Gordický uzol

Nepíše sa mi lahko nijaký stlpcek. Každý prepúštam cez srdce ako žeravý mec. Dnes však píšem dvojnásobne tažko. Nemôžem zakryt zdesenie nad politickou kultúrou u nás. Ako sa namáham, tak sa namáham, no nenachádzam jedinú osobnost, ktorá by v posledných dnoch aspon v kritických okamihoch vravela cosi, co presahuje jej úzko utilitárne, egoisticky chápaný horizont.
Ústavní cinitelia Mikuláš Dzurinda a Pavol Hrušovský svoju osobnú moc sami stotožnili s dobrom, kým volbu obcanov bez širšieho zdôvodnenia nazvali zlom. Toto cierno-biele videnie bez alternatív zavána neúnosnou mierou zjednodušenia a demagógie. Zvlášt povedla obdivných pohladov k viacerým zahranicným politikom, ktorí svet, zdá sa, nadlho zaviedli do bezprecedentnej krízy.
Akoby im však k tomu nahrávali sami prezidentskí kandidáti, ked v druhom kole stratili nervy a vymienali si coraz zranujúcejšie poznámky, úškrny, ba otvorené urážky. Vrcholom bola psychicky nezvládnutá prehra, ako ju ukážkovo prezentoval Vladimír Meciar, ked castoval planými vyhrážkami všetkých, novozvoleného prezidenta, koalíciu i opozíciu. Ak sa mu po tejto prehre podarí udržat svoju stranu pokope, najmä jej poslanecký klub, o napätie v spolocnosti nebude núdza. Pravda, môže sa mu prihodit i to, že ku Gašparovicovi prebehnú další jeho stúpenci. Ale cas a najmä chyby, ktorých sa urcite pod tlakom okolností dopustí aj novozvolený prezident Ivan Gašparovic, tobôž rozvadená koalícia, ale i Ficov Smer, môžu pozíciu Vladimíra Meciara posilnit.
Vládna koalícia si za každú cenu chce udržat moc a argumentuje tým, že nemá alternatívu. Avizovaná Meciarova neschopnost kooperovat s dalšou opozíciou jej nateraz tak trochu dáva za pravdu. Ved sklamaný Meciar šmahom ruky zrúcal ako domcek z kariet všetko, co s tažkými stratami pre seba a pre svoje hnutie budoval – tenucký most smerom k Dzurindovi, KDH i Madarom a hlavne k zahraniciu. Naostatok, nic iné mu ani neostávalo, ved pochopil, že ho iba vierolomne využili.
Ale vo vnútri koalície je už taktiež primnoho animozít. SMK a KDH ako vecní pobratimovia cakajú na výmenu predsedu vlády, pricom si umývajú ruky ako Pilát Pontský. No koalícia oslabená o martinákovcov visí takmer na pavucinovom vlákne. Dzurinda teda vie, že aj KDH aj SMK vládnut chcú a kým sa mu darí disciplinovat vlastnú stranu a najmä poslanecký klub, nemá preco odstúpit.
Dá sa takmer s urcitostou povedat, že po premárnenej referendovej šanci o najbližšej budúcnosti do velkej miery môžu rozhodnút velké mienkotvorné médiá, alebo nejaká nepredvídaná udalost.
Do tejto skrumáže vstupuje Ivan Gašparovic ako vítaz prezidentských volieb. Ci to nie je pre neho osobne trpké vítazstvo, ukáže cas. Želajme však novému prezidentovi pevné nervy a vela síl, aby na obmedzenom manévrovacom poli pomohol roztat gordický uzol, ktorý sa u nás coraz viac utahuje a neuviazol pritom v izolácii ako jeho predchodca. Lebo nateraz sa javí ako jediné svetielko v tuneli.