Teodor Križka

Rodná rec

(na výrocie narodenia Andreja Radlinského)

Dobré je chválit Boha rodnou recou,
ved v rodnej reci faloš zaniká.
Sme jednou rodinou, a coraz väcšou,
v prekrásnom, svetlom chráme jazyka.

Dobré je chválit Boha recou matiek,
v nej každé slovo chutí po mlieku.
Pane, si najdokonalejší stratég,
ked si dal rodný jazyk cloveku.

Aj Svätý Duch len živorí, len drieme,
ked nenachádza slová na krásu.
Dobré je chválit Boha recou zeme,
ktorej si synom vždy, nie docasu.

+ + +

Slávnosti v Kútoch. Nie, to neznamená,
že dakde v kúte, Pánu Bohu za chrbtom.
Stvoritel si nás berie na ramená
rovnako všade. Vždy, aj v case pohnutom

zostáva pri nás. Ked ho vnímaš
pozorne, s láskou, co aj detinsky,
ked srdcom spievaš: Pane, stoj vždy pri nás,
s vierou a vôlou ako Radlinský,

On ti dá, On ti poskytne, co treba,
sto ráz viac, ako dáva laliám.
Ukryje si ta v modrom rúchu neba,
nežnucko, ako ja, ked ukrývam

na hrudi vrabca. Pri nom preckáš zimu,
aj horšie preckáš – pád i galeje.
Dostal si jazyk – podakoval si mu?
Ci jazyk nie je znakom nádeje?

+ + +

Slávnosti v Kútoch. Niekto povie, v kúte
s malým k. Lenže milý je to kút.
S láskou, a ešte ako, vnímam jeho pnutie
a nechávam sa zviazat medom jeho pút.

Stojím tu s vami – rád, že milujem, že lúbim
každucký strom, i vás, i tento kraj.
Že rovnako mám rád aj Dolný Kubín
a všetky dalšie kúty, krásne naozaj.

Prišli sme k Bohu, prihlásit sa k Nemu,
s prevelkou úctou zložit na misky
váh cisté slová, chválu Radlinskému:
Bud pochválený, Andrej Radlinský!

Bud pochválené tvoje velké dielo,
dôkazy vôle trvat v národe,
co dejinami kráca – íst a íst vždy smelo
za Kristom – co aj v búrke, po vode.

Národ, co verí, trvá. Národ, ktorý
má Radlinského v srdci za syna.
Pane, daj, nech sa nikdy, nikdy nezatvorí
nad nami mútna morská hladina.