Andrej Žarnov

Synovi

Na starej vetve nový kvet
malický.
Ranu si musím pozastriet
a novou piesnou zniet a zniet
jak vecne sladké huslicky.

Zas o štastí tu smiechom hrat
a zabúdat a spomínat
sen blízky i sen daleký
a milovat a milovat
cez hroby, slzy, úteky
naveky.

Až, až, syn môj, rokmi zavoniaš
jak kvietok májový,
spomen si svoju smutnú stráž,
spomen si, jak slzou smiech i žial
nad detskou hlávkou krvácal,
spomen, jak bolo tatovi.