Ján Dancer

Zakladatel štátu sa už nikdy nestane jeho prezidentom!

Spochybnovat zásluhy Vladimíra Meciara na vzniku, alebo obnove samostatnej slovenskej štátnosti sa opováži len málokto, dokonca i z radov jeho pocetných nepriatelov. História poskytuje príklady, že sa z osobností, ktoré sa najväcšmi zaslúžili o vznik nových štátov, regrutujú ich prví obcania, t. j. prezidenti. Na Slovensku však platia iné móresy: tam sa za zásluhy jednoducho vešia.
V duchu tejto tradície sa ani zakladatel novodobej slovenskej povojnovej štátnosti Vladimír Meciar už asi nikdy nestane prezidentom Slovenskej republiky. Tak znie -- jednoducho povedané – konecný a definitívny ortiel volicov v posledných prezidentských volbách na Slovensku.
Kým prvé kolo priamych prezidentských volieb bolo súbojom viacerých osôb, druhé bolo v istom zmysle iba o jednej jedinej osobe, a to o Vladimírovi Meciarovi, i napriek tomu, že v nom súperili dvaja kandidáti: Ivan Gašparovic a Vladimír Meciar.
Kým Vladimír Meciar získal „zaslúžené“ hlasy, t. j. hlasy tých volicov, ktorí si ho výslovne želali za prezidenta SR pre jeho schopnosti, zásluhy a ktorí boli schopní a ochotní tolerovat jeho nedostatky i prešlapy, volicský elektorát jeho súpera Ivana Gašparovica akoby sa niekedy ani nevztahoval k jeho osobe. Pozostával totiž aj z tých volicov, ktorí si výslovne a rozhodne neželali v prezidentskom kresle v prvom rade osobu jeho súpera, i ked viacerí z nich medzi nimi politicky príliš nerozlišovali, a dokonca niektorí nad nimi oboma ohrnali nos. Ked Ivan Gašparovic povedal, že jeho najväcšou výhodou je skutocnost, že nie je Vladimír Meciar, vyslovil tým hlbokú pravdu, ktorú potvrdili neskôr volebné výsledky a ich štruktúra.
Na výsledky slovenských prezidentských volieb reagovali bleskurýchlo i niektorí zahranicní politici: Tlmenú spokojnost s ich výsledkom netajil napr. Petr Pithart, ktorý momentálne vegetuje v USA. Je to ten Pithart, ktorému asi pred rokom šprihol v televíznej diskusii, mal som ju možnost náhodou sledovat, do ocí ceský moderátor poznámku: „Vy ste byli 21. srpna 1968 v Izraeli. Zajímavé, že jo, pane Pitharte?“
Celkove však -- nech sa to už VM akokolvek pokúša otocit a prekrútit -- vládne voci jeho osobe v zahranicí silná averzia, ktorú nie je možné pripísat v plnom rozsahu na vrub iba negatívnej kampani jeho politických odporcov, ci už domácich, alebo zahranicných, ale ktorú si vyslúžil a za ktorú si zodpovedá sám osobne niektorými svojimi cinmi a správaním. Napokon to predviedol svojimi prejavmi správania bezprostredne po svojej volebnej porážke, ktorú psychicky evidentne nezvládol, za co sa stal objektom verejne artikulovanej kritiky dokonca i zo strany niektorých svojich straníckych kolegov. Zdá sa, že sa VM po svojej prezidentskej porážke ocitne v dalšom súboji, v ktorom pôjde tentoraz o jeho holé politické prežitie na domácej scéne. Nejaví sa totiž nerealistickou prognóza, že jeho prípadným odchodom volebné preferencie HZDS prinajmenej nepoklesnú, a koalicný potenciál strany možno naopak výrazne stúpne.
Okrem vyššej akceptácie novozvoleného prezidenta Gašparovica v zahranicí svedcí v jeho prospech ovela lepšia a otvorenejšia komunikácia s masovokomunikacnými prostriedkami, ako aj lepšia schopnost výberu spolupracovníkov a kooperácie s nimi. Bez velkých recí a rozborov stací postavit vedla seba dve osoby z okruhu ich najbližších spolupracovníkov: prof. Milana Cica, expredsedu Ústavného súdu SR, na strane Gašparovica a poslanca a privatizéra sliacskych kúpelov Sobonu na strane Meciara.
Ivan Gašparovic komunikoval i s casopisom Kultúra a ako jediný z prezidentských kandidátov (okrem Luba Romana, ktorý sa však svojej kandidatúry neskôr vzdal) odpovedal v plnom rozsahu na otázky redakcie. Posledné prezidentské volby tak priniesli i poucenie, že arogancia politikov voci masovokomunikacným prostriedkom sa nevypláca, a špeciálne: kto podcení casopis slovenských krestanov, nemôže sa stat ani prezidentom SR!
Prezidentské volby priniesli významný posun v obsadení najvyšších mocenských politických funkcií v štáte v prospech opozície, ktorého význam a váhu významne akcentuje slabost a nejednotnost vládnej koalície. Pre mnohých slovenských volicov je zvolenie Ivana Gašparovica na celo štátu dobrou správou. Majú, zdá sa, konecne opät v Grassalkovichovom paláci muža, ktorý má predpoklady, vôlu i úmysel naplnovat ich národné i sociálne ambície!