František Sedlák

Devínsky kostol - známy i neznámy

Archeologický a architektonický výskum v Kostole Sv. kríža v Devíne priniesol vela pozoruhodných objavov. No odhalil tiež rad kontroverzných poznatkov a názorov, ktoré nedovolujú urobit za týmto výskumom bodku. Naznacujú, že ich zhodnotenie a nové preskúmanie môže vyniest tento sakrálny objekt medzi pamiatkovo najcennejšie, so zachovanou funkcnou i stavebnou kontinuitou od velkomoravských cias až po našu dobu.

Všimnime si najskôr niektoré stavebné danosti kostola, ktoré umožnia aj bežnému návštevníkovi utvorit si mienku o význame tejto stavby.

Vek severnej lode
Základná cast kostola, ktorou je hlavná lod s krátkou apsidou, sa radí do románskeho obdobia. Zaciatok výstavby sa predpokladá okolo roku 1230, co je v súlade s výsledkami rádiokarbónovej analýzy. Ale kedže sa v severnej lodi zachovala gotická kružba, zaradili túto lod do 15. storocia, ako prístavbu k hlavnej románskej lodi.
Kto však vstúpi do severnej lode, vidí na pravej strane apsidy pekne vybudované ostenie štrbinového okna (obr. 1), ktoré teraz vyústuje do severnej sakristie. Tvar a situovanie tohto okna sa sotva dá vysvetlit inak, než že spojovalo severnú lod s vonkajším priestorom. Ale prijala sa mienka, že ako prvú postavili hlavnú lod, potom severnú sakristiu a až následne severnú lod. Je to však v rozpore aj so situáciou v miestach styku spomenutých troch castí stavby. Vidno napríklad, že malta muriva sakristie zatiekla na kamene múru severnej lode. Z toho vyplýva, že ako prvá tu stála severná lod, druhá bola hlavná (románska) lod a potom postavili severnú sakristiu.
Takéto poradie je v súlade aj s rádiokarbónovou analýzou, ktorá stanovila do obdobia okolo roku 1400 zvyšky korenov na stene severnej lode v mieste, ktoré bolo prekryté prímurovkou k severnej lodi. Severná sakristia tam vtedy ešte nemohla stát. Je preto velmi pravdepodobné, že niektoré casti severnej lode možno datovat do obdobia pred 13. storocím.

Predlžená apsida hlavnej lode
Dnes už nad terénom nevidno základy apsidy hlavnej lode. Ale z pôdorysu (obr. 2), kde sú zakreslené nálezy z archeologického výskumu, vidno, že predlžená apsida spocíva na starších základoch, ktoré tu mohli stát skôr než románska hlavná lod s krátkou apsidou. Tieto staršie základy nasvedcujú na polkruhový uzáver najstaršej apsidy, náznaky ktorej sa našli pri vykopávkach v interiéri kostola. Je preto oprávnený predpoklad, že pred výstavbou románskej hlavnej lode tu stál pomerne velký kostol, z ktorého sa okrem už spomenutých castí severnej lode zachovali tiež základy apsidy s polkruhovým uzáverom. Iné casti tejto staršej stavby neboli identifikované.

Krypta pod južnou lodou
S touto castou kostola bolo najviac problémov. Pri výkopoch pri uzáveroch krypty sa javilo, že jej múry sa opierajú o základy hlavnej lode (co by znamenalo, že krypta je mladšia ako hlavná lod). Bol to vážny argument, hoci sa tažko dalo vysvetlit, ako mohli v tesnej blízkosti stojacej hlavnej lode vyhlbit jamu hlbokú 410 cm.
Problém sa zacal vyjasnovat po tom, ako správca farnosti prof. Vincent Belan († 1983) nechal na svoje náklady geodeticky premerat celý devínsky kostol. Z merania vyplynulo, že spodné casti krypty nie sú situované vedla základov hlavnej lode, ale sú akoby podsunuté pod hlavnú lod. Výkop pod základmi budovy kostola sa však naozaj nedá, ani sa nikdy nedal realizovat. Terajší stav mohol nastat len tak, že hlavnú lod zacali stavat nad už stojacimi základmi krypty. Dá sa preto s istotou tvrdit, že krypta pod južnou lodou je staršia než hlavná románska lod.
S ohladom na túto skutocnost sme podrobnejšie skúmali múry, ktoré sa pri krypte opierajú o hlavnú lod a sú teda od nej mladšie. Zistili sme, že na východnej strane ide o prímurovku ku krypte z cias stavby hlavnej lode. Na západnej strane ide o súcast prístavby novšieho vchodu do krypty, pravdepodobne z cias gotickej prestavby kostola.
Co si môže všimnút samotný návštevník, ktorý si chce utvorit (alebo potvrdit) svoju mienku o vzniku tejto krypty?
V prvom rade vidí, že základy krypty (tam, kde jestvujú), siahajú do hlbky 140 cm pod úroven jej terajšej podlahy, co je 410 cm pod úrovnou podlahy kostola. A pritom pod podstatnou castou severnej steny základy chýbajú. Tam je stena založená tak, že spocíva na stupni z piesku a jej základová škára je asi 20 cm nad podlahou krypty.
Aj bez analýzy podrobností je zrejmé, že takéto základy nerobili pre podzemnú stavbu. Museli patrit k nadzemnej murovanej budove. Na tej casti steny, kde základy chýbajú, mohla pri murovanej stavbe stát stavba drevená .

Ako sa stala z nadzemnej budovy krypta?
Peter Ratkoš († 1987) konštatoval, že národy sa v dobách svojho rozkvetu snažili vytvárat monumentálne diela podla svojich pracovných prostriedkov. Naši predkovia sa takto vyznamenali velkými presunmi pôdy pri vytváraní násypov a valov.
Obec Devín je z velkej casti postavená na oblom kopci, ktorého malým hrebenom vedie cesta na Devínsku kobylu (dnes Štítová cesta). Kostol stojí južne od tejto cesty. Tam sa pôvodný terén zvažoval, takže nebol vhodný pre väcšiu stavbu. Ale ked chceli "zviditelnit" svoju obec, bolo treba stavat tam. Miesto bolo vhodné aj preto, že staršia sakrálna stavba s pohrebiskom už jestvovala práve na tomto mieste.
Riešením bola velkorysá úprava staveniska navážkou. Takto vytvorili terénnu terasu s výškou okolo 200 cm. (Ak zvážime plochu terasy - približne 3000 m2 - a výšku navážky v priemere 100 cm, bolo treba presunút zeminu s hmotnostou asi 6000 ton. Dnes by na to bolo treba 600 prevozov 10-tonovými autami.)
Je to velký objem prác. Zdalo by sa to až nereálne. Ale nech si návštevník zastane na námestí pred kostolom a pozrie sa na situovanie kostola. Podla ciest, ktoré vedú pozdlž areálu kostola (a sú založené na pôvodnom pieskovitom teréne kopca), sám posúdi, ci výrazná terénna terasa, na ktorej kostol stojí a ktorá je celá z hliny, mohla vzniknút nejakým v prírode bežným spôsobom - ci už na dne tretohorného mora, alebo nánosmi. (Lebo na "odbavenie" problému terasy boli aj také mienky, že vznikla pri prívaloch vody z Devínskej kobyly - a že tie vody odtial mohli doplavit aj zvyšky velkomoravských nádob, ktoré sa v materiále terasy našli. Prívaly vôd však nevytvárajú na svahoch hôr terasy, ale výmole.)
Takto aj jednoduchý pohlad na celkovú dispozíciu, potvrdený vykopávkami a geologickým prieskumom naznacuje, že terasa, na ktorej kostol stojí, vznikla navážkou. Vtedy mohli zeminou obsypat aj tam už stojacu murovanú stavbu, z ktorej sa tak stala stavba podzemná - dnešná južná krypta kostola.

Datovanie krypty
Kto a kedy vybudoval terasu, do ktorej je vnorená dnešná krypta? Na urcenie obdobia jej vzniku (ci existencie) platí klasické archeologické pravidlo, že sakrálna stavba sa datuje podla nálezov na prilahlom cintoríne. A toto meradlo je od roku 1988 jednoznacné: Pri výkope jamy pre septik sa v blízkosti krypty našiel v hlbke 2,8 m kompletný velkomoravský hrob s neporušenou velkomoravskou nádobou. Toto pohrebisko - ak sa pri dalších výskumoch jeho rozsah potvrdí - by datovalo budovu dnešnej krypty do velkomoravského obdobia.
Spomenme ešte jeden nález, ktorý zostal dosial nevysvetlený. Ide o náhrobný kamen, ktorý sa našiel pod podlahou devínskeho kostola na sekundárnom mieste. Je na nom reliéf byzantského kríža na tyci (podobný krížom na obraze svätých Cyrila a Metoda v bazilike sv. Klimenta v Ríme), pod ktorým sú dva kalichy (obr. 3). Vyhotovenie reliéfu je síce rustikálne, ale kamenár pracoval podla predlohy s vysokou umeleckou hodnotou. Súvisí tento kamen s biskupom, v ktorého blízkosti bol pri jeho smrti umelec byzantského pôvodu?
Tento nález bol aj motívom záujmu hladat hrob sv. Metoda v devínskom kostole. Prispeli k tomu ústne informácie o osobitnej (tretej) krypte s pozostatkami knaza s krížom na hrudi, ako aj nejasné zmienky v archívoch. Ale prieskum okolia jestvujúcich krýpt v roku 2002 takúto mienku nepodporil. Je len zaujímavé, že presné gravimetrické meranie v kostole správne reagovalo na známe krypty, ale naznacilo aj možnost výskytu podzemných priestorov pod severnou lodou a severnou sakristiou. Tieto poznatky sa možno využijú v neskoršom období.
Podla autorovej mienky jestvuje urcitá možnost, že Metodov hrob je v Devíne. Racionálne postupy pri jeho hladaní sa už vo velkej miere využili. Pomôct môže ešte "náhoda", a to menovite pri prieskume velkomoravského pohrebiska situovaného v horizonte pod podlahou južnej krypty.

Ako dalej v Devíne?
Opísané stavebno-technické poznatky svedcia o predrománskom pôvode devínskeho kostola. Ale v case konania archeologického výskumu v rokoch 1972 - 1983 niektoré tu uvádzané okolnosti známe neboli. Menovite to platí o zistení, že južná krypta sa nachádza pod základmi hlavnej lode. Chýbali tiež komplexnejšie poznatky o charaktere terénnej terasy, o ktorej sa utváral obraz len postupne podla zhodnotenia sond a geologického prieskumu pri kostole. A jediný kompletný velkomoravský hrob v lokalite pri kostole sa našiel až v case, ked oficiálny archeologický výskumu bol už uzavretý.
Nesmie sa však dopustit, aby podružné okolnosti odsunuli do štatistickej priemernosti taký klenot našej histórie, akým je devínsky kostol.
Predovšetkým sa žiada urobit kontrolný archeologický výskum v krypte pod južnou lodou. Predtým bude treba odstránit (vynosit) množstvo zeminy pochádzajúcej z výkopov v krypte. Spätné nahádzanie do sond v krypte by nebolo dobré, pretože okrem výpovednej hodnoty týchto sond je tu tiež fakt, že zemina je nahádzaná na asi 17 rakvách z 18. storocia. Autor pred casom ponúkol vycistenie tejto krypty brigádnickým spôsobom, no dnes sa už nemôže na to podujat. Ale ak nemá na našej generácii zostat škvrna neporiadnosti a neúcty k pamiatkam a k zosnulým, treba to urobit.
Nemenej dôležité je urobit velkoplošný odkryv pri južnej stene krypty - ak nie až po jej základovú škáru v hlbke 410 cm, tak aspon po úroven, kde zacína pôvodný sterilný terén, co je asi 280 cm. Sonda, ktorej výsledkom by bola prezentácia väcšej casti budovy krypty, by mohla zostat trvale odkrytá.
Je lahko možné - a náš geologický vrt tomu nasvedcuje - že v okolí krypty sú v úrovni pod jej podlahou dalšie velkomoravské hroby, ktoré by po reštaurácii a prekrytí sklom mohli byt vzácnou súcastou historickej expozície. Prístup k stene krypty a k prípadným hrobom by mohol tvorit malý amfiteáter vyústujúci na Lomnickú cestu južne od kostola. A tam niekde by sa dali vhodne umiestnit aj sochy, ktoré dnes nie velmi vhodne zapadajú do areálu pred kostolom.
Bolo by tiež užitocné odstránit materiál, ktorým sú zahrnuté múry apsidy a severnej sakristie. Kým tam bol archeologický výkop, kostol bol suchý. Dnes vlhko znehodnocuje interiér kostola. Celý objekt by bol atraktívnejší, lebo by sa aj zvonku prejavil predrománsky charakter apsidy severnej lode ako aj staršie základy pod apsidou hlavnej lode.


Obr. 1. Apsida severnej lode. Postavili ju ako gotickú a potom do nej vložili štrbinové okno? Alebo je románska (ci staršia) a neskôr ju upravili na gotickú?

Obr. 2. Pôdorys kostola so zvýraznením základov južnej krypty. Nedá sa predstavit, že by jamu pre kryptu kopali pod základmi stojaceho kostola...

Obr. 3. Náhrobný (?) kamen z Devína. Byzantský kríž na tyci a dva kalichy nenasvedcujú na gotický pôvod.

Obr. 4. Velkomoravská nádoba z hrobu pri devínskom kostole. Foto Archív AU-SAV.


/Text k pôdorysu devínskeho kostola/
Etapy výstavby kostola: 1 - Južná krypta (pôvodne nadzemná stavba). 2 - Starší zostup do krypty. 3 - Apsida severnej lode so štrbinovým oknom. 4 - Základy staršieho oporného piliera a múru podbiehajúceho pod apsidu. 5 - Neskororománska hlavná lod s krátkou apsidou. 6 - Prímurovka k severnej lodi s predlženým ostením okna. 7 - Predlženie apsidy; oporný pilier stál na staršom základe. 8 - Prístavba severnej sakristie. Zaslepenie štrbinového okna. 9 - Krypta pod sanktuáriom.



Redakcia casopisu KULTÚRA v spolupráci s Rímskokatolíckym dekanátom Bratislavy, s Farským úradom Devín a s Mestským úradom Devín si Vás dovoluje pozvat na diskusné fórum na témy clánku
Devínsky kostol - známy i neznámy
Diskusné fórum sa uskutocní v Devíne v spolocenskej miestnosti Kultúrneho domu na Námestí práce dna 19. mája 2004 o 10. hod. Prehliadka kostola bude možná od 9.30 hod.