Július Handžárik

Historická nevedomosť?

Dvojtýždenník KULTÚRA uverejnil v čísle 5 z 12.marca 2003 aj môj článok „14. marec 1939“. Pripomenul som v ňom tohoročné 64. výročie tejto významnej udalosti v moderných slovenských dejinách a usiloval som sa byť v ňom celkom vecný a objektívny. Preto som v článku neuviedol ani zmienku o opakovaných českých podrazoch proti sebaurčovaciemu právu slovenského národa počas prvej ČSR a ani zmienku o agresívnom a s maďarskými fašistami a nemeckými nacistami od samého začiatku aktívne spolupracujúcom českom fašizme, ktorý sa významnou mierou zaslúžil o zánik tohto českého „spoločného štátu“.
Na článok prišlo veľa pozitívnych ohlasov, ale aj taká správa, že na akomsi stretnutí jeden zo známych promovaných historikov na Slovensku (ktorý po prevrate nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, usilovne hlása bludy o histórii Slovenska), pohoršene vyhlásil, že on sám o českom fašizme a o českej kolaborácii s fašistami a nacistami nikdy vraj nič nepočul a nič nevie. Nuž, ani to veľmi neprekvapuje! Taká bola totiž vysokoškolská výuka historiografie v režime českých komunistov počas celého polstoročia – historická nevedomosť sa od nich nielen vyžadovala, ale sa aj hrdo hlásala priamo z tribún. Takíto promovaní historici potom pripomínajú kováča, ktorý nerozozná oceľ od hliníka, či šustra, ktorý nerozozná kožu od koženky. S tým bude treba čo najskôr čosi urobiť, ale to nie je úloha publicistov.
Lenže na takúto verejne demonštrovanú neznalosť svojej vlastnej profesie sa musí reagovať aj verejne. Pre upokojenie tejto sorty historikov na Slovensku to však tento raz celkom výnimočne neurobím publicistickým článkom, ale strohou informáciou striktne podľa historiografickej pracovnej metódy – citovaním tých českých archívnych dokumentov, ktoré objektívne a nezvratne vypovedajú o českom fašizme a o spolupráci českých fašistov s maďarskými a nemeckými. Príslušné dokumenty sa dnes prevažne nachádzajú v bývalej „spoločnej“ Prahe, a to hlavne v Státním ústředním archivu (SÚA)a v Ústředním vojenském historickém archivu (ÚVA-VHÚ). Ich označenie však často zodpovedá aj označeniam z pôvodných rozptýlených českých archívov, napríklad Archiv kanceláře presidenta republiky (AKPR), Archiv Lidového soudu, ministerstvo spravodlivosti, Praha (ALS-MS), Archiv ministerstva vnitra, Praha (AMV), Archiv ministerstva zahraničních věcí (AMZV), Archiv Ústavu marxismu-leninismu ÚV KSČ (AÚML-KSČ), atď. Promovaným historikom by tieto archívne značky naozaj nemali byť neznáme a tak ich teda pre ušetrenie priestoru použijem aj v tejto informácii.
Takže, prosím! Ponúkam celkom nezištne a bezplatne tej skupine nevedomých promovaných historikov na Slovensku, ktorí vraj o týchto historických skutočnostiach nič nevedia, zopár českých archívnych dokumentov o českom fašizme už z prvých rokov prvej ČSR:
AÚML ÚV KSČ, Čeští fašisté k 1, f. Gajda/7: Správa z 9.1.1923 o nadviazaní priamych stykov českého fašistického ústredia s centrálou talianskych fašistov.
SÚA,PMR – správa Policajného riaditeľstva v Brne zo 7.4.1925 o aktivitách českého fašistického Národního hnutí (detto SÚA, PP z 10.10.1925).
SÚA,PP – správa Policajného riaditeľstva v Prahe z 11.11.1925: založenie českého fašistického študentského združenia v Prahe a Brne
SÚA,PMV X/S/13/1 – situačná správa zo 14.1.1926 o fašistických aktivitách v Čechách a nadväzne: SÚA,PP zo 14.6.1926, ÚVA-VHÚ,VKPR, 1933, 72/22/1 z 13.2.1933 a ÚVA,OKV,106,sv.2 z 13.12.1927.
MA,Praha - Zpráva z 29.5.1926, f.3.Fašismus: o veľkom rozmachu českej Národní obce fašistické (NOF) v rokoch 1925-1926.
ÚVA,OKV 1927, kart.105: Správa E.Beneša zo 14.8.1926 o príprave fašistického puču generála R. Gajdu – a vyjadrenie prezidenta T. G.Masaryka: ÚVA,OKV september 1927.
SÚA,PP – správa Prezídia min. spravedlnosti Praha z 29.10.1927 o pripravovanom fašistickom prevrate v Čechách.
SÚA,PP – Správa Policajného riaditeľstva Praha zo 14.12.1927 o aktivitách Národní obce fašistické (NOF): najväčší rozmach počtu členov NOF v Čechách.
SÚA,PP – Informácia Policajného riaditeľstva Praha z 5.2.1928 o založení českej Fašistickej stráže.
SÚA,MPV – Správa prezídia Zemskej správy politickej zo 16.9.1928 o prevode členov NOF do politickej strany Národní demokracie.
SÚA,PP – Správa Ministerstva vnútra z 9.1.1929 o českom fašistickom hnutí a o jeho stykoch s pohlavármi fašistov v Taliansku a s vedením nacistickej NSDAP.
SÚA,PP – Správa zo 6.6.1931 o organizácii fašistického hnutia v Čechách.
ALS Praha,D,b.XVI č.114 Sc 172/27/82: Správa z 8.7.1931 o spolupráci českých fašistov s maďarskými fašistickými organizáciami na Slovensku – tiež: AMZV, II. kr.282, fašistická hnutí v ČSR.
SÚA Praha, PP, P 1931, 85/11: české Fašistické desatero: Žid je úhlavním nepřítelem a škůdcem – vypověz mu proto boj!
SÚA, PP –Rezolúcia zo zhromaždenia NOF 10.9.1931.
SÚA,ZTS,1932, 5843/31, kr.283 – výsluch T.Kolářa v Zbraslavi 29.8.1931 k verejnému upozorneniu „Židům, psům a internacionalistům vstup zakázán!“
SÚA, PP, P 85/6/11 : Správa policajného riaditeľstva zo 17.9.1931 o finančnom podporovaní českého fašistického hnutia – tiež AKPR 606/26, 1929.
AMZV – Politické zprávy Berlín č.14/1932: Telegram Pacáka z Mníchova 31.3.1932 o nadviazaní priamej spolupráce vedenia českých fašistov s Adolfom Hitlerom.
AKPR 7 1717/32: Správa z 22.6.1932 o stave a štruktúre členstva Národní obce fašistické (NOF) podľa krajov – tiež: AÚD KSČ 1938/86 „Statistický výkaz jednot NOF“.
AKPR, T636/32 – Prehľad z 15.10.1932 o finančných podporách, poskytnutých českým fašistickým organizáciám, tiež: AKPR T 673/31.
To všetko sú len niektoré z dostupných archívnych dokumentov o aktivitách českých fašistov v prvých rokoch prvej ČSR, teda ešte dávno PRED nástupom Adolfa Hitlera k moci v Nemecku. O týchto veciach by aj promovaní historici na Slovensku mali vedieť podstatne viac ako slovenskí publicisti, ak však o nich niektorí naozaj nevedia, verím, že sú im viacerí slovenskí publicisti ochotní pomôcť relevantnými historickými informáciami.
Pre mňa tento stav verejne demonštrovanej nevedomosti niektorých promovaných historikov na Slovensku znamená výzvu, aby som tejto dlhodobo a cielene zahmlievanej tematike venoval ešte podstatne viac publicistickej práce. Keby však niektorým nevedomým promovaným historikom naozaj chýbali k tejto problematike údaje z českých archívov, som ochotný im ich poskytnúť, pravda, už len za podmienok dnes takého módneho trhového hospodárstva – čiže za úplatu primeranú aspoň úrovni dnešného finančného ohodnotenia ich akademických historických „vedomostí“.