo k nežiaducemu zvýšeniu nezamestnanosti v niektorých našich regiónoch.
* Pripomíname ďalej, že slovenská energetika predstavuje, aj vďaka vodným elektrárňam, jednu z najkvalitnejších elektrizačných sústav nielen v Európe, ale aj na svete. Pripomíname to preto, že po osamostatnení Slovenska musela za posledných 10 rokov slovenská energetika veľa investovať, aby sa takou stala a aby mohla byť včlenená do elektrizačnej sústavy západoeurópskych krajín. Musela napríklad zvýšiť regulačnú schopnosť elektrizačnej sústavy SR a posilniť zálohové zdroje. Musela splniť tiež zásadnú požiadavku, t. j. zabezpečiť maximálnu sebestačnosť zásobovania SR, čo umožňujú aj vodné elektrárne. Preto si nemôžeme dovoliť, aby nevhodná privatizácia narušia túto podmienku.
* Položme si ďalej otázku: Je vôbec logické, aby sme predali kvalitnú, dobre fungujúcu elektrizačnú sústavu, čo aj solventným záujemcom zo zahraničia a my si potom budeme elektrickú energiu vyrobenú v Slovenskej republike kupovať od zahraničného dodávateľa za ním určené ceny? Prípadne ju kupovať u nejakého iného dodávateľa zo zahraničia? Každý štát sa stará, aby mal vlastné zdroje elektrickej energie a je to aj požiadavka členských štátov západoeurópskej energetickej sústavy, aby každý člen plnil podmienky elektro-energetickej zabezpečenosti. Slovensko by nemalo byť výnimkou. Slovenská energetika má viac ako rovnocenné postavenie pri spolupráci s energetickými spoločnosťami vyspelých západoeurópskych krajín a preto má energetické zdroje vlastniť a nie ich predávať.
* Už neuvážené a zbytočne predčasné odstavenie funkčných jadrových blokov Jaslovských Bohuníc po ich rozsiahlej a nákladnej rekonštrukcií, ktorou sa takto dostali na úroveň európskych štandardov a ktoré podľa porovnania s obdobnými zariadeniami vo svete mohli byť v prevádzke ešte najmenej 10 až 15 rokov, bude stáť našu ekonomiku ročne desiatky miliárd korún. Okrem strát na výrobe energie ročne asi desať miliárd korún, bude si likvidácia týchto blokov vyžadovať ďalšie desiatky miliárd, nehovoriac pritom o sociálnych dopadoch v celom trnavskom regióne, ktoré sa môže dotknúť takmer desať tisíc ľudí. Treba tiež pripomenúť, že výstavba nového, náhradného zdroja by stála v súčasnosti 60 až 70 miliárd korún! Aká ťažká rana by to bola pre našu ekonomiku, netreba snáď ani zdôrazňovať.
* K veľmi negatívnym dopadom môže viesť aj rozpredaj energetických rozvodov zahraničným investorom, pretože to môže zapríčiniť aj postupnú likvidáciu výroby v slovenských elektrárňach: Po liberalizácii cien a dovozov môžu totiž spotrebitelia a podnikatelia uprednostniť dočasne lacnejšie zahraničné zdroje a domáci producenti elektrickej energie sa dostanú do neriešiteľných ťažkostí.
To môže mať za následok aj zastavenie výroby v našich elektrárňach a ich zánik, podobne ako sa to už stalo vo veľmi mnohých iných výrobných podnikoch.
Ďalším negatívnym dopadom privatizácie rozvodných sietí je už napríklad aj oznámenie zvýšenia cien za prenos elektrickej energie na rok 2003, zo súčasných 330 Sk na dvojnásobok, t. j. na 660 Sk. To znamená, že z celkového zvýšenia ceny elektrickej energie, avizovaného na budúci rok vo výške 25 % bude zvýšenie ceny za prenos 20 %, zatiaľ čo výroba zdražie len o 5 %. Podľa vyjadrenia predstaviteľov slovenskej výrobnej sféry, takéto zvýšenie ceny elektrickej energie môže ochromiť celý slovenský priemysel, lebo sa stane neschopným konkurencie.
* V budúcich desaťročiach, keď už Slovensko bude členom EÚ, má sa podľa prognóz spotreba energie v EÚ zvýšiť o 70 %. V tejto situácii by sa mohla dobre vybudovaná slovenská energetická sústava dobre uplatniť ako rovnocenný partner vyspelých európskych štátov. Zbaví sa Slovensko nerozumnými a ľahkomyseľnými rozhodnutiami tejto šance?
* Pripomíname ešte, že pri privatizácii energetiky vrátane vodných elektrární, by mohlo veľmi ľahko dôjsť aj k mimoriadnej nežiaducej privatizácii vodného diela Gabčíkovo, ktoré by sa mohlo dostať prostredníctvom nastrčeného privatizéra do vlastníctva partnera, s ktorým vedieme dlhoročný spor o toto dielo. Nevieme si dosť dobre predstaviť, aký ohlas v našom národnom spoločenstve by to vyvolalo, keby sa to tak stalo a keby sa takouto manipuláciou dostalo naše národné veľdielo do cudzích rúk. Bola by to nesmierna hanba všetkým tým, ktorí by sa na tom podieľali.

Z á v e r
Slovenská republika má kvalitnú, dobre fungujúcu elektroenergetiku. Je pripravená na pokojnú, rovnocennú spoluprácu s elektroenergetickými spoločnosťami vyspelých západoeurópskych krajín. Neexistujú žiadne dôvody, pre ktoré by sme sa mali vzdať jej vlastníctva, ktoré si každý štát chráni!!! Platí to aj o vodných elektrárňach, ktoré využívajú hydroenergetické bohatstvo nášho štátu, aj pri inom súčasnom využívaní vody a vodných tokov!
Treba si ešte uvedomiť, že na Slovensku máme vynikajúcich odborníkov v rezorte energetiky, ktorí spolu s odborníkmi vodného hospodárstva, aj pri posledných katastrofických povodniach v septembri 2002, dokázali, že sú schopní výborne koordinovať všetky funkcie vodných diel na našich vodných tokoch, čím uchránili naše hospodárstvo a obyvateľstvo pred obrovskými škodami, ktoré postihli mnohé krajiny Európy.
Poučme sa zo skúseností našich západných susedov, Českej republiky, kde práve privatizácia podnikov povodí mala veľký podiel na katastrofických následkoch nedávnych povodní.

V Bratislave 24. októbra 2002


S obsahom horeuvedeného dokumentu vyjadrujú svoj súhlas všetci podpísaní odborní a vedeckí pracovníci – budovatelia vodohospodárskych a energetických diel na Slovensku:

Prof. Dr. Ing. Peter Danišovič, Dr.h.c., duchovný autor VD Gabčíkvo, Doc. Ing. Július Binder, Dr.h.c., bývalý riaditeľ Vodohospodárskej výstavby, š. p., Ing. Vladimír Seewald, DrSc., bývalý dlhodobý riaditeľ Slov. elektrární a. s. Trenčín, Ing. František Furenda, bývalý riaditeľ Slov. elektrární a. s. Vodné elektrárne Trenčín, Ing. Tibor Rajci, Csc., bývalý riaditeľ Výskumného ústavu palivoenergetického komplexu, Ing. Vladimír Lokvenc, bývalý vládny zmocnenec SVD Gabčíkovo-Nagymaros, Ing. Július Hanus, bývalý minister ČSFR, bývalý podpredseda vlády SR a bývalý námestník Hydroconsultu, Ing. Oliver Miklas, bývalý riaditeľ Hydroconsultu, Doc. Ing. Eduard Medke, CSc., bývalý riaditeľ Výskumného ústavu energetiky a bývalý riaditeľ Výskumného ústavu jadrovej energetiky, prof. Ing. Ján Benetin, CSc., bývalý vedúci vedecký pracovník SAV a bývalý prodekan vysokej školy v Nitre, Ing. Anton Sýkora, CSc., bývalý riaditeľ Výskumného ústavu vodného hospodárstva, Ing. Anton Darmo, CSc., bývalý vedúci vedecký pracovník hydroenergetiky vo Výskumnom ústave energetiky a vo Výskumnom ústave palivoenergetického komplexu, Ing. Vladimír Menkyna, CSc., bývalý vedúci vedecký pracovník energetiky a hydroenergetiky vo Výskumnom ústave energetickom, Prof. Ing. Anton Zajac, DrSc., profesor stavebnej fakulty, Prof. Ing. Pavol Kollár, DrSc., Dr.h.c., bývalý profesor stavebnej fakulty, Prof. RNDr. Ing. Jozef Oboňa, DrSc., profesor stavebnej fakulty, Prof. Ing. Koloman Ivanička ml. CS, profesor stavebnej fakulty, Doc. Ing. Pavol Kalinay, CSc., bývalý docent stavebnej fakulty, Ing. Rudolf Beno, bývalý riaditeľ Hutného projektu š. p., Ing. Anton Jablonský, bývalý vedúci pracovník Hydroconsultu a hlavný inžinier projektu viacerých vodných diel na Slovensku, Ing. Ervín Schultz, bývalý hlavný inžinier projektu VD Gabčíkovo, Ing. Vojtech Hraško, bývalý hlavný projektant VD Gabčíkovo a hlavný inžinier projektu ďalších vodných diel na Slovensku, Ing. Miroslav Liška, CSc., prezident Slovenského priehradného výboru, bývalý vedúci pracovník Vodohospodárskej výstavby pri obhajobe sústavy Gabčíkova-Nagymaros na medzinárodnom súdnom dvore v Haagu, Ing. Ivan Grund, CSc., bývalý námestník riaditeľa Výskumného ústavu vodného hospodárstva, Ing. Pavol Martinický, bývalý vedúci projektant Hydroconsultu a hlavný inžinier projektu viacerých vodných diel na Slovensku
Ing. Ladislav Lányi, bývalý vedúci pracovník Hydroconsultu a hlavný inžinier projektu viacerých vodných diel na Slovensku, Doc. Ing. Tomáš Hodák, PhD., docent na Stavebnej fakulte, KHTE
Ing. Ivan Veselý, bývalý minister lesného a vodného hospodárstva SR a bývalý riaditeľ Vodohospodárskej výstavby, Ing. Štefan Hromada, DrSc., bývalý hlavný inžinier proj. na Hydroconsulte a bývalý vedúci vedecký pracovník Palivo energetického komplexu, odbor hydroenergetika, Ing. Pavol Mesároš, bývalý námestník riaditeľa Hydroconsultu, Ing. Ján Vincent, CSc., námestník riaditeľa Výskumného ústavu vodného hospodárstva, poradca Dunajskej komisie, Ing. František Holbík, bývalý vedúci pracovník Hydroconsultu, Ing. Ján Ančák, CSc., vedúci vedecký pracovník lesného hospodárstva, Ing. Pavol Petrík, CSc.,
bývalý vedúci pracovník Vodohospodárskej výstavby a vedúci pracovník VUIS, Ing. Karol Kysela, bývalý vedúci pracovník Hydroconsultu a bývalý vedúci pracovník projekcie Váhostavu, Ing. František Karaba, bývalý vedúci pracovník Hydroconsultu, Ing. Vavrinec Švábik, bývalý vedúci pracovník Hydroconsultu, Ing. Ján Zlocha, bývalý vedúci pracovník Hydroconsultu, Ing. arch. František Múčka, bývalý vedúci pracovník Hydroconsultu, Odborníci a vedeckí pracovníci – budovatelia vodohospodárskych a energetických diel, Slovenský priehradný výbor