Milan Saniga

Krízový manažment štátnych lesov versus kríza spolocenských záujmov

Skoro dvadsat rokov mám možnost sprevádzat po slovenských lesoch kolegov z lesníckych fakúlt, lesníkov a vlastníkov lesov z Európy od nás na západ. Okrem pralesov, ktoré predstavujú klenot a podla môjho názoru aj svetové prírodné dedicstvo, ktoré nám úprimne títo ludia závidia, majú možnost vidiet a utvorit si vlastný názor aj na stav a štruktúru našich lesov. Spolocným menovatelom ich názorov na naše lesy je ich relatívne dobrý zdravotný stav, dobrá štruktúra a pôvodné drevinové zloženie. Hlavne na to posledné dávajú velký dôraz, nakolko ekonomická škola cistého výnosu z pôdy uplatnovaná od konca 19. storocia mala za následok zmenu drevinového zloženia, výsledkom coho bola smreková mánia, t. zn. vysádzanie smreka na jeho nie pôvodné stanoviská. Jej výrazné stopy nájdeme v lesoch Nemecka, Rakúska a aj v nedalekej Ceskej republike.
V súvislosti s klimatickými zmenami, ktoré sú našou realitou ci chceme alebo nie, budú mat tieto vplyv na lesy. Extrémne suchá na jednej strane a záplavy na strane druhej sú sprievodným javom tohto fenoménu. Tlmenie klimatických extrémov je aj úloha lesa. Spolocnost si bude musiet uvedomit, že lesy sú základnou zložkou jej existencie. Naša krajina sa hrdí skoro 41 % lesnatostou, co vytvára predpoklady, že záplavy by nemali mat takú vysokú intenzitu, ak sa pre lepšiu funkcnú úcinnost lesov budú vykonávat dostatocné opatrenia. Do budúcnosti okrem tvorby a využitia dreva ako jedinej obnovitelnej suroviny, bude minimálne rovnaký význam mat pitná voda, ktorej cena stúpa a kde sa zastaví, to vo velkej miere bude závisiet od dobrej štruktúry našich lesov. Naše lesy, ako som spomenul, majú oproti lesom na západ od nás jednu výhodu, že sú na 70–75 % tvorené pôvodnými drevinami. Takéto lesy sú významne odolnejšie voci klimatickým zmenám ako lesy so zmenenou drevinovou skladbou.
Táto prednost je vysoko ocenovaná zahranicnými odborníkmi, ku ktorej je z ich strany priložená ešte poznámka, že máme vysoký podiel štátnych lesov, t. j. lesov patriacich celej spolocnosti. V tejto kategórii lesov je možné uskutocnovat všetky opatrenia tak, aby funkcný úcinok lesa pre spolocnost bol optimálny. Tieto opatrenia nemusia byt také nákladné, ak využijeme procesy a zákonitosti fungujúce v lese v prospech dosahovania stanovených cielov. Takejto koncepcii sa v odborných kruhoch hovorí prírode blízke lesné hospodárstvo. Slovenské a osobitne štátne lesy majú predpoklady na takúto koncepciu hospodárenia. Pozrime sa, coho sme svedkami v súcasnom období. Pred rokom nastúpil do štátnych lesov tzv. krízový manažment, ktorý mal vyviest štátne lesy zo stavu, ktorý bol pomenovaný ako krízový. Na úvod chcem povedat, tomuto manažmentu neupieram snahu, že bona fide – s dobrým úmyslom chcel zlepšit situáciu v tejto štátnej organizácii. Reorganizáciu, ci ako ju nazýva transformáciu na štátnu akciovú spolocnost zacal tým, že v roku 2003 štátny podnik vykázal hospodársky výsledok ocistený o dotácie a rezervy vo forme straty 183,5 mil. Sk. Je na škodu veci, že ludia s vrcholového manažmentu podniku nevyužili intelektuálny a vedecký potenciál lesníckych ustanovizní skoncentrovaných vo Zvolene a orientovali sa výlucne na vlastné zdroje, resp. na zahranicie. Myslím si, že tieto inštitúcie sú myšlienkovo rovnako nasiaknuté problémami lesného hospodárstva Slovenska a pri ich poznatkovej úrovni, ktorá je porovnatelná s vyspelou Európou, mohli pomôct slovenskému lesníctvu.
Na druhej strane sme svedkami alternatívneho riešenia transformácie štátnych lesov, kde okrem zmysluplných krokov je tendencia vytvorit dcérsku spolocnost, ktorá by mala mat prednostné právo predávat drevo odberatelom. Že to zavána plazivou privatizáciou štátnych lesov, to pochopí aj clovek, ktorý má len základné ekonomické znalosti. Pre obcanov Slovenska, resp. pre spolocnost to nie je riešenie. Preco? Na výrobe a maximálnom zhodnotení dreva z lesa sa od jeho založenia až po jeho zrúbanie podielajú 3-4 generácie slovenských lesníkov. Ak chceme zachovat toto “dedicstvo lesníckych otcov” tak, aby v súvislosti s klimatickými zmenami optimálne plnilo úlohy pre celú spolocnost, musíme využívajúc prírodné procesy v lese racionalizovat pestovné opatrenia s ich financným zabezpecením. Producenti dreva musia byt ekonomicky zainteresovaní na jeho spenažení. Tento scenár by sa mal realizovat jedine tak, že ten, kto les pestuje, ho na európskom solventnom drevárskom trhu aj predáva a cast zisku vráti na zlepšenie jeho stavu. V opacnom prípade dcérska spolocnost zoberie cerešnu na torte, co bude viest pri existujúcom spolocenskom vedomí, ktoré je diktátom penazí, k financnému podvyživeniu lesa. Uvedená situácia by sa podpísala pod zníženie funkcnej úcinnosti lesa s dlhodobými a dalekosiahlymi dôsledkami pre spolocnost. Katastrofálny dopad by bol naším spolocenským nezvládnutím situácie ako vo vztahu ku generáciám lesníkov, ktorí nám lesy v dobrom stave nechali, tak aj k budúcej generácii ludí tejto republiky, ktorí napriek dobrým prírodným danostiam našich lesov budú z hladiska životného a prírodného prostredia ukrátení o to, co im plným právom patrí.
Prof. Ing. Milan Saniga, DrSc.
vedúci Katedry pestovania lesa, lesníckej fakulty
Technickej univerzity vo Zvolene